Človek Nie Je Problém, Problém Je Problém

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Naratívny prístup relatívne mladý trend v modernej psychoterapii a psychologickom poradenstve. Vznikol na prelome 70-80. rokov 20. storočia v Austrálii a na Novom Zélande. Zakladateľmi prístupu sú Michael White a David Epston.

Kým sa stretli, každý z týchto psychológov už mal nejaké svoje nápady, ktorých kombinácia a ďalší rozvoj viedli k vzniku nového smeru v psychológii.

Michael a David spoločne konzultovali manželské páry a jednotlivcov, niekedy aj niekoľko hodín denne, a potom rázne diskutovali o tom, čo urobili a k čomu to viedlo. Táto spoločná vášeň pre prácu položila základ naratívneho prístupu.

Naratívny prístup je z nejakého dôvodu považovaný za magické riešenie všetkých problémov

Ako môže kladením jednoduchých otázok vyriešiť ťažkú otázku, vyliečiť pacienta, obnoviť harmóniu vo vzťahu?

Mágia a ďalšie! Aké je tajomstvo?

Naratív (anglický a francúzsky naratív, z lat. Narrare - rozprávať, rozprávať. Naratívna terapia je rozhovor, počas ktorého ľudia „prerozprávajú“, to znamená, porozprávajú novým spôsobom príbehy svojho života. Pre naratívnych terapeutov „história“„sú určité udalosti spojené v určitých sekvenciách v určitom časovom intervale, a tak sa uvádzajú do stavu deja obdareného významom.

Prostredníctvom príbehov sa učíme svoje životné skúsenosti. Keďže ľudia si nedokážu zapamätať úplne všetko, čo sa im stane, budujú logické reťazce medzi jednotlivými udalosťami a vnemami. A z týchto sekvencií sa stávajú príbehy. S týmito príbehmi sa nerodíme. Sú vytvárané sociálnymi a politickými väzbami.

Akékoľvek udalosti vo vašom živote (malé aj veľké) prispievajú k určitej postupnosti. Vo všetkých alternáciách je vysledovaná téma, ktorá je s vami spojená. Existujú príbehy, kde ste rozhodujúci a kde ste utajení, kde ste múdri a kde máte pocit, že nie ste dostatočne informovaní … Existuje veľa týchto príbehov! A zároveň seba vnímate jedným konkrétnym spôsobom.

Keď pacient príde k naratívnemu terapeutovi, vo väčšine prípadov rozpráva problémový príbeh. Psychológ na jednej strane počúva príbeh človeka a na druhej sa snaží v ňom nájsť niečo, čo sa do tohto problémového príbehu vôbec nehodí, nájsť niečo pozitívne. Toto „niečo“rozprávač začne pracovať a rozvíjať sa, ale už v novom príbehu.

Takže, za charakteristickú črtu naratívneho prístupu možno považovať výraz: „Človek nie je problém, problém je problém“.

Základnou myšlienkou naratívnej praxe je, že všetci ľudia sú v poriadku. Proste z času na čas príde na človeka zvonku nejaký problém a naruší niečo pre neho veľmi dôležité: hodnoty, ciele, nádeje.

Podstatu naratívneho prístupu je možné zredukovať na 3 hlavné činnosti odborníka.

1. Oddelenie života človeka od jeho problémov (externalizácia)

2. Výzva k tým „problémovým“životným príbehom, ktoré ľudia vnímajú ako dominantné, podriadené.

3. Prepísať históriu problémov osoby na alternatívnu v súlade s jej preferenciami.

Ako funguje naratívny prístup? Prečo môže príbeh rozprávaný odborníkom na príbehy viesť k pozitívnym zmenám v živote človeka?

Rozprávač je špecialista, ktorý počúva príbehy človeka a kladie mu otázky. Je odborníkom na otázky. Pretože správne riešenie svojich problémov má sám človek, a nie rozprávač alebo iný praktizujúci.

Rozdiely medzi naratívnym prístupom a inými postupmi prijatými v klasickej psychoterapii, na ktoré sme zvyknutí:

1. Úlohou psychoterapeuta je naviesť vaše nevedomie, aby pre vás pracovalo. Klasická teória ľudskej duše verí, že vaše nevedomie „všetko“vie, práve v ňom vzniká problém. V naratívnej praxi sa verí, že vám v prvom rade pomáhajú hodnoty, znalosti, zručnosti a schopnosti, ako aj skúsenosti z minulosti, a nie niečo abstraktné, čo vám sedí v hlave. V tejto praxi sa verí, že človek má všetko, čo potrebuje na zvládnutie svojho problému, pretože je aktívny a reaguje na porušenie svojich hodnôt.

2. Všeobecne sa uznáva, že v bežnej psychológii je človek s problémami akoby „chorý“, niečo mu nie je v poriadku, má „hrozný charakter“, „neurózu“, „mániu“a podobne. Rozprávač vníma partnera ako zdravého. Celkovo je sám v poriadku, len mu niekedy prídu problémy v podobe úzkosti, úzkosti, zlej nálady … a začnú mu ničiť život. A vtedy ten človek potrebuje iba ďalšiu pomoc.

3. Psychológa podľa klasického scenára zaujíma hlavne to, čo daný človek v danej chvíli cíti. Naratívne postupy sú vždy založené na ľudských činoch. Ich hlavnou otázkou je: čo robíte? Špecialista pomocou príbehu určuje základné hodnoty, nádeje, sny človeka a pomáha mu prepísať jeho históriu, v ktorej sú problémy pod kontrolou alebo úplne zmiznú.

S čím sa obrátia na naratívneho terapeuta:

- Rodina: vzťah vo dvojici, medzi manželmi a ich deťmi, príbuzní.

- Individuálne poradenstvo. Intrapersonálne: odstránia sa problémy s osobným sebahodnotením a nízkou efektivitou, nedostatok cieľov, pocity viny a odporu.

- Sociálne problémy s útlakom a nedodržiavaním ľudských práv, počas rehabilitačných prác s obeťami rôznych foriem násilia, práca s obeťami prírodných katastrof.

- Organizačné: budovanie dobrých vzťahov v komunitách a organizáciách, učenie sa predchádzať konfliktom.

- Naratívna terapia sa poskytuje aj ľuďom so smrteľnými chorobami. A výsledky sú pôsobivé! Ľudia získavajú vnútornú slobodu, aj keď samotná choroba nezmizne. Učia sa s ňou neprežiť, ale žiť!