Samota Vo Mne

Obsah:

Video: Samota Vo Mne

Video: Samota Vo Mne
Video: Edvan - Во мне (Official Music Video) 2024, Apríl
Samota Vo Mne
Samota Vo Mne
Anonim

Osamelosť

Je to trápne priznať sa druhým, že ste sami, a je také úžasné to konečne urobiť. Toto uznanie nedáva absolútne nič a to je na tom to krásne. Byť osamelý nie je nutnosťou a nie tragédiou, je to bežný stav niektorých ľudí, ktorí sa týmto spôsobom, konkrétne pre nich, vnímajú v tomto svete. Každý má svoj vlastný príbeh osamelosti, zvyčajne nie je veľmi zábavný. Sme sami a žijeme s tým, každý svojim spôsobom, zakaždým novým spôsobom. Táto bolesť vo vnútri je niečo neuveriteľne nepochopiteľné. Ten, kto to zažil, nevie, odkiaľ to pochádza a ako sa toho zbaviť, zdá sa, že to nie je naša časť, ale zároveň sme toho súčasťou. Osamelá bolesť, ktorá v nás žije, nás tlačí k ľuďom, aby si ju liečili, a zároveň odtiahne druhú ruku od ľudí, pretože s nimi je táto bolesť spojená. Tento tanec tam a späť, tancujeme sami. Naozaj chceme byť s niekým a robíme všetko pre to, aby sa to nestalo. S každým ďalším úspešným prípadom vyhýbania sa komunikácii sa koleso bolesti ešte viac roztočí a ešte viac nás priťahujú ostatní a všeobecne nenávidíme akýkoľvek vzťah. Nakoniec zostaneme sami.

Osamelosť ako sebauvedomenie

V našich životoch nastane bod, kedy si uvedomíme, že sme na tomto svete sami. Teraz píšem, že uznávame realitu takú, že nikto nechce byť zodpovedný za naše činy a za náš život. Sme nútení urobiť všetko pre seba, chápeme, že nikto okrem seba nás neurobí šťastnými a nikto nám nedá radosť, pokoj a bezpečie do života. A k tomuto záveru prichádzame po množstve sťažností a sklamaní, po mnohých sklamaných nádejach, po stovkách úspešných prípadov, ktoré nám nikdy nepriniesli uspokojenie. Prichádzame na to pomaly, bolestne, s ľútosťou a strachom a vždy na to prídeme sami.

V tomto bode nemôžeme cítiť niekoho tak, ako sme to cítili predtým, a zrazu zistíme, že tento dotieravý pocit v plnom rozsahu ukazuje, že nám ukazuje, kde sme. Sme vo vnútri Sme tu a boli sme tu celý čas. Začíname naplno vidieť seba a svoje obzory.

S vidinou vašej samoty prichádza šok a bolesť. Ako budú míňať, budeme stále jasnejšie vychádzať z toho, nášho skutočného obrazu, ktorý bol pre nás celý ten čas nedostupný. Snáď budeme jasnejšie rozlišovať medzi svojimi vlastnými potrebami a potrebami, ktoré nám kladú iní.

A tu máme veľkú šancu, možno prvýkrát v živote, urobiť niečo pre seba a len to, čo chceme.

Osamelosť je kapitál

Vo svojej osamelosti, napodiv, môžete nájsť externý kapitál, t.j. skutočný vonkajší prospech. K tomu stačí byť vo svojej prirodzenej úlohe a zažiť utrpenie samoty. Toto vonkajšie utrpenie môžu a budú priťahovať ľudia, ktorí vás určite budú chcieť zachrániť, to budú takzvaní záchranári.

Ak sa vnútorná realita nerealizuje, stane sa vonkajšou realitou. V tomto prípade naše subjektívne vnútorné utrpenie zo samoty bude generovať naše nevedomé akcie na kompenzáciu vnútornej bolesti vo forme vonkajšej starostlivosti a pozornosti iných ľudí alebo okolností. Navonok budeme od ostatných dostávať to, čo zúfalo chceme mať vo svojom vnútri, a tak táto situácia môže trvať neobmedzene, pretože nemôžeme integrovať starostlivosť a náklonnosť iných ľudí k svojmu vnútornému mieru, kým nebudeme mať pochopenie toho, čo naozaj chceme a prečo to potrebujeme.

Príde ďalší, ktorý nám dá náklonnosť a teplo, bude s nami súcitiť a pomáhať nám, bude sa snažiť, aby bol náš život presne taký, ako ho vidí. Áno, dostaneme svoj kapitál, áno, dobrovoľne nám ho prinesie, áno, vezmeme si to všetko pre seba bez toho, aby sme za to niečo dávali, ale je to tak? V tejto situácii tým, že vyprovokujeme inú osobu, aby prejavila znepokojenie, sa tým odsúdime na násilné a dobrovoľné prepracovanie svojich vlastných túžob a ašpirácií, jednoducho nám nie je priradený náš, a akceptujeme to. Ocitneme sa teda v závislej pozícii na darcovi a vytvoríme si k nemu závislý vzťah. Je závislý na našej samote a jej prejavoch a my sme závislí na jeho schopnosti dať nám to, čo údajne chceme, hoci to my ani on vôbec nepotrebujeme.

Tento beh od seba k imaginárnemu druhému, táto túžba kompenzovať vnútorný nedostatok, táto túžba získať dostatok nás odvádza od toho najdôležitejšieho, od možnosti pochopiť, prečo túto samotu potrebujeme a čo nám dáva. A dáva nám to samých seba. Práve v nej sa stávame skutočnými osobnosťami a jednotlivcami, a z toho narážame na silnú náruč druhých, neznesiteľne sa bojíme predstaviť si, že sme presne to, čím sme v momente zážitku samoty.

Samota ako odlúčenie a snaha o lásku

Duchovný odstup od ostatných a hlbší pocit seba samého nám dáva príležitosť vidieť človeka vedľa seba vo svojej vlastnej individualite. Je to možno ironické, ale keď sme sami, sme schopní lásky najviac. Myslím tým, že sa dokážeme milovať čisto a úprimne (nepopieram, že čistá a úprimná láska je k dispozícii bez pocitu samoty) a budeme ju cítiť naplno. Svoju lásku u druhého človeka pocítime tým, že ho budeme cítiť v sebe.

Vnímam to ako základný princíp krásy zamilovanosti. Pre mňa je to ako byť nahý pred iným človekom a užívať si pocit, že som pred druhým. Ako príležitosť cítiť sa zamilovane prostredníctvom úplného odlúčenia a nezávislého sebavedomia. Ako milovať vďaka, nie napriek.

Hmla, hmla, hmla.

Odporúča: