2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Život je blízko.
Niektorí nepotrebujú vyzdobiť dom na Halloween, niektorí sa nepotrebujú prezliecť, aby ostatných vystrašili, niektorí nemusia čakať, kým ich prídu strašiť výmenou za sladkosti, to všetko sa im stáva každý deň. Príchod mŕtvych a pocit tejto mystickej hrôzy sa stali samozrejmosťou, svetlá už nie sú také žltkasto-matné, stali sa studenými bielo-lesklými, postupne vytláčali mysticizmus a vzrušenie noci svojim pragmatickým pohľadom na hrôzu ktorá nesie živé posolstvá o živote, o živote mŕtvych, ktorý je úzko prepojený s nevedomosťou živých o živom, nechutne krásnom živote, keď ste nažive a neviete, čo s tým.
Vznáša sa medzi riadkami, skrýva sa za domami a v kávovej usadenine, steká po strechách, v holubích očiach, tento pocit prítomnosti niečoho neviditeľného a nehmotného, to je to, čo môžete cítiť iba vo svojich predstavách o svete okolo vás a o sebe v ňom. Je tu niečo cudzie pre nás, pre naše vedomie, niečo silnejšie, žijúce v blízkosti, nedotknuteľné, sväté. Doslova sme to naložili svojim telom, chceme sa skryť, ale nič z toho nie je. Vo vesmíre, v mori, v horách, vo sne je všetko rovnaké, nemáme dostatok miesta v tejto stiesnenej smrti vytvorenej týmto éterom, v ktorom sa vznáša ostrov života, a tak či onak, my pokúšame sa to pochopiť, porozumieť tomu, zachytiť tajomstvo, chceme preniknúť do seba, naša integrita je pre nás taká neznesiteľná, ťahaní touto hrôzou stúpame, obraciame sa naruby, snažíme sa uniknúť z tohto nikdy nekončiaceho svrbenia života na pokraji smrti je tento večný pocit prítomnosti niečoho taký vyčerpávajúci svojou nezrozumiteľnosťou, že sa snažíme z neho čo najviac abstrahovať všetkými dostupnými metódami. A aj v tomto stále sledujeme svoj skutočný cieľ - poznať hrôzu, naša narkóza nám prináša smrť, naozaj „zabíjame“zakaždým, keď si dáme „sedatívum“. Je to hrozný pocit, nie je možné sa ho zbaviť, pretože sme v ňom úplne a úplne, skladáme sa z neho, sme z neho utláčaní ako metafora nášho procesu potláčania myšlienok do nevedomia. Náš proces potláčania hrôzy do bezvedomia je akýmsi zmenšeným modelom toho, čo sa nám deje, ako sme potlačení do nevedomia hrôzy a ako sa ponáhľame späť do svojho domáceho prístavu. Všetko je rovnaké.
Hry, vedľa ktorých sa ľudia hrajú, kopírovanie nami hraných hier a hračky v rukách neznámeho ako súčasť jeho vnímania života, vedľa nás, v nás samých, existuje hra, my.
Samotná predstava, že sme prahom hry, ktorú hráme, je zvláštna, možno sú to len pravidlá hry, ktoré hračky dodržujú, sú predsa mŕtve, sú to predmety vybavené významom hráča.
Tento svet nestojí za to, aby ste začali hru.
Ľudstvo sa neúnavne snaží vytvoriť hru, pomocou ktorej sa môže dostať k hráčom a stať sa s nimi na rovnakej úrovni, vytvárame pravidlá, virtuálne svety, obrazy, pohyby, zvuky, ponáhľame sa k svetlu z tmy, cítime, že skutočne potrebujeme aby sme tam išli, tlačíme sa dozadu, vytláčame svoje vlastné, akoby sme štafetu obuška odovzdali ďalej, kde sa dá, niekto tiež sedí a premýšľa o tom.
Odporúča:
Vlastný život Alebo štafetový Beh Z Detstva? Právo Na Svoj život Alebo Na To, Ako Uniknúť Zo Zajatia Skriptov Iných ľudí
Rozhodujeme sa sami, ako dospelí a úspešní ľudia, sami? Prečo sa niekedy pristihneme pri myšlienke: „Teraz hovorím ako moja matka“? Alebo v určitom okamihu pochopíme, že syn opakuje osud svojho starého otca, a tak je to z nejakého dôvodu v rodine zavedené … Životné scenáre a rodičovské predpisy - aký vplyv majú na náš osud?
O Splynutí A Hraniciach Vášho Vnútorného Sveta. Môžem Byť šťastný, Ak Je Smútok Blízko?
Autor: Irina Dybova Stojím na jednej nohe, za oknom je cítiť jar s rozkvitnutými bielymi vetvami, maľujem si oči, chystáme sa odísť s dcérou, máme veľké plány .. Volá priateľ. Jej syn zvracia, má horúčku a bolí ho brucho. Moja dôvera v moje bezhraničné šťastie bola otrasená.
Ako Sa Správať, Ak Je Smútok Blízko?
máme problém, houston. len poď bez lží na záchranu, v opačnom prípade ihneď položte. "všetko bude v poriadku!" - najhoršia útecha, oveľa lepšie „Neviem, čo bude ďalej, ale prežijem to s tebou“. Dobre Melnikov V živote každého človeka existujú situácie, keď sa ocitneme vedľa tých, ktorí prechádzajú ťažkými časmi a trpia, ktorí potrebujú podporu a útechu, s tými, ktorí skutočne chcú pomôcť, ale nevedia vybrať tie správne slová.
AKO ŽIŤ SVOJ VLASTNÝ ŽIVOT A NIE ĎALŠÍ ŽIVOT Alebo O PRAVDIVÝCH A IMPLIKOVANÝCH HODNOTÁCH
V našej spoločnosti existujú jasne definované vzorce a pravidlá, podľa ktorých „potrebujete“žiť a ktoré „musíte“dodržiavať. Od detstva nám hovoria, akí by sme mali byť, keď vyrastieme, často sa rozhodujú, čo by sme mali robiť, na akú univerzitu vstúpiť, akého vyvoleného vidí vedľa nás, existuje všeobecne uznávaný vek, v ktorom je “právo “mať deti a to je tiež do určitej miery povinnosť - urobiť kariéru, mať rodinu a deti.
Ako žiť Svoj život, Nie život Svojich Rodičov
V rodinnom systéme sú všetci jeho členovia navzájom prepojení. A pre každého je miesto. Deti sú napríklad pred rodičmi, aby sa o ne mohli oprieť. Starí rodičia sú za rodičmi a podobne. Predkovia za našimi chrbtami nás podporujú, dodávajú pocit prijatia, bezpečia a sily.
