Rýchla Technika Na Riešenie Negatívnych Spomienok

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Tento článok je venovaný odhaleniu autorovej techniky rýchlej práce s negatívnymi spomienkami (ďalej MBRV a ako eufonickejšiu možnosť môžete použiť skratku v angličtine - MTM (memory therapy method)).

Účel techniky: zbaviť sa negatívnej emocionálnej reakcie na (traumatickú) pamäť.

Táto technika pozostáva z jednoduchého algoritmu, ktorý je použiteľný tak pre nezávislú prácu, ako aj pre prácu s inou osobou (klientom, v prípade psychoterapeutickej práce).

Má zmysel najskôr zvážiť samotný operačný algoritmus a až potom pristúpiť k jeho odôvodneniu. MBRV teda pozostáva z nasledujúcich krokov:

1. Vyvolanie stavu hypnózy (voliteľné). Tento krok je spôsobený skutočnosťou, že hypnotický stav môže zjednodušiť prácu s touto technikou, pretože to znamená možnosť rýchlejšej tvorby nových podmienených reflexov a preformátovania existujúcich. Na druhej strane, ako ukázala prax, tento krok nie je zásadný a MBRM bude bez neho fungovať úplne dobre.
2. Vytvorenie riadku pamäte. Vo všeobecnosti jednoducho požiadame klienta (odteraz budeme zvažovať situáciu poradenstva, ale namiesto klienta môže konať aj osoba, ktorá vykonáva techniku sama), aby si spomenul na situáciu, ktorá spôsobuje negatíva. Zároveň sa snažíme neskresľovať samotnú pamäť, t.j. je pre nás dôležité zachytiť okamih začiatku pamäte a nepožiadať klienta, aby si pamätal, ako sa situácia skutočne začala. Táto podmienka je daná skutočnosťou, že pri vytváraní línie spomienok v prvom rade hľadáme spúšťač / podnet, ktorý začína proces zapamätávania, a nesnažíme sa nejako ovplyvniť skutočnú situáciu, ktorá sa stala v minulosti.

Ďalším dôležitým aspektom je, ako si klient udalosť pamätá. Vo väčšine prípadov pôjde o interný film predstavený vizuálnou formou. Ale táto možnosť je možná, keď klient predstavuje situáciu, napríklad v rámci statického obrázku. V druhom prípade môžete podľa autorovho predpokladu požiadať klienta, aby obrázok previedol na film. Dopad tejto transformácie však ešte nebol preskúmaný.

Rozdelenie pamäťového riadku na segmenty. Pre ďalšiu prácu musíme vybrať niekoľko segmentov na riadku pamäte:

• Počiatočný bod pamäte alebo spúšťač, z ktorého začína.
• Stabilné obdobie (od východiskového bodu po kritický) je okamih, v ktorom všetko prebieha normálne (ako si klient predstavuje) a udalosti v pamäti nespôsobujú negatívnu emocionálnu odpoveď.
• Kritický bod je bod pred bodom zlomu v prehrávanej udalosti, ale čo najbližšie k nemu.
• Krízové obdobie je súčasťou pamäte, ktorá priamo vyvoláva negativitu.
• Koncový bod udalosti.
• Bod ekológie alebo následného života je bodom skutočného stavu (tu a teraz). Tu sa pozrieme na to, ako táto pamäť ovplyvnila aktuálny stav klienta.

2. Vytvorenie alternatívneho pozitívne emocionálne bohatého konca.

V tejto fáze vytvárame alternatívny segment pamäte, ktorý neskôr vystrieda krízové obdobie. Tento koniec môže byť úplne ľubovoľný, až po ten najfantastickejší, ale stojí za to dodržať niekoľko pravidiel:

• Alternatívne zakončenie by malo vyvolať silnú pozitívnu emočnú reakciu (sila pozitívnej reakcie v alternatívnom zakončení by mala prevážiť nad silou negatívnej reakcie na krízové obdobie pamäte (opäť podľa subjektívnych vnímaní klienta)).
• Šetrnosť k životnému prostrediu (alebo vkladanie v neskoršom živote). Tento bod predpokladá, že alternatívne zakončenie nemá podstatný vplyv na súčasný stav klienta (napríklad ak si človek predstavuje, že vyhral milión dolárov, je zrejmé, že takáto výhra by ovplyvnila celý život klienta a jeho súčasný štát). Koniec teda môže byť ľubovoľný, ale musí zostať „v minulosti“(v prípade milióna dolárov si možno predstaviť, že peniaze boli vynaložené bezprostredne po výhre a takým spôsobom, že nemali žiadny účinok. o aktuálnom stave). Toto pravidlo nie je zásadné, ako sa zdá autorovi, ak sa vezme do úvahy šetrnosť k životnému prostrediu, bude pre našu psychiku jednoduchšie prijať novú pamäť, pretože sa nedostane do konfliktu so súčasným stavom.
• Realita. Napriek možnosti predstaviť úplne fantastické konce sa zdá najlepšie vymyslieť konce, ktoré sú realite najbližšie. Je to spôsobené tým, že technika umožňuje nielen zmeniť emocionálnu reakciu na pamäť, ale aj získať pozitívny zážitok (aj keď imaginárny). Preto je lepšie, aby bola táto skúsenosť relevantná pre skutočný život (napríklad skúsenosť s úspechom s opačným pohlavím v živote je uplatniteľnejšia ako skúsenosť so stretnutím s mimozemšťanmi).

3. Žiť novú pamäť.

V tejto fáze musí klient prežiť svoju pamäť od začiatku do konca a nahradiť kritické obdobie alternatívnym koncom. Aj tu by ste mali dodržiavať niekoľko pravidiel:

• Alternatívne zakončenie by sa nemalo oddeľovať od samotnej pamäte. Podľa názoru klienta musí byť nová pamäť (t.j. pamäť s upraveným alternatívnym zakončením) prežitá v jednom kuse. Vo väčšine prípadov sa to stane automaticky, ale keďže táto technika ešte nebola rozsiahle testovaná, autor sa rozhodol predvídať možné komplikácie. Sú možné rôzne reprezentácie prechodu z reálnej pamäte na alternatívne zakončenie (napríklad vizuálny prechod vo forme pretečenia atď.). Takéto možnosti sú celkom prijateľné, hlavnou vecou je, že medzi pamäťou a alternatívnym koncom nie je žiadna absolútna medzera a že medzi nimi nič „neklinuje“.
• V procese prežívania novej pamäte by alternatívne zakončenie malo vyvolávať emócie. Tento bod predpokladá, že samotné alternatívne zakončenie nemusí nutne viesť k vzniku pozitívnych emócií, slúži iba ako dodatočný stimul. Klient sám sa musí pokúsiť precítiť novú situáciu a reprodukovať potrebné emócie.
• S novou pamäťou sa musí žiť. Tento bod je dodatkom k predchádzajúcemu, pretože je dôležitou podmienkou pre vznik potrebných emocionálnych reakcií.

1. Predchádzajúci bod niekoľkokrát zopakujte. Počet opakovaní tu bude určený individuálne. Vo väčšine prípadov stačí 3 až 10 opakovaní.
2. Žiť novú pamäť pomocou zrýchlení. Klient tak môže prechádzať pamäťou od začiatku do konca pomerne často, pričom zvyšuje rýchlosť „posúvania“novej pamäte.
3. Zopakujte si v hlave novú pamäť 1000 krát v okamihu. Tento bod zrejme neznamená vykonať 1000 skutočných opakovaní vyššie uvedeného postupu. Terapeut, ktorý klienta pozýva, aby si predstavil, že si 1000 krát v jednom okamihu prehrá pamäť s novým koncom, jednoducho mu jednoducho nevytvorí inštaláciu, ktorá bude slúžiť ako ďalší faktor pri fungovaní techniky.
4. Poďme zistiť výsledok (je lepšie použiť frázu „skúste si spomenúť na starú pamäť, aké emócie to teraz vyvoláva?“, Pretože táto fráza už obsahuje predpoklad o zmenách). Možností odpovede je niekoľko:

• Po úspešnom absolvovaní techniky by spomínanie na starú situáciu nemalo vyvolávať žiadne emócie.
• Je možné, že negatívna emocionálna reakcia na pamäť sa oslabila, v takom prípade by sa mala technika opakovať, kým negatívna emocionálna reakcia úplne nezmizne.
• Situácia sa nezmenila. Takýto výsledok môže byť spojený s: nesprávnym vykonaním techniky; nedostatok dôvery v terapeuta; nedostatok dôvery v technológie; neschopnosť aplikovať techniku na tohto konkrétneho klienta.

Vo väčšine prípadov je možné určitý účinok zaznamenať okamžite. Autor však dôrazne odporúča prepracovať negatívne spomienky nasledujúci deň po počiatočnom spracovaní a potom predĺžiť časový interval medzi reláciami. S každou reláciou môžete tiež skrátiť čas strávený nad jednotlivými spomienkami. Samotné časové kritérium je tu subjektívne, t.j. závisí od pocitov klienta. Podľa skúseností autorov stačí na získanie výsledku jedna relácia. Ukazuje sa teda, že vo väčšej miere využívate procesy učenia.

Po spracovaní jednej pamäte môžete prejsť na ďalšie: odporúča sa prejsť z novších na predchádzajúce spomienky.

Po zvážení samotnej techniky by sme mali hovoriť o jej vedeckom opodstatnení a porovnať ju s technikami z rôznych smerov. Podstata techniky zahŕňa množstvo psychologických a fyziologických zákonitostí práce našej psychiky.

Inštalačný efekt. Prvým spôsobom, ako vysvetliť pôsobenie MBRV, bude odkaz na účinok postoja (za všeobecne akceptovaný koncept postoja sa v súčasnosti považuje psychológia postoja, ktorú vyvinul Uznadze [7]). Ihneď treba poznamenať, že postoj klienta hrá úlohu v akomkoľvek smere psychoterapie a pri aplikácii akejkoľvek psychoterapeutickej techniky. Je celkom možné, že účinok tejto metódy je spojený práve s inštaláciou. Skúsenosti autora však naznačujú niečo iné. Na mnohých webových seminároch boli diváci požiadaní, aby urobili túto techniku, ale neposkytli žiadne informácie o očakávanom výsledku. Samotné publikum malo rôzne predpoklady o očakávanom účinku (do tej miery, že nová pamäť vymaže starú a výkon samotnej techniky sa zmení na sebaklam). Výsledky pre všetkých účastníkov (celkovo v oblasti 20 ľudí) však boli úplne rovnaké: stará pamäť už nespôsobovala negatívnu odozvu, ako tomu bolo predtým, bola jednoducho vnímaná ako neutrálna.

Keď už hovoríme o inštalačnom efekte, treba poznamenať, že v tejto technike sa používa aj účelovo, napríklad keď žiadame 1 000 -krát zopakovať novú situáciu alebo keď sa konzultant na konci pýta „čo sa zmenilo?“.

Operantské učenie. Operatívne učenie objavil B. F. Skinner [6]. Predpokladá, že závisí od zosilnenia na posilnenie konkrétnej reakcie. Skinner vo svojej práci často hovorí o správaní. Na rozdiel od toho sa MBRM snaží zmeniť aj naše kognitívne návyky. Poradca pomáha klientovi zmeniť konkrétnu kognitívnu odpoveď, ktorá je zložená z množstva prvkov. Nahradením niektorých z týchto prvkov zostáva samotná sekvencia rovnaká, t.j. ten istý spúšťač spustí inú reakciu. Vysvetlite to ešte podrobnejšie: pod vplyvom určitého podnetu vzniká v klientovi stará pamäť, ktorá naopak tiež začína podnetom / spúšťačom a je realizovaná v sekvenčnej reakcii. Napriek zmene časti sekvencie zostáva spúšťač rovnaký; podľa toho, keď dôjde k stimulu spúšťacej pamäte, spustí sa primárny spúšťač, ktorý je už spojený s ďalšou sekvenciou prvkov. Výsledkom je, že namiesto negatívneho výsledku dostane človek neutrálny stav. Konsolidácia nových prvkov pamäte nastáva v dôsledku posilnenia pozitívnymi emóciami. Neurofyziologické zdôvodnenie takejto schémy možno nájsť v prácach Pribramu, a najmä v modeli TOE, ktorý vyvinul spoločne s inými autormi [5].

Väčšina metód kognitívno-behaviorálnej terapie funguje podľa rovnakého princípu (môžete sa s nimi zoznámiť napríklad podľa príručky S. V. Kharitonova [8]).

Desenzibilizácia. Ďalší mechanizmus učenia, ktorý zahŕňa zníženie citlivosti na konkrétny podnet. Tento mechanizmus funguje aj v MBRV: po prvé, mnohokrát prehrávame negatívum, čo znižuje citlivosť na neho, a po druhé, do zážitku zo situácie vťahujeme pozitívne emócie, abstrahujeme od negatívu. Ako už bolo spomenuté, MBRV nie je zameraný na nahradenie jednej pamäte druhou, ale na zničenie negatívneho emocionálneho náboja spojeného s jednou alebo druhou pamäťou. Preto pri hraní alternatívneho konca klient dokonale chápe, ktorá pamäť je „skutočná“. Výsledkom je, že tieto dve myšlienky sú navzájom prekrývané a dochádza k integrácii dvoch emocionálnych stavov, ktoré sa nakoniec menia na jeden neutrálny stav. Ak uvedieme príklad z iných smerov, potom v prvom rade stojí za zmienku technika desenzibilizácie podľa Volpeho [2], technika desenzibilizácie okulomotorickými reakciami podľa Shapira [9], ako aj veľký počet techník z NLP súvisiace s integráciou kotiev (môžete sa s nimi zoznámiť napríklad knihou od SA Gorina [4]) (autor by však rád poznamenal svoje pochybnosti o opodstatnenosti týchto techník NLP, ktoré sú dané im samotnými zástupcami NLP).

Imaginárne, skutočné a mozgové. Toto je ďalší efekt, na ktorom je táto technika založená. Pre mozog nie je také ľahké rozlíšiť predstavené udalosti od tých, ktoré sa skutočne stali. Zvlášť špecialista na Northwestern University Kenneth Paller úspešne uskutočnil experiment, ktorý nahradil skutočné spomienky imaginárnymi. Tu môžeme pridať javy spojené s pamäťou pozorované v procese hypnózy, v prvom rade hypermnéziu (tento a ďalšie javy súvisiace s prácou pamäte v hypnóze nájdete napríklad v knihe MN Gordeev [3]). Stojí za to pridať k tomu efekt déjà vu, keď jednotlivec pod vplyvom akýchkoľvek okolností prijme to, čo sa deje teraz, za to, čo sa už stalo predtým. Existuje však aj celkom každodenný príklad substitúcie spomienok, keď sa v čase rozkvetu psychoanalýzy v zahraničí časovo zhodoval s obdobím vybavovania veľkého počtu súdnych sporov týkajúcich sa sexuálnych činov rodičov voči deťom. Je dokázané, že nedávne udalosti sú spojené s nezodpovednou prácou psychoanalytikov, keď prostredníctvom štandardných psychoanalytických interpretácií zredukovali všetko na sexuálne vzťahy v rodine. Výsledkom bolo, že tieto interpretácie sa stali návrhmi pre pacientov, ktorým ľahko uverili.

Náš mozog nepochybne odlišuje skutočné od imaginárneho, dokonca aj vzhľadom na svoju štruktúru, čo potvrdzujú samostatné štúdie. Vyššie uvedené skutočnosti však priamo naznačujú možnosť obísť ochranu nášho mozgu a zaviesť novú pamäť.

Podstata je tu jasná: neexistuje žiadny rozpor medzi imaginárnym zážitkom a skutočným, a preto nič nebráni tomu, aby jeden nahradil iným. Jemné doladenie submodality tiež pomáha nahradiť pamäť vymyslenou udalosťou (William James bol prvým, kto upozornil na fenomén submodalit [1], pričom poukázal na to, že týmto spôsobom je zakódovaná ľudská skúsenosť; v súčasnosti je fenomén submodality široko používaný v NLP). Vytvorením situácie, v ktorej sa skutočná pamäť vlieva do imaginárnej udalosti, sa submodality imaginárnej udalosti automaticky prispôsobia submodalitám skutočných (inak by počas MBRM bola pri prechode na alternatívne zakončenie pozorovaná prudká zmena reprezentácie).

Tento jav predurčuje ešte jeden užitočný výsledok používania IWBR: klient sa zbaví nielen negatívnych skúseností, ale získa aj tie pozitívne. Po spracovaní mnohých spomienok sa teda klient môže zmeniť z neistého človeka na človeka plného zdrojov.

O korelácii tejto techniky s určitými oblasťami psychoterapie je potrebné hovoriť oddelene. Mnoho čitateľov môže nájsť podobnosť tejto techniky s mnohými technikami z neurolingvistického programovania (zrútenie kotiev, zmeny v osobnej histórii, technika na rýchle liečenie fóbií, zmena submodalit). Autor trvá na odkazovaní tejto metodiky na kognitívny smer z niekoľkých dôvodov: MBVR sa spolieha predovšetkým na učebné procesy; táto technika zahŕňa dostatočný počet opakovaní; technika je zameraná na zmenu kognitívnych návykov.

V tej istej NLP sa kladie väčší dôraz na prístup klienta a techniky sa implementujú hlavne s pomocou návrhov (preto vám každý tréner NLP povie, že pre každú techniku je potrebné dosiahnuť vzťah, ktorý v skutočnosť znamená dosiahnutie určitého hypnotického stavu, ak vychádzame z práce Miltona Ericksona, z ktorého bola v NLP modelovaná metóda správy). Posledný odsek vyjadruje osobný názor autora, ktorý netvrdí, že je konečnou pravdou.

V každom prípade môže MBVR používať každý terapeut, konzultant alebo len človek, ktorý chce vo svojom živote niečo zmeniť. Okrem toho autor vidí široké perspektívy aplikácie IEEE: aplikácia nielen na pamäte, ale aj na súčasné zvyky; aplikácia na traumatický zážitok; aplikácia v spojení s inými technikami práce s minulosťou (napríklad pri regresnej hypnóze).

Autor bohužiaľ nemal možnosť široko vedecky testovať túto techniku. Čo tu možno spomenúť, je osobná skúsenosť autora, ktorý na seba túto techniku aplikoval pred mnohými rokmi, ale stále si je istý svojimi pozitívnymi výsledkami. Tu môžete pridať tých ľudí, ktorí boli pozvaní na seba použiť túto techniku na online webinároch a živých stretnutiach, ako je uvedené vyššie. Túto techniku na sebe použilo viac ako 20 ľudí a všetci dosiahli pozitívne zmeny, keď sa pokúšali vybaviť si nepríjemnú spomienku. Tieto údaje samozrejme nemožno považovať za experimentálne. Preto napíšte a uverejnite tento článok s cieľom dať podnet k novému výskumu v oblasti MBRV. V tejto oblasti je potrebné minimálne preskúmať: zmenu fyziologických parametrov po použití MBRV, limity použitia MBRV (s akými a akými silnými emóciami je možné túto techniku použiť; je možné použiť túto techniku na ľudí s psychotickým postihnutím).

Tento článok uverejňujem, autor má ešte jeden cieľ. Keďže mu táto technika osobne pomohla už viackrát, bol by rád, keby ostatní ľudia dokázali pomôcť sebe i druhým pomocou tak jednoduchého nástroja, akým je MBRV.

Bibliografický zoznam:

1. James. W. Psychológia: Stručný kurz. - N. Y.: H. Holt & Co, 1893 - 553 s.

2. Wolpe J., Lazarus A. A., Behaviorálne terapeutické techniky: Sprievodca liečbou neuróz. - New York: Pergamon Press, 1966.

3. Gordeev M. N. Hypnóza: Praktický sprievodca. 3. vyd. - M.: Vydavateľstvo Inštitútu psychoterapie, 2005. - 240 s.

4. Gorin S. A. NLP: Hromadné techniky. - M.: Vydavateľstvo "KSP +", 2004. - 560 s.

5. Miller D. Plány a štruktúra správania / Miller D., Galanter Y., Pribram K. - M.: Book on Demand, 2013. - 239 s.

6. Slater, L. Open Skinner's box - M.: ACT: ACT MOSCOW: KEEPER, 2007. - 317 s.

7. Uznadze D. N. Psychológia inštalácie. - SPb.: Peter, 2001.- 416 s.

8. Kharitonov S. V. Sprievodca kognitívnou behaviorálnou psychoterapiou. - M.: Psychoterapia, 2009.- 176 s.

9. Shapiro F. Psychoterapia emocionálnej traumy pomocou očných pohybov: Základné princípy, protokoly a postupy. - M.: Nezávislá firma „Class“, 1998. - 496 s.