DEPRESÍVNY OSOBNÝ ŠTÝL

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Ľudia s depresívnym štýlom osobnosti sú veľmi sebakritickí alebo sebatrestajúci, neustále na seba kladú nereálne požiadavky a neustále sa obviňujú, ak sa niečo pokazí. Boja sa, že budú opustení alebo odmietnutí, a cítia sa osamelí, aj keď sú obklopení ľuďmi. Všadeprítomný pocit takýchto ľudí je spojený s tým, že sa pre nich niekto alebo niečo navždy stratí. Ľudia s depresívnym štýlom osobnosti si neuvedomujú svoju nevraživosť a hnev.

Existujú dva typy depresívnych afektov: introjektívny, ktorý sa vyznačuje sebakritikou, sebatrestaním a vinou a anaklitický, ktorý sa vyznačuje citlivosťou na stratu a odmietnutie, pocitom prázdnoty, menejcennosti a hanby.

Depresívni ľudia sa projekčne vyhovárajú na vnímané alebo skutočné chyby a opomenutia a reagujú na zlyhania s istotou, že sú zlí a vinní. Snažia sa byť „dobrí“, ale len málokedy sú so sebou spokojní.

Oplakávajú svoju chamtivosť, sebectvo, ješitnosť, pýchu, hnev, závisť alebo vášeň. Považujú bežné aspekty skúsenosti za zločinné a nebezpečné a majú obavy z ich inherentnej deštruktivity. Neustále sú v stave ochoty uveriť tomu najhoršiemu o sebe. V akejkoľvek správe, ktorá komunikuje ich nedostatky, sú schopní rozlíšiť iba túto časť komunikácie. Ak je kritika konštruktívna, majú tendenciu cítiť sa tak zranení a odhalení, že prehliadajú alebo devalvujú všetky pozitívne aspekty správy. Ak sú vystavení skutočne významným útokom, potom nemôžu zvážiť nasledujúci fakt: nikto si nezaslúži byť urážaný, aj keď sú útoky spravodlivé.

Anakliticky depresívni ľudia sa vyznačujú intenzívnym utrpením a dezorganizáciou tvárou v tvár situáciám odlúčenia a straty. Psychológia týchto ľudí je usporiadaná okolo tém vzťahu, náklonnosti, intimity, dôvery, vrúcnosti alebo nedostatku. Na rozdiel od introjekčne depresívnych jedincov sa cítia prázdni, menejcenní a osamelí, než aby sa snažili o dokonalosť a prehnane sebakritickí. Ich hlavnou sťažnosťou je pocit bezvýznamnosti a prázdnoty života. Súčasne existujú jednotlivci, ktorí majú introjektívne aj anaklitické črty.

K depresívnej úprave môže viesť množstvo rôznych ciest. Depresívna dynamika je teda spojená s včasnou stratou, táto strata nie je nevyhnutne zjavná, pozorovateľná a empiricky dokázaná (napríklad smrť rodiča). Môže to byť vnútorné a psychologické (napríklad ak sa dieťa pod tlakom rodičov poddá a odmietne závislé správanie až do momentu, keď na to bude skutočne emocionálne pripravené). Nielen predčasná strata, ale aj jej okolnosti, kvôli ktorým je pre dieťa ťažké realisticky pochopiť, čo sa stalo, a prežívať normálny smútok, vytvárajú depresívnu dynamiku. Jedna z týchto okolností vzniká prirodzene v priebehu vývoja dieťaťa. Dvojročné dieťa je príliš malé na to, aby pochopilo, že ľudia zomierajú a prečo zomierajú, a nedokáže pochopiť zložité motívy, ktoré sa objavujú napríklad počas rozvodu: „Ocko ťa miluje, ale odchádza, pretože on a mama už nebudú spolu žiť. Pri chápaní vecí v hrubom protiklade dobra a zla dieťa, ktorého rodič odchádza, rozvíja predpoklad, že on sám je zlý, a preto otec odišiel.

Zanedbanie zo strany dospelých, ktorí sú pohltení svojimi ťažkosťami a nevenujú pozornosť potrebám dieťaťa, obzvlášť ovplyvňuje vznik depresívnych sklonov.

Ďalším potenciujúcim faktorom depresívnych sklonov je rodinná atmosféra, v ktorej je negatívny postoj k prežívaniu smútku. Keď sa rodičia pokúšajú poprieť smútok alebo ich činy vytrvalo presviedčajú dieťa, aby sa pridalo k rodinnému mýtu, že bez strateného predmetu je lepšie, prinúti dieťa potvrdiť, že ho nič nebolí, zážitok smútku sa skryje a prehĺbi.

V niektorých rodinných systémoch si viera, že zjavný zármutok alebo iné formy starostlivosti o seba je „sebecké“, „sebecké“alebo výraz „sebaľútosti“, zaslúži opovrhnutie. Tento druh náznaku viny a súvisiace presvedčenie rodiča prežívajúceho dieťaťa, aby prestal plakať a vyrovnal sa so situáciou, diktuje potrebu skryť zranené aspekty seba kvôli identifikácii s kritizujúcim rodičom a tieto aspekty odmietnuť. seba samého.

Významným zdrojom depresívnej dynamiky je charakteristická depresia u rodičov, najmä v raných rokoch vývoja dieťaťa. Deti prežívajú silnú úzkosť z rodičovskej depresie. Cítia sa previnilo za prirodzené nároky svojho veku a veria, že ich potreby vyčerpávajú ostatných. Čím skôr začne dieťa pociťovať závislosť na niekom, kto je v hlbokej depresii, tým väčšie budú jeho emocionálne straty.