Koučing Ako Nástroj Na Zlepšenie Výkonu

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Téma zvýšenia efektivity ma zaujala, keď som začal pracovať ako náborový konzultant. Za desať rokov práce, počas ktorých som viedol mnoho rozhovorov a rokovaní s rôznymi ľuďmi, som venoval pozornosť tomu, čo robí človeka úspešným v obchode, ktorý si vybral. A videl som to všetkých ľudí možno celkom presne rozdeliť na dva typy: jeden človek je motivovaný tým, čo robí, práca mu dodáva silu, práca iného človeka uberá na sile, zarába peniaze, aby sa neskôr zotavil, aby mohol neskôr znova pracovať. A tak v kruhu. Ďalšiu otázku som si položil: je možné naučiť človeka byť úspešným? A ak áno, ako to urobiť?

Na rozdiel od psychoterapie si koučing nekladie za úlohu zlepšiť psychický stav človeka. Ak použijeme analógiu s medicínou, potom koučing nefunguje s „chorými“, ale so „zdravými“. Koučing možno prirovnať k telesnej výchove, ktorá nelieči choroby, ale poskytuje príležitosť na udržanie a zlepšenie zdravia. Myslím, že budete súhlasiť s tým, že psychoterapia je iný druh pomoci človeku.

Cieľom koučingu je zlepšiť efektivitu ľudskej výkonnosti. Účinnosť aktivity je daná adekvátnosťou obrazu sveta a skutočnosťou, že sú dosiahnuté ciele stanovené osobou. Stručne povedané: tréner je špecialista, ktorý pomáha človeku analyzovať jeho ciele a spôsoby, ako ich dosiahnuť. Tréner je tréner. Toto je priamy preklad slova „tréner“z angličtiny.

Filozofia koučingu je založená na skutočnosti, že človek je slobodný a zodpovedný za akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobí. Preto je potrebné poznamenať, že tréner, ako každý kouč, iba učí, ako dosiahnuť ciele, ktoré si človek sám stanoví. Zodpovednosť je predpokladom tvorivej a produktívnej činnosti. Kouč neradí, „nevedie“k „správnemu“rozhodnutiu, všetky rozhodnutia vyvíja a robí sám človek.

Čo je účel? Cieľom je obraz požadovaného výsledku … Na dosiahnutie cieľa je potrebná energia. Táto energia sa nazýva aj motivácia. Motivácia je to, čo človeka motivuje k akcii. Existuje mnoho teórií motivácie, ktoré odpovedajú na otázku, čo je motivácia, ale v kontexte koučingu je hlavnou funkciou motivácie vyvolanie akcie. Napríklad: človek cíti hlad (to je motivácia, čo ho núti), kúpi si jedlo (dosiahne cieľ). Ďalší príklad: Chcem tráviť menej času na cestách (motivácia), preto si chcem kúpiť auto (cieľ), a nie používať verejnú dopravu. Upozorňujeme na jednu dôležitú poznámku: koncepty potrebovať a motivácia nezhodujú sa, pretože nie každá potreba sa stáva motívom, t.j. vedie k činom. Potreby môžu existovať v irelevantnej forme. Človek napríklad chce schudnúť, ale to, že to chce, nemusí viesť k skutočným činom. Motív sa stane iba vtedy, ak potreba vedie k činu.

Čo je ešte dôležité vedieť o motivácii? Skutočnosť, že motivácia sa môže v priebehu činnosti meniť.

Dosiahnutie cieľa vedie k formovaniu nových potrieb

Študent môže napríklad študovať len preto, aby zložil skúšku, ale v určitom okamihu môže mať túžbu učiť sa nové veci, a to sa môže stať novým cieľom. Potreby neexistujú v statickom stave, môžu sa zmeniť. Muž, na rozdiel od zvieraťa, môže vedome „pracovať na sebe“, to znamená aktívne meniť seba a nielen meniť prostredie pre seba. Ako povedal blahoslavený Augustín vo 4. storočí n. L.: „Pracujem na tom a pracujem na sebe: stal som sa krajinou pre seba, ktorá vyžaduje tvrdú prácu a výdatný pot“.

V procese koučovania môže človek identifikovať smer svojho osobného rozvoja, to znamená, vytvoriť si víziu toho, akým človekom sa chce stať. Toto už nie je mýtus, ale realita úspešného koučingu

Ľudia sú dosť zložité a protirečivé tvory a veľmi často môžete nájsť nesúlad medzi cieľom a potrebou človeka. Dievča sa napríklad chce vydať a stanoví si cieľ, ako schudnúť. Dosiahnutie tohto cieľa však nezaručuje dosiahnutie toho, čo chce. Alebo napríklad mladý muž chce napredovať vo svojej kariére, a preto zostáva v práci neskoro, čím preukazuje lojalitu svojmu šéfovi, ale zďaleka to nie je tak, že takéto správanie povedie k požadovanému cieľu. Namiesto povýšenia sa môže jednoducho prepracovať, čo následne ovplyvní efektivitu jeho práce, ale cieľ, ktorý si stanovil, sa nedosiahne. Vidíme, že dosiahnutie stanoveného cieľa nemusí viesť k uspokojeniu naliehavej potreby. Na druhej strane dosiahnutie niektorých cieľov si vyžaduje radikálnu reštrukturalizáciu motivácie. Takže politik, ktorého poháňa túžba po moci, nemusí dosiahnuť svoj cieľ, pretože ľudia budú v jeho slovách cítiť neúprimnosť a faloš. Aby bol človek efektívny, musí byť schopný nielen pracovať na dosiahnutí cieľa, ale musí aj jasne pochopiť, čo ho skutočne poháňa. Kouč skúma motívy a ciele správania sa človeka. Či zamýšľané ciele zodpovedajú motívom osoby a či dosiahnutie zamýšľaného cieľa povedie k uspokojeniu jeho potrieb.

Hlavným nástrojom práce kouča sú otázky. Jeho úlohou je klásť také otázky, ktoré povedú človeka k tomu, aby si uvedomil svoj obraz o svete, rozšíril horizont vnímania a umožnil mu rozšíriť kontext situácie. Myslieť znamená vedieť klásť správne otázky a nájsť na ne odpovede. Táto schopnosť uvedomiť si seba samého sa nazýva reflexia. Pri vedení rozhovorov často vidím, ako sa aj veľmi múdri ľudia nechajú zmiasť zdanlivo jednoduchými otázkami: prečo a prečo to robíte? ako vám to, čo robíte, umožní dosiahnuť to, čo chcete.

Reflexia je možná nielen vo sfére myslenia. To, čo človek cíti, je často dôležitejšie než to, o čom si myslí, pretože emócie sú vynikajúcim ukazovateľom úrovne uspokojenia našich potrieb. Určitou praxou môžete rozvíjať schopnosť emocionálnej reflexie.

Reflexia je trénovateľná zručnosť. Bez praxe sa to nedá naučiť. Tréner vám môže pomôcť rozvinúť túto zručnosť. Po vytvorení rovnováhy medzi pocitmi, túžbami a presvedčením v duši sa človek dostane do stavu, ktorý sa v koučingu nazýva stav zdrojov. Toto je stav, v ktorom je možné dosiahnuť vynikajúce výsledky pri akomkoľvek druhu činnosti. Stav zdrojov nie je možné dosiahnuť raz a navždy. Toto je stav, ktorý musíte v sebe udržať.

Úlohou koučingu je viesť človeka k sebareflexii, t.j. pomôžte mu pri objasňovaní vlastných potrieb, motívov správania, cieľov. Je dôležité, aby to bol pozitívny odraz, a je pozitívne, keď má človek silu a chuť žiť inak. O účinnosti koučingu hovorí iba zmena správania. Koučing možno považovať za úspešný, keď človek začne robiť niečo inak alebo začne robiť niečo, čo nikdy predtým nerobil.

Dmitrij Guzeev, obchodný tréner.