2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Téma smrti vo väčšej či menšej miere znepokojuje každého z nás. Skoro každý sa bojí smrti, práve tento strach sa prejavuje rôznymi spôsobmi (vo forme úzkosti pre blízkych, v úsilí zanechať po sebe čo najviac detí, zanechať stopu v histórii, písať knihy, v forma fóbií a neustáleho ovládania, ochranného správania, neochoty opustiť komfort zóny, pri vzopieraní smrti rizikovým správaním, pri pomoci nevyliečiteľne chorým ľuďom a dokonca aj pri samovražde, paradoxne atď.).
Úzkostná porucha je vždy založená na strachu zo smrti. Aby ste znížili intenzitu úzkosti, musíte sa zmieriť s tým, že skôr alebo neskôr všetci umrieme, vytvoriť si toleranciu voči strachu zo smrti a ničoty. Niekomu v tom pomáhajú náboženské praktiky, viera v mimozemský svet alebo mimozemské civilizácie, reinkarnácia; niektorým pomáha nácvik starostlivosti o chorých, ktorí prežívajú posledné dni, psychoterapia nevyliečiteľne chorých, ktorá je citovo neobvykle náročná a rozhodne nie pre každého. Takúto pomoc je potrebné kombinovať s osobnou terapiou.
Irwin Yalom viedol psychoterapiu s nevyliečiteľne chorými ľuďmi, s ľuďmi, ktorých príbuzní a priatelia trpeli závislosťami alebo nevyliečiteľnými chorobami. To dáva zážitok s pokorou, filozofický prístup k krehkosti človeka a prekonanie ťažkých období chorôb blízkych, ktoré rozjasňujú ich posledné dni. Koniec koncov, nie je dôležité trvanie života, ale jeho kvalita.
Len keď človek stojí na pokraji smrti, začne skutočne prehodnocovať svoje názory a hodnoty, začne skutočne žiť každý deň, všímať si akékoľvek príjemné drobnosti.
Ak je bolestivo chorý, potom sa smrť stane pre neho žiadaným vyslobodením.
Ako napísal Arthur Schopenhauer, ktorého citoval Yalom vo svojich existenciálnych knihách: „Pokiaľ budem žiť, niet smrti. Keď to príde, budem preč.“
Oplatí sa teda znepokojovať tým, čo sa nestalo vopred?
A keď stojíte tvárou v tvár vážnej chorobe milovanej osoby, na jednej strane prejdete duchovným peklom a na druhej sa s tým postupne zmierite, už to prestáva byť niečím neznámym a desivým. Koniec koncov, vždy máte strach z neznámeho.
Ako niekto povedal, myšlienky na budúcnosť vás privádzajú do úzkosti, myšlienky na minulosť vás privádzajú do smútku. V súčasnosti má jediný zmysel žiť každý deň plnšie, aby to neskôr nebolo neznesiteľne bolestivé.
Myšlienky na napísanie tohto článku ma napadli, keď som začal čítať knihu I. Yaloma „Peering into the Sun“, aby som nejako prijal situáciu s otcovou chorobou, ktorá vo mne vzbudila vlastné obavy.
Naša psychika nechce prijať konečnosť. Takže napríklad dnes som mal sen, že môj otec nie je chorý, ale veselý a veselý ako predtým, a idem s ním a s mojou matkou na nejakú dovolenku.
Podobný prípad popísal Yalom zo svojej praxe. Muž sa nedokázal vyrovnať so smrťou svojho brata, zmrzačeného pri autonehode, ktorého pochovali v uzavretej rakve. V procese osobnej terapie sa mu snívalo, že sa zúčastní pohrebu svojho brata, ale vyzeral zdravý a opálený.
Samostatná kategória lekárov v našom meste je znepokojujúca. Neurobili oficiálnu diagnózu, aby otcovi bolo priznané zdravotné postihnutie, nepredpísal liečebný plán, nedal recept na lieky, neodporúčal kontaktovať miestne centrum paliatívnej starostlivosti. Teraz sa musíme právne snažiť o to, čo je stanovené zákonom.
Čas sa míňa, čo je dôležité pre ľudí s diagnostikovanou rakovinou, keď sa liečba oneskoruje prechádzaním dlhých a bolestivých radov v očakávaní pomoci, ku ktorej pacient nikdy nemusí žiť. A samozrejme za to nemôžu lekári, ale skostnatený systém zdravotnej starostlivosti.
Odporúča:
TENDENCIA K PSYCHOLOGICKEJ SMRTI ALEBO ŽIVOT PRE PLNÚ SILU
Keďže si dovoľujeme užívať si život, žijeme akoby za sklom, myslíme na budúcnosť slobodne a krásne. Psychicky sa smrteľní, pretože nechceme prijať realitu, ktorá je nezlučiteľná s našimi túžbami, ideme do sveta ilúzií a nahrádzame realitu. Pasivitu a depresiu považujeme za osobnostné vlastnosti, bez toho, aby sme si mysleli, že je to jedna z foriem odchýlky od reality, potreba subjektu byť nešťastný.
Život Bez Sily. Kde Vziať Energiu? Štyri Diagnózy
Toľko ľudí čelí skutočnosti, že prakticky neexistuje žiadna sila; stále častejšie cítia vo svojom vnútri prázdnotu, vyčerpanie. V ich životoch radosť, energiu, cieľavedomosť naznačujú len krátke letmé záblesky, namiesto ktorých sa ustálil pocit nespravodlivosti, nesprávnosť toho, čo sa deje, ba dokonca aj beznádej.
O Strachu Zo Smrti A O Tom, Ako Ho Prekonať
Strach je najmocnejšou emóciou, prvou, najstaršou - ktorá pochádza z archetypu, ktorý je zásadný pre vzhľad všetkých ostatných emócií a pocitov. S emóciou strachu nám psychika signalizuje nebezpečenstvo, ohrozenie života. Keď nie sú okolo tigre so šabľami a naši príbuzní nás nevyženú zo smečky do savany, kde nie je možné prežiť osamote a dokonca nás už ani nezožrať, utekajúci pred hladom v „daždivý deň“- strach je naším pomocníkom a ochrancom predovšetkým pred vlastnou „neprisp
AKO NASTAVIŤ HRANICE BEZ TVRDOSTI, STRACHU A HANBY
AKO NASTAVIŤ HRANICE BEZ TVRDOSTI, STRACHU A HANBY Nie som zástancom praxe tolerantného rodičovstva. Deti potrebujú hranice, aby sa cítili bezpečne. Ustanoviť a udržať ich v živote je však náročné, najmä ak sa snažíte vyhnúť nátlaku, vyhrážaniu a vydieraniu.
Žiadna šanca. Bez Urážky. Bez Teba
Žiadna šanca. Bez urážky. Bez teba. Pocity prichádzajú ako vlna mesačného svitu zaplaví ospalý les, ticho, trochu ošarpaný pocit nebezpečenstva, tlmený pocit zapojenia sa do diania, začína sa nová noc vášho života. Roztrhané medzi dňom a nocou vašej duše, trháte sa, pobrežie zaplavili pochybnosti, neexistuje nikto, kto by vás mohol počúvať, toto nie je vtip, to ani nie je pravda, to je to, čo sami nosíte v sebe pre ostatných, iba inštinktívne zvracanie rád s vašim monológo
