Technika Všímavosti

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Emócia je jasne lokalizovaný fyziologický vnem podporovaný mentálnym dialógom.

V poslednej dobe v západnej psychoterapii prevládajú rozhovory o určitej technike mindfulness (v angličtine - mindfulness). Všímavosť sa široko používa vo vzdelávacích a podnikateľských kruhoch. Využívajú ho aj v psychoterapii. Skeptickí konzervatívci považujú všímavosť za kríž medzi budhizmom a klasickou západnou psychoterapeutickou praxou.

Nech je to akokoľvek, efekt techniky všímavosti je kolosálny. Ignorovať to by bolo prinajmenšom sebecké, pretože v psychoterapii to znamená naučiť človeka schopnosti samostatne sa vyrovnať s emóciami a nájsť pokoj v duši bez priamej účasti terapeuta. Z tohto dôvodu prácu všímavosti nemajú radi finančne zameraní psychoterapeuti, pretože zbavuje emocionálneho analytika príležitosti zarobiť si peniaze na dlhých a opakujúcich sa stretnutiach s klientom.

Uvedomelí psychoterapeuti však obracajú svoj vnútorný pohľad na koreň frázy: „Dajte mužovi rybu a jeden deň bude sýty. Naučte človeka chytať ryby - a bude celý život nasýtený. “Reorientácia v prospech vlastnej práce a kvalitný výsledok pre klienta môžu priniesť oveľa väčšiu radosť z práce samotného psychoterapeuta, a preto by bolo nerozumné ignorovať techniku všímavosti.

Uvedením povedomia jednoduchými a zrozumiteľnými slovami sa pozrime, čo to je, čo s tým robiť a aký prínos to môže pre človeka priniesť.

Ak chcete pri práci s emóciami uplatňovať všímavosť, je dôležité zamerať sa najskôr na opak

Psychoterapii už dlho dominuje myšlienka, že analýza vznikajúcich emócií vedie k duševnému uzdraveniu. Úľava príde, keď si človek v danom okamihu uvedomí, prečo má tú alebo onú emóciu. Človek cestuje do minulosti a chápe pôvod svojich pocitov, hľadá v pamäti okamih, keď ho emócia prvýkrát zachytila. Temnejšou stránkou nadmernej koncentrácie na analýzu je, že emócie vznikajú rýchlejšie, ako sme schopní prepojiť mozog, aby sme racionalizovali konkrétny pocit. Problémy sa riešia, ale nie sú vyriešené. Výsledkom je, že človek nie je schopný efektívne pôsobiť pod prívalom emócií. Je schopný ich vypracovať „s odstupom času“- a áno, čím viac to človek robí, tým viac sa približuje porozumeniu svojej psychológie. V určitom okamihu pracujúci človek narazí na stenu: spracoval všetko, ale emócie k nemu stále prichádzajú. Nefunguje potlačenie, nefunguje ovládanie. Pochopenie pôvodu emocionálnych stavov v skutočnosti nepomáha tomu, aby sa človek stal šťastnejším. Má teda to všetko zmysel?

Všímavosť ako technika vyrovnávania sa s emóciami ponúka opačný prístup pri riešení emocionálnych reakcií človeka. Praktizujúci všímavosti vnímajú emócie ako fyzické vnemy, ktoré sa prejavujú v rôznych bodoch tela človeka. Neuroresearch hovorí: Aby sa emócia prejavila, mozog dáva príkaz uvoľniť do krvného obehu hormóny, ktoré v nás spôsobujú určité pocity (radosť, hnev, podráždenie, vzrušenie, strach atď.). Ak to chcete overiť, skúste spomeňte si na moment v pamäti, keď ste prežívali silné emócie: napríklad vzrušenie. Je pravdepodobné, že zameraním sa na svoje fyzické pocity môžete ľahko určiť, kde sa vo vašom tele daná emócia nachádza.

Akonáhle fyziologický prejav hormónu dosiahne bod, v ktorom ho človek začne cítiť, aktivuje sa racionalizujúci a komplexný mentálny dialóg, ktorý sprevádza všetky naše emocionálne stavy. Ako vieme z vlastnej skúsenosti, mentálny dialóg nás v takýchto chvíľach málokedy dovedie k niečomu dobrému. Nával myšlienok, ktorý v takýchto situáciách vzniká v hlave, nás v zásade zbavuje schopnosti dobre sa rozhodovať a zakrýva zdravý rozum. Prax všímavosti NIE JE popierať, potláčať alebo nahrádzať existujúcu emocionálnu fyziologickú reakciu, ale ju pokojne pozorovať.

Pozorovania v oblasti neuropsychológie ukazujú že emocionálna reakcia nášho tela netrvá dlhšie ako 90 sekúnd. Ak si teda stanovíte za cieľ pozorovať reakciu tela na určité podnety, bez toho, aby ste sa pokúšali ovplyvniť to, čo sa deje a pokojne to prijať, emócia časom prestane dominovať nášmu vedomiu. Opäť sa vraciame k svojej každodennej úlohe, vyzbrojení schopnosťou sústrediť sa na ňu takým spôsobom, že ju v dôsledku toho dokončíme s potešením a pozitívnym výsledkom.

Pozrime sa, čo povedomie NIE JE. Povedomie je teda:

• NIE sebaklam. Sebaklam je skôr pokusom mozgu „nahradiť“negatívnu emóciu tou pozitívnou.
• NIE ovládať (nesnažíme sa v sebe vyvolať určité emócie, čím sa nevrháme do rámca, ktorý nás ešte viac deprimuje. Snažíme sa prinútiť zažívať určité emócie, a priori si nedovolíme prijať seba takých, akí sme a (v dôsledku toho zhoršujeme „rozdelenie“emócií na „dobré“a „zlé“).

• NIE potlačenie (každú emóciu prijmeme takú, aká je, bez toho, aby sme sa ju snažili prehlušiť. Pozorujeme, ako sa emócia prejavuje v našom tele, nesnažíme sa ho ovládať).
• NIE mystické dobrodružstvá v halách vašej mysle, NIE fantázie, NIE afirmácie, NIE prázdne sny. V tom najzákladnejšom zmysle je vedomie jednoduchým spôsobom, ako sa dostať bližšie k chápaniu reality takej, aká je. Je to jednoduchá a prístupná cesta k duševnému zdraviu pre každého.

Najdôležitejším liečebným účinkom, ktorý má všímavosť, je zdravá, pokojná myseľ, stav spokojnosti a absencia úzkosti a podráždenia. Je to schopnosť jasne a jasne myslieť, skrz -naskrz vidieť udalosti, situácie a motivácie ľudí

Všímavosť nás vracia sem a tam, pomáha zvládať pozornosť, učí koncentrácii a zvyšuje šance na úspech.

Ak chcete začať cvičiť všímavosť, musíte v prvom rade pochopiť sami seba, čo to je, pretože cvičiť to, čomu úplne nerozumiete, nemá zmysel.

Problém pri aplikácii techniky všímavosti počas terapie spočíva v tom, že vylučuje pochopenie úlohy psychoterapeuta v klasickom zmysle. Na čo by sme si mali dávať pozor, keď cvičíme všímavosť?

V nasledujúcom texte budem hovoriť o konkrétnom využití všímavosti pri práci s pacientom a v súkromí. Pochopenie všímavosti si vyžaduje otvorené myslenie a ochotu otriasť zavedeným chápaním emocionálnej sféry človeka. Pripravený?