Zažiť Hanbu V Terapeutickom Procese

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Riešenie hanby v terapeutickom procese

Pocity, emócie, zážitky sú často ťažiskom terapie. Nie je ľahké sa s nimi stretnúť, aj keď je to bezpečné a existuje príležitosť, aby vás terapeut prijal. Jeden z najnesnesiteľnejších pocitov je hanba, práve preto pred ňou každý uteká, snaží sa ju pred každým skryť, dokonca aj pred vlastným vedomím. Klienti sa ma často pýtajú: „Je možné to nikdy nezažiť, navždy sa toho zbaviť, nejako sa zmeniť, aby som nikdy neprišiel do kontaktu s hanbou?“To nie je možné … Áno, existujú spôsoby, ktorými sa ľudia vyhýbajú prežívaniu hanby, ale samotný pocit je jednoducho potlačený do bezvedomia a nikam neodchádza, dokonca ani ničivým spôsobom nás otravuje zvnútra. Aby hanba prešla, treba ju zažiť. Prerušenie zážitku, len dočasne nás zbaví bolesti, potlačená emócia alebo prerušený zážitok sa budú vždy snažiť dokončiť a hľadať príležitosti na prejavenie sa. Tento proces riskuje, že budeme nekoneční, otrávime svoje životy, prinútime nás opustiť svoje autentické ja, vybrať sa ako niekto, pseudo-ja, druh bez hanby, nafúknuť falošnú osobnosť, ktorá sa môže stať rukojemníkom v dôsledku strata spontánnosti a slobody prejavu. Aby sme si udržali akékoľvek skúsenosti, potrebujeme veľa napätia, ktoré je veľmi vyčerpávajúce. Hanba má však svoje vlastné funkcie, bez ktorých je to niekedy nemožné, vrátane socializácie. Všetko vyžaduje opatrenie, dobré dávkovanie, určitú rovnováhu. Toto je najťažšia časť.

Ľudia používajú hanbu ako regulátor správania, ako spôsob, ako zastaviť vzrušenie, energiu, ktorá sa zdá nepotrebná, nevhodná alebo nebezpečná. Preto sa hanba nazýva sociálny pocit. Hanba často skrýva ďalšie potreby človeka, ktoré hanba zakrýva alebo zastavuje. Tým, že človek pocíti hanbu, má prístup k týmto potrebám. Uvedomenie si týchto potrieb nás približuje k naplneniu vlastnej autenticity, autenticity.

Jedna z ťažkostí spojených s hanbou je spojená s prežívaním zraniteľnosti. Niektorí ľudia interpretujú svoju vlastnú zraniteľnosť ako slabosť, niečo, čomu sa treba vyhnúť a vyhnúť sa, skryté pred ostatnými a pred sebou samým. Tu sa človek cíti nebezpečný, pretože existuje izolácia, odmietnutie seba, ako druh zrady a chce zmiznúť. Človek prestáva vidieť a cítiť podporu, podporu, pretože vo svojej vlastnej zraniteľnosti sám seba odmieta, čím ho pripravuje o možnosť riskovať a oprieť sa o kontakt s druhým o svojom prijatí. Človek stráca seba samého, aby sa nestretol s odmietnutím ostatných. Spraví pre seba to najhoršie, než mu to môžu urobiť ostatní, pričom si zachová určitú kontrolu. V tomto odmietaní a izolácii človek začína pestovať svoje fantázie o svojej vlastnej obludnosti a menejcennosti a strach z odmietnutia sa stáva stále viac. Hanba má vždy autora, v kontexte života človeka bol niekto, kto sa hanbil, karhal, kritizoval a odmietal. Prijatie bolo možné dosiahnuť iba vyhýbaním sa vlastnej „nesprávnosti“, spočiatku v názore iného, neskôr ako vlastnej predstavy o sebe. Nastáva proces introjekcie. Veľká časť intaktov spôsobuje toxickú hanbu a sú vnímané ako hodnoty samotnej osoby. V priebehu terapie je týmto chvíľam prehodnotenia venovaných veľa času. Na tomto mieste je potrebné veľa súhlasu inej osoby.

V modernej spoločnosti je myšlienka sebestačnosti veľmi populárna ako druh dokonalosti, schopnosť vyrovnať sa so všetkým sám, schopnosť vyrovnať sa so všetkým. Z hľadiska gestaltovej terapie nie je človek ako organizmus považovaný izolovane od prostredia, sveta ostatných ľudí. Na to, aby človek uspokojil svoje potreby, potrebuje kontaktovať, komunikovať s okolím a tu sa do popredia dostáva myšlienka vlastnej podpory, na ktorú je dôležité sa v terapii zamerať. Na vlastnú podporu sú potrebné dostatočné skúsenosti s podporou.

Podpora je obzvlášť dôležitá pri prežívaní hanby. Hanba je prežívaná v spojení s iným, ako neschopnosť spojiť sa so svetom, neschopnosť byť prijatý. Oporou tu bude práve prijatie inou osobou, schopnosť a schopnosť byť tam, určitá bezpodmienečnosť. Práve túto skúsenosť klient zažíva v terapii. Spočiatku bola takáto skúsenosť prijatia pre dieťa potrebná vo vzťahoch s rodičmi alebo významnými osobnosťami, aby s ním zostali bez ohľadu na jeho „správnosť“, na jeho činy, keď je zmätený alebo vystrašený. Naši rodičia však často nedokážu zvládnuť vlastnú hanbu. Keď sa mama alebo otec hanbia za svoje vlastné dieťa, okamžite na neho vrhnú túto hanbu a popierajú jeho prítomnosť v sebe. To sa často prejavuje výrazom: „Nehanbíš sa !!!“Tým sa číta určitá správa, hovorí sa, mali by ste sa hanbiť, hanbiť sa máte, nie ja. A dieťa to často prehltne, pretože chce byť prijaté. Naučte sa hanbiť sa za seba a postupne sa transformujte, respektíve snažte sa byť tým, koho by títo rodičia mohli milovať, pretože sa bojíte, že vás opustia. Ale, bohužiaľ, skutočné „ja“zostáva izolované, opustené a osamelé. Od klientov často počúvam o strašnej samote, napriek tomu, že títo ľudia nie sú sami, majú rodiny, priateľov, ale ich skutočné „ja“ostáva zamknuté v žalári samoty zo strachu z hanby a v dôsledku odmietnutia. Je paradoxné, že keď sa vyhýbame osamelosti, organizujeme si to sami.

Ľudia sa dobre naučili vyhýbať sa hanbe tým, že ignorujú samotnú situáciu hanby, vyhýbajú sa vlastnej spontánnosti, svojim vlastným túžbam a potrebám, usilujú o dokonalosť a nekonečne sa pretvárajú. Celý život človeka možno venovať tomu, aby sa stal lepším človekom, ignorujúc jeho skutočné ja, tj. Budovaním „falošného ja“. Existuje aj taká metóda ako arogancia, ktorá je založená na mechanizme projekcie, keď človek vytesní všetko, čo je v sebe hanebné, a priradí to iným ľuďom. Každý má svoj vlastný arzenál spôsobov. V terapii si človek tieto metódy uvedomuje a skúma, ako aj hľadá cesty a príležitosti pre kontakt so sebou samým, náhradným, opusteným. Nie je to jednoduchá cesta, úlohou terapeuta je sprevádzať klienta na tejto ceste a neponáhľať sa, nič nečakať, len tam byť a prijať. Rozhodne nepomôže klienta odhovoriť, že za niečo, za čo sa hanbí, sa hanbiť nemusí, že sa to hanbí. Môžete tak znehodnotiť pocit hanby a ďalej privádzať klienta do trápnosti, „nesprávneho“. Nepodporuje. Tiež nie je vhodné distribuovať rady, pretože ide o druh pozície zhora a pre klienta je veľmi dôležité byť blízko. To isté platí pre spôsob, ako ľutovať klienta, jemu môže byť ľúto a nepomáha to. Čo potom pomôže? Odpoveď je banálne jednoduchá.

Prijatie pomáha, zostať blízko, zažiť vlastnú hanbu.