Úvahy O Zúfalstve

Úvahy O Zúfalstve
Úvahy O Zúfalstve
Anonim

Osoba, ktorá zažila násilie alebo inú traumatickú udalosť, ako aj osoba v kríze, skôr alebo neskôr príde v terapii do bodu vlastného zúfalstva. Na prvý pohľad môžu byť dôvody jeho výskytu spojené s neschopnosťou získať niečo veľmi dôležité v skutočnom vzťahu. Alebo skutočná životná situácia so slepou uličkou a beznádejou tento pocit aktualizuje. Klient často nájde súvislosť medzi týmito zážitkami a jeho predchádzajúcou skúsenosťou, kde nebola príležitosť ovplyvniť situáciu. Keď sa udalosti vyvíjali strašným alebo bolestivým smerom a nebolo možné zachrániť alebo v okolí nebol nikto, kto by mohol zachrániť, alebo sa zrazu stalo niečo hrozné.

Zažiť zúfalstvo je veľmi ťažká skúsenosť. Dotknúť sa ho môžete iba vtedy, ak stratíte nádej. Nádej, že všetko bolo skutočne zlé, alebo že to môžem ovládať, alebo že to, čo sa deje, sa ma netýka. Toto je vždy dôkaz straty niečoho cenného, čo drží moju predstavu o sebe, o vzťahoch alebo o významných iných alebo o štruktúre tohto sveta.

Zúfalstvo často prichádza s hrôzou alebo hlbokým smútkom a ľútosťou, niekedy s hanbou a pocitom viny. Je bolestivé to zažiť a je to z vnútra beznádejné, a preto sa to dá úplne uskutočniť iba v prítomnosti druhého.

Ak sa v živote stane niečo, čo zmení svoj obvyklý priebeh a čo nemôžeme ovplyvniť, niekedy je potrebné zažiť zúfalstvo, len aby sme mali silu ísť ďalej. Smrť milovanej osoby, prírodná katastrofa, náhly bankrot alebo vážna choroba sú udalosti, ktoré je ťažké ignorovať. Obvykle v takýchto chvíľach človek chodí za inými ľuďmi o podporu a možnosť spoľahnúť sa na niekoho živého a stabilnejšieho ako je on sám. Keď sa nám Zem kĺže spod nôh, je to to najlepšie, čo môžeme pre seba všetci urobiť. A potom môžete zažiť niečo, čo sa nedá nijako ovplyvniť.

V prípade, že človek zažije násilie, keď príde na terapiu, často dochádza k mnohým a mnohým stretnutiam, aby sa rozpoznal význam a veľkosť tejto udalosti alebo série mnohých udalostí. Miera ich vplyvu na seba a neschopnosť zmeniť to, čo sa stalo. To môže byť veľmi ťažké, pretože akonáhle sa dokázal vyrovnať s násilím iba tým, že pochoval, zmrazil časť seba spolu s týmto príbehom. Práve tu zúfalstvo a bolesť sú presne tie pocity, ktoré sa človek pokúša zažiť, aby si vrátil obraz o tom, čo sa stalo, a vytiahol sa spod trosiek. Takto funguje smútok. Keď si človek všimne svoje zúfalstvo, dostane príležitosť vidieť seba a svoj život taký, aký je. A bez ohľadu na to, aké bolestivé to je, vždy to prináša úľavu. Pretože už nepotrebujete predstierať a vynaložiť veľa úsilia, aby ste skryli časť seba. Bolesť vždy požaduje, aby bola prežívaná navonok. A keď už nie je potrebné s ňou bojovať, začne najskôr žiť v plnej sile a potom to vždy postupne skončí.

Potrebujeme zúfalstvo, aby sme sa dokázali vyrovnať so svojou bolesťou. Keďže jar prichádza až po zime, až potom, čo bolesť dáva právo na život, človek sa s ňou dokáže vyrovnať a pokračovať vo svojom živote, vrátane už zažitých a asimilovaných skúseností. Tým, že sa stane súčasťou vášho príbehu.

Erich Fromm kedysi povedal: „Šťastie je často vnímané ako pravý opak smútku alebo utrpenia. Fyzické a duševné utrpenie je súčasťou ľudskej existencie a človek ho musí nevyhnutne zažiť. Ochrana pred smútkom za každú cenu je možná len za cenu úplného odcudzenia, ktoré vylučuje možnosť prežívania šťastia. Opakom šťastia teda nie je smútok a utrpenie, ale depresia vyplývajúca z vnútornej sterility a sterility. “

V niektorých momentoch môžeme zostať nažive len za cenu, že prežijeme svoje zúfalstvo, smútok a bolesť. Táto skúsenosť je ťažká, ale vždy znesiteľná, ak je v blízkosti ďalší.

Odporúča: