Ako Sa Vysporiadať S Odporom?

Obsah:

Video: Ako Sa Vysporiadať S Odporom?

Video: Ako Sa Vysporiadať S Odporom?
Video: Почему вздуваются LiPo аккумуляторы - мой опыт иногда плачевный 2024, Apríl
Ako Sa Vysporiadať S Odporom?
Ako Sa Vysporiadať S Odporom?
Anonim

Zlosť je pocit zakorenený v ranom detstve. Ak sa dostatočne pozorne pozrieme na vývojovú situáciu malého dieťaťa, vidíme, že dieťa je silne závislé na svojich rodičoch. Nemôže sa samostatne rozhodovať a uspokojovať svoje potreby

V situácii frustrácie, keď sa záujmy a túžby rodičov a dieťaťa rozchádzajú, sa dieťa ocitne v závislej situácii, kde je nútené poslúchať a zároveň cíti svoju bezmocnosť a odpor. Frustrácie sú mimoriadne potrebné, slúžia rozvoju dieťaťa, ale je veľmi dôležité, aby rodičia dieťaťu pomohli ich prekonať, vysvetlili mu, prečo mu niečo odopierajú, prijali jeho pocity hnevu, nespokojnosť a porozprávali sa s ním. Ak sú frustrácie prehnane drsné a rodičia dieťaťu zakazujú vyjadrovať svoje pocity, prejavovať agresiu, potom si dieťa vyvinie takú povahovú črtu ako odpor.

Dieťa, ktoré nemôže prejaviť svoju agresiu a nespokojnosť s rodičmi, od ktorých je závislý a ktorých sa môže báť, začne pociťovať bezmocnosť, zúfalstvo a je nútené nasadiť agresiu namierenú proti situácii na seba, čím sa zmení na priestupok. Pri absencii podpory a empatie sa pridáva zložka sebaľútosti.

Súvisí odpor s nespravodlivosťou?

Spravodlivosť a nespravodlivosť sú hodnotiace morálne kategórie. Vedecky povedané, odpor je formou reakcie na frustráciu. Celkovo je každá frustrácia (porušenie plánov, zničenie očakávaní alebo ilúzií, neschopnosť dosiahnuť to, čo chcete - čo človek očakáva) zo svojho pohľadu nespravodlivosť. Pocit nevôle často vzniká aj v situáciách, keď si človek vedome uvedomí, že sa mýli, ale aby na situáciu reagoval iným, konštruktívnejším spôsobom, nemá dostatok vnútorných zdrojov.

Prečo je urážka nebezpečná?

Ako sme už povedali vyššie, za odporom je potlačená agresia, ktorá je zameraná na seba. Akékoľvek potlačené emócie majú na naše telo deštruktívny účinok, čo vedie k určitým somatickým poruchám. V modernom výskume teda vidíme, že rozzúrené deti, ktorým nebolo v rodine dovolené otvorene prejavovať agresiu, sú oveľa častejšie prechladnuté. V dospelosti potláčaná agresia, pýcha (obranný mechanizmus vo forme narcistickej nadradenosti, ktorá pomáha predchádzať pocitom bezmocnosti a zúfalstva) a nedostatok (nedostatok dobrého ochranného materského predmetu v hlave) vedú k rakovine.

Ako nevôľa ovplyvňuje náš život?

Negatívne dôsledky nevôle vo vzťahu na seba spravidla nenechajú dlho čakať. V skutočnosti je zášť odstúpením od vnútorných vzťahov a komunikáciou s vašimi vnútornými predmetmi od detstva. Neschopnosť prejavovať agresiu, chrániť sa, konštruktívne riešiť konfliktné situácie vedie k ťažkostiam vo vzťahoch, neustálym zážitkom a ich somatizácii.

Pomoc psychológa pri dotyku:

Mnoho klientov si kladie otázku: ako sa vysporiadať s odporom?

Na to vždy odpovedám otázkou: čo rozumiete slovom „vyrovnať sa“?

Klienti často chcú potlačiť nevôľu alebo ju jednoducho necítiť. Problém ale je, že živý človek sa nemôže necítiť. Ak necítime svoje pocity, potom sa zmenia buď na činy (odíďte, prestaňte komunikovať, nedvíhajte telefón), alebo na somatické choroby, potom naše telo začne cítiť a hovoriť za nás.

Na internete často nájdete rady psychológov na otázku: „Ako sa vyrovnať s odporom?“- musíte prijať priestupok, uznať jeho existenciu a hovoriť o tomto pocite s tým, komu je adresovaný. To všetko je, samozrejme, zvedavé, ale do akej miery je to realizovateľné a aký to bude mať účinok?

Bolo by správnejšie predpokladať, že zášť je náš vnútorný spôsob reakcie na okolnosti. Množstvo odporu, hnevu alebo iných emócií, ktoré vyžadujú striekanie alebo potláčanie, závisí od objemu našej vnútornej nádoby, od toho, akú situáciu sme schopní stráviť a spracovať v sebe, a nereagovať zvonku, obviňovať ostatných alebo ochorieť.

Individuálna psychoanalytická psychoterapia, podobne ako skupinová psychoanalytická psychoterapia, vytvára priestor, v ktorom môže klient spoznať svoje pocity a naučiť sa komunikovať so svojimi skutočnými emóciami.

Cieľom psychoanalytickej terapie je obnoviť detskú situáciu a podporiť klienta, aby sa dokázal vyrovnať a zažiť to, čo v jeho vývojovej situácii nebolo možné.

Odporúča: