Ako Sa Vysporiadať So Samovražednou Krízou. Popis Prípadu

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Ďalej uvádzam vašu stručnú ilustráciu terapeutickej práce na základe navrhovaného modelu psychologickej pomoci. V ňom nájdete postupnosť terapeutického procesu, ktorý sa odvíja vo fenomenologickom poli, určený akútnymi samovražednými sklonmi, ktoré sa odvíjajú na pozadí akútnej traumatickej udalosti, ktorú prežíva klient

Schematicky môže byť táto sekvencia reprezentovaná nasledujúcim reťazcom: prijatie jedinečnosti fenomenologického obrazu toho, čo sa dej

- obnovenie citlivosti na duševnú bolesť

- podpora procesu prežívania všetkých javov vznikajúcich v teréne (bez voliteľného zapojenia facilitátora a s dôrazom na prirodzenú terapeutickú dynamiku poľa)

- obnovenie schopnosti tvorivej adaptácie.

24-ročné dievča R. požiadalo o pomoc v akútnej samovražednej kríze. Pred niekoľkými mesiacmi čelila mimoriadnej životnej udalosti - jej priateľ, za ktorého sa mala vydať, tragicky zahynul pri autonehode. R. stratil chuť do života, cítil sa zničený a bol dlho v depresii.

LAkékoľvek pokusy znova prežiť, čo sa stalo, boli mimo jej dosahu. S trpkosťou a bolesťou v hlase mi povedala, že jej nikto nerozumie a nemôže ju podporovať. Priateľky sa snažili odviesť jej pozornosť od udalosti k iným záležitostiam a aktivitám.

Rodičia povedali niečo ako: „Nehnevaj sa, dcéra. Budeš ešte lepším chlapom ako ten starý. “Priatelia aj rodičia zrejme vychádzali z najlepších úmyslov, ale zo zrejmých vyššie uvedených dôvodov nemohli byť v R. živote prítomní, pretože vychádzali z vynikajúcej fenomenologickej situácie. Pre R. sa to, čo sa stalo v jej živote, ukázalo byť nielen tragickou udalosťou, ale úplne jedinečnou (čo, zdá sa, jej príbuzní nechápali alebo sa báli porozumieť).

Neschopnosť prijať situáciu zase zablokovala proces prežívania. Mojou primárnou terapeutickou úlohou v tejto fáze bolo okamžite akceptovať jedinečnosť situácie, v ktorej R.

Povedal som jej, že strata, ktorú utrpela, je neodvolateľná a všimol som si, že R. je v tejto chvíli nemožné ju akýmkoľvek spôsobom kompenzovať. Potom sa mi R. prvýkrát pozrel priamo do očí a rozplakal sa. Proces prežívania bolo teraz možné obnoviť.

R. hovoril o bolesti, ktorá ju neopúšťa ani minútu. Doteraz musela byť „sama s neznesiteľnými bolesťami“. Teraz by bolesť mohla byť vložená do vzťahu s inou osobou, a preto by mala byť skúsená a uľavená.

Po určitom čase (prešli asi 2 mesiace terapie) sa tupá nediferencovaná bolesť, ktorú R. pri našom kontakte zažil, začala postupne transformovať na diferencovanejšie zážitky. R. si zrazu uvedomil silný pocit zúrivosti voči zosnulému, ktorý ju veľmi prekvapil a zahanbil. Po mojom komentári k postoju k tomuto pocitu ako k prirodzenosti to však R. dokázal aj vyjadriť a zažiť.

Zlosť čoskoro vystriedal hnev, ktorého hlavným motívom bola R. myšlienka, aby ju zosnulý mladík nechal samú vo svete, kde nenachádza zmysel života. Pôvodne v tejto súvislosti existujúca hanba a obraz seba samého ako „zlého, krutého a necitlivého“boli v tejto súvislosti transformované na obraz „opustených, zraniteľných a citlivých“a asimilované do seba.

Sociálna aktivita R. sa začala postupne zotavovať, aj keď s určitými ťažkosťami, pretože bolo „pre ňu ťažké a takmer neznesiteľné byť v spoločnosti ľudí, ktorí si môžu užívať život“. Úľava prišla, keď R.v komunikácii s inými ľuďmi prestala predstierať a snažiť sa žiť umelým životom, aby sa za každú cenu prispôsobila prostrediu, a začala prežívať svoj vlastný život, bez ohľadu na to, aké ťažké to bolo v tejto fáze. V tomto štádiu terapie (asi šesť mesiacov od začiatku) samovražedné sklony prestali byť také akútne a stále, ako to bolo na začiatku.

Ďalej sa v procese skúseností, ktoré v terapii podporujeme, objavil smútok súvisiaci so stratou milovanej osoby a vďačnosť za to, že bol v živote R. Počas tohto obdobia terapie bolesť, ktorú zažíval R. ju prestala vnímať ako neznesiteľnú; existujú aj skúsenosti, ktoré nesúvisia s tragickou udalosťou, ktorá sa stala, ale súvisia so skutočným obdobím R. Samovražedné myšlienky už R. neobťažovali, aj keď stále vyzerala trochu zmätene, krehko a zraniteľne. Rok po tragédii dotieravá bolesť, samozrejme, stále žila v zranenom srdci R. Zúfalstvo, ktoré tvorilo „pekelné peklo existencie“, však zmizlo a už sa viac nepripomínalo.

Po prvýkrát od straty milovanej osoby sa radosť a potešenie začali postupne vracať do R. života. K predstavám o jej ženskej príťažlivosti sa vrátil aj život R., ktorý bol dlhší čas blokovaný.

Toto bol významný pokrok v R. terapii, pretože až do tohto momentu akékoľvek sexuálne predstavy a fantázie spôsobovali jej znechutenie a takmer fóbiu. V tomto štádiu terapie (asi 1, 5 roka od okamihu jeho začiatku) bolo sexuálne vzrušenie, ktoré sa objavilo v prvom momente, sprevádzané aj určitou výraznou zmesou strachu a hanby, pretože ho interpretovala ako zradu predchádzajúci, stále najcennejší vzťah v jej živote. Vitálny boj strachu a hanby na jednej strane a potešenia a vzrušenia na strane druhej nejaký čas pokračoval. Neponáhľali sme sa vyriešiť tento konflikt uľahčením akejkoľvek „pravdy“.

Predčasné vyriešenie konfliktu pred vytvorením slepej uličky by sa podľa mňa ukázalo ako ďalší narcistický (v zmysle zradenia prirodzeného procesu prežívania) projekt traumatizovanej osoby, ktorý by nevyhnutne znamenal „ traumatický rollback “vo forme nemožnosti asimilácie skúseností vytvorených v priebehu terapie a chronickosti„ porazených sebaklonností “(či už je to potešenie, alebo naopak hanba) v nevedomej mentálnej opozícii.

Čoskoro v procese terapie však bolo R. možné prežiť agonizujúci stav slepej uličky, relevantný pre túto voľbu, a integrovať obraz seba samej ako „oddanej a milujúcej ženy“a sexuálne skúsenosti, ktoré vzniklo v nej. Z „popola pálivej bolesti tragédie“sa narodila žena „oprávnená na lásku“. V súčasnosti R. randí s mladým mužom, ktorý sa jej páči, a chystajú sa vziať. Trvalo nám asi 2 roky, kým sme prešli touto ťažkou cestou od „fascinácie“dychom smrti takmer obsedantného charakteru až po obnovu vitality života.

Predložená terapeutická vineta ilustruje proces ošetrovania klienta s akútnymi a výrazne vyjadrenými nebezpečnými samovražednými sklonmi, ktorého vnútorným obsahom bol proces akútneho smútku zablokovaný v jeho priebehu.

Napriek tomu sa v článku navrhovaný model psychologickej pomoci ľuďom v samovražednej kríze ukazuje byť účinný aj v iných prípadoch s iným fenomenologickým obrazom.