Prečo Sa Bojím Komunikovať?

Video: Prečo Sa Bojím Komunikovať?

Video: Prečo Sa Bojím Komunikovať?
Video: 🤔Prečo sa moja osoba neozýva a ozve sa mi do konca leta?🤨🤷 2024, Apríl
Prečo Sa Bojím Komunikovať?
Prečo Sa Bojím Komunikovať?
Anonim

Mnoho klientov ku mne prichádza s ťažkosťami vo vzťahoch, sťažnosti sa často týkajú ich nedostatku dôvery v komunikáciu s ľuďmi. Rovnako často táto otázka znepokojuje mužov i ženy. Dnes chcem trochu napísať o dôvodoch tejto neistoty. Odkiaľ to teda pochádza?

1. Osobnostné vlastnosti.

Všetci ľudia sa v rôznej miere usilujú o komunikáciu: niekto uprednostňuje osamelosť, a preto v prítomnosti veľkého počtu ľudí môže byť nervózny a napätý, pretože sa cíti pohodlne iba v úzkom kruhu blízkych ľudí, a niekto si naopak nevie predstaviť svoj život bez neustálej komunikácie, preto ľahko prichádza do kontaktu s inými ľuďmi. Tieto vlastnosti môžu byť vrodené aj získané v procese vzdelávania.

2. Nedostatok pozitívneho príkladu v detstve.

Keď dieťa vidí, že rodičia s inými ľuďmi veľmi nekomunikujú, môže začať vnímať komunikačnú situáciu ako nebezpečnú, aj keď sa sám snaží komunikovať. Stáva sa to vtedy, keď sú rodičia v strese, v rozpakoch, komunikujú s inými rodičmi alebo deťmi. Pokiaľ je to možné, odchádzajú s dieťaťom z domu, keď na ihrisku nikto nie je, vyberajú si odľahlejšie miesta na prechádzky, ihrisko opustia, keď tam prídu ďalší ľudia. Dieťa, cítiace napätie rodičov, nechápajúce, s čím súvisí, sa tiež začína obávať. A potom je táto úzkosť spojená priamo s prítomnosťou radu ďalších ľudí. A potreba komunikovať môže byť pre také dieťa vážnou výzvou.

3. Nedostatok komunikačných skúseností.

Nové neznáme situácie sú vždy alarmujúce, je to normálne. Preto čím menej má človek komunikačných skúseností, tým je pre neho hroznejšie prísť do kontaktu. Obzvlášť ťažké to môže byť v dospelosti, keď je rozdiel v komunikačných schopnostiach nie len viditeľný pre ostatných, ale je rozpoznaný aj samotnou osobou a vnímaný ním ako problémom.

4. Negatívna skúsenosť.

Môže to byť zážitok odmietnutia zo strany rodičov, detského kolektívu - v škôlke alebo v škole, zážitok zo šikanovania v ústave a dokonca aj v práci v dospelosti. Patria sem aj situácie útoku a násilia. V skutočnosti človek získava skúsenosti, po ktorých sa bojí dôverovať druhým, čaká na úlovok, dokonca aj keď vidí milý prístup k sebe, a je stále v strehu.

Opísal som možnosti, s ktorými som sa v praxi stretol, budem rád, keď mi prídu vaše dodatky z praxe alebo z osobnej skúsenosti.

Odporúča: