Už Ma Unavuje Pocit Viny Za Moju Matku

Video: Už Ma Unavuje Pocit Viny Za Moju Matku

Video: Už Ma Unavuje Pocit Viny Za Moju Matku
Video: Монолог.Уж сколько их упало в эту бездну, а Вам, Алла,Здоровья и многие лета .!!! 2024, Smieť
Už Ma Unavuje Pocit Viny Za Moju Matku
Už Ma Unavuje Pocit Viny Za Moju Matku
Anonim

Často sa na mňa obracajú s prosbou o pomoc klienti: dievčatá alebo mladé ženy, ktoré o sebe hovoria niečo ako nasledujúce.

"Mama a ja sme boli vždy veľmi priateľskí."

Nemá manžela, bol som najbližšou osobou k mame.

Po nejakom čase som začal žiť oddelene / alebo som sa oženil.

Moja matka a / alebo som sa tiež bolestne obával svojho odchodu.

Neustále sa bojím, aby som ju niečím neurazil. A vždy sa pred ňou cítim previnilo. Aj keď nechápem, čím sa urazila. Ale aj tak sa jej ospravedlňujem, inak som jednoducho neznesiteľný s týmto pocitom viny.

Keď neodpovedá, celý deň si nenájdem miesto, kým sa od nej nedozviem, že má normálnu náladu.

Často ruším svoje plány len kvôli návšteve svojej matky, aj keď možno nechcem.

Nechápem, kde sa berú korene toho všetkého.

Už ma unavuje pocit viny!

Čo sa deje a čo mám robiť?"

Ak ste sa v tejto opísanej situácii spoznali, potom vám teraz chcem povedať, čo sa s vami deje, prečo sa tak cítite a čo môžete urobiť, aby ste si pomohli.

Za týmto popisom sa skrýva vaša psychologická neoddeliteľnosť od matky. Vy a vaša mama ste psychicky závislí. A toto prechádza veľmi ťažko.

Splyniete so svojou matkou, s jej skúsenosťami, s jej očakávaniami atď. Preto vzniká falošný pocit viny. Mama je zlá a ty s tým nič nemáš, ale cítiš sa previnilo.

Mama od teba niečo očakáva a zdá sa, že to musíš urobiť, aj keď sa ti nechce. Akoby ste pre seba nedali právo odmietnuť mamu alebo jednoducho nesúhlasíte s jej názorom.

A potom, aby ste prešli odlúčením od svojej matky, je dôležité, aby ste si vytvorili svoje hranice.

Najprv sa naučte vnímať svoje pocity. Ako sa cítite v rôznych situáciách. Naučte sa všímať si svojich rôznych pocitov a toho, čo sa za nimi skrýva, a čo s nimi ďalej robiť.

Teraz vyriešime pocit falošnej viny.

Cítite sa previnilo voči svojej matke? Naozaj si zranil svoju matku? Alebo je to falošný pocit viny?

V opísanej situácii je to len falošná vina. Keď ste neurobili nič, za čo môžete cítiť krivdu, ale je to tak. A potom by bolo na začiatok dobré naučiť sa vnímať, že vzniká pocit viny a je to NEPRAVDA.

Všimli sme si teda pocitu viny, nazývame ho falošným.

Je tvoja mama urazená, aj keď je tvoja chyba falošná?

Oddelenie našich pocitov a matiek.

To je MAMIN pocit - a ona, ako dospelá, sa s týmto pocitom dokáže vyrovnať.

Ďalej by bolo dobré uznať, že mama má právo na svoje pocity. A ak nevie, ako s nimi zaobchádzať, bolo by dobré, aby sa to naučila, a aby to nezvaľovala na svoju dcéru. Matka v skutočnosti prenáša všetku zodpovednosť za svoj život na svoju dcéru. Akoby jej povedal: „Dcéra, bez teba sa neviem vyrovnať so životom. Budem bez teba stratený. Dieťa však môže zmiznúť bez starostlivosti. A dospelý, ak nie je zdravotne postihnutý, sa môže s ťažkosťami života vyrovnať sám a s podporou svojho sociálneho kruhu. A nielen s pomocou jednej dcéry. Matka je zodpovedná za vytvorenie vlastného života a sociálneho kruhu. A dcéra potrebuje silu, aby si vybudovala vlastný život, oddelene od svojej matky. Váš sociálny kruh, blízki ľudia.

Máte teda právo na svoj vlastný nezávislý život, oddelene od svojej matky. A bolo by dobré uznať toto právo pre seba. A priradiť si to k sebe.

Je užitočné položiť si otázku: „Je mama malým dieťaťom, ktoré potrebuje starostlivosť o dospelých, bez ktorého neprežije? Alebo je to ešte dospelý?"

A dospelý sa vyznačuje tým, že už je schopný postarať sa o seba a svoj život sám. A už je schopný prežiť a žiť svoj život.

Preto by bolo dobré priznať si, že mama je vlastne dospelá. A je celkom schopná postarať sa o svoj život. Ak sa pokúsite všimnúť si na sebe celý jej sociálny kruh, zabránite jej tým vo vytváraní vlastného kruhu. A zabráňte si vo vytváraní svojho života. Pretože pokiaľ matka uspokojuje všetky svoje potreby prostredníctvom komunikácie iba s vami, nemusí v živote nič meniť a vytvárať si vlastný okruh priateľov a záujmov. A tak toto zlúčenie bráni každému z vás vo vývoji. A to bráni mame a vám žiť SVOJ ŽIVOT.

To neznamená, že by ste sa nemali starať o svoju matku a venovať jej pozornosť. To znamená, že keď je život matky taký, v ktorom by bol dobrý a zaujímavý, potom je vaša pozornosť na vašu matku príjemným bonusom, a nie ako životnou potrebou. Potom by ste mali viac sily pre SVOJ život.

Cítite ten rozdiel? VY sa o seba starajte. Ak máte silu a túžbu, ukážte matke pozornosť a starostlivosť. Mama žije SVOJ život. Vie, ako sa o seba starať. Vie, ako sa vyrovnať s ťažkosťami sama a s pomocou podpory svojich blízkych priateľov. A potom je vaša komunikácia s matkou akousi výmenou radosti i ťažkostí, a nie iba obvinením z jej emocionálneho stavu.

Poďme si teda zhrnúť niektoré výsledky.

Aby ste prešli odlúčením od matky a vybudovali si svoje hranice, je užitočné zodpovedať si nasledujúce otázky:

Aké pocity patria vám a čo MAMA?

Aké sú VAŠE túžby a aké sú vaše matky?

Kde a aký je TVOJ život, kde a aký je život MAMY?

Kto má na starosti VÁŠ život?

Kto je zodpovedný za život MAMY?

Aké a aké sú VAŠE záujmy, aké a aké sú záujmy MATKY?

Odpovedal si V tomto smere pracujeme. Zvládli ste to? Dobre.

To, čo sa VÁM páči a VY si vyberiete, sa nemusí páčiť ani MATKE.

To, čo sa MOME páči a vyberá, nemusí VÁS potešiť.

Je dôležité vzájomne rešpektovať svoje záujmy, vkus, túžby bez toho, aby ste vnucovali svoj uhol pohľadu ako jediný správny.

Potom musíte rozvíjať a upevňovať zručnosti:

- Zručnosti v samoregulácii (všímajte si svoje emócie, pochopte, aké sú potreby, hľadajte spôsoby, ako ich uspokojiť, uspokojiť).

- Zručnosti žiť oddelene od matky.

- Schopnosti odsťahovať sa a priblížiť sa k vám so svojou matkou pri zachovaní emocionálnej stability.

Vo všeobecnosti je práca dlhá a náročná. Ale stojí to za to.

Stojí za to naučiť sa žiť bez toxickej viny, ktorá si vyžaduje obrovské množstvo energie.

Stojí za to dať svojej matke šancu vyrásť a začať si budovať svoj život sama, prevziať za to zodpovednosť, nie to vyhodiť na seba.

Stojí za to mať túto separačnú skúsenosť a potom ju použiť na oddelenie svojich detí od seba.

Stojí za to, vyrastať a žiť svoj život tak, ako chceš ty sám, a nie tak, ako niekto chce, aj keď tvoja milovaná matka.

Dúfam, že vám moje myšlienky boli nápomocné.

A ak je pre vás ťažké prejsť touto náročnou cestou sami, je ťažké naučiť sa vnímať svoje pocity a vyrovnať sa s nimi, je ťažké oddeliť sa od matky, potom nás kontaktujte!

Viem, aké to môže byť náročné, sám som si tým prešiel.

Preto vám rád pomôžem!

Odporúča: