​ Žiadna šanca. Bez Urážky. Bez Teba

​ Žiadna šanca. Bez Urážky. Bez Teba
​ Žiadna šanca. Bez Urážky. Bez Teba
Anonim

Žiadna šanca. Bez urážky. Bez teba.

Pocity prichádzajú ako vlna mesačného svitu zaplaví ospalý les, ticho, trochu ošarpaný pocit nebezpečenstva, tlmený pocit zapojenia sa do diania, začína sa nová noc vášho života. Roztrhané medzi dňom a nocou vašej duše, trháte sa, pobrežie zaplavili pochybnosti, neexistuje nikto, kto by vás mohol počúvať, toto nie je vtip, to ani nie je pravda, to je to, čo sami nosíte v sebe pre ostatných, iba inštinktívne zvracanie rád s vašim monológom, iba konvulzívne kontrakcie zvierača pomoci, odvracanie partnera z vás, nemôže udržať vašu projekciu v sebe, je to veľmi toxické. A viete, to je tak, oni vám nebudú rozumieť a nebudete rozumieť ani sebe, iba premýšľate, snívate o tomto porozumení, ale všetko je márne, iba paranoidný tieň vášho falošného ja vám môže porozumieť.

Pozdĺžne pohľady, všetko kamsi zmizne, metafyzika bolesti predpokladá utrpenie, vstali sme a odišli, a ty tam ležíš, žiaľom zasiahnutý, samozrejme, smútok, vysypaný na mieste a nikto nedrží ruky pripravené oslepnúť od vlastnej ľahostajnosti. Len pochopte, že vo vašom svete, bez tepla a porozumenia, pre vás nie je miesto. Je to miestami ťažké, bolestivé a nechutné, porozumenie sebe samému so sebou prináša tyraniu nevedomej blaženosti nad zmäteným vedomím plným domýšľavosti a prázdnych myšlienok. Akákoľvek vaša túžba v tomto stave je nezmyselná, oni nemajú to najdôležitejšie - vy. Neexistuje teplo a láska, existuje iba skreslená vízia vzťahov, neexistuje ani náznak porozumenia sebe samému, existuje iba absolútne presvedčenie, že človek má pravdu. Si stále dieťa, ktoré nepoznáš lásku svojej matky, ponáhľaš sa s ňou v duši, ako malé dieťa s plyšovým medvedíkom, bolí to vidieť zvonku, si taký malý a už taký nešťastný, budem objať ťa, chcem ťa zahriať, v mojom mi v hlave začne hrať sopilka, ktorá na mňa chrlí strašidelnú melódiu materinského dobra a ty ma jednoducho objmeš tenkými rukami a tvoje oči budú naplnený neprekonateľnou vlhkosťou vďačného zúfalstva a nádeje, ktorú zlomím, akonáhle sa na obzore zjaví postava, ktorá uvedie vedomie na stranu, ako keď ťa tvoja matka v noci opustila s mužom a zmizla tam. Tento príbeh nemá konca, neexistuje žiadna analýza, ktorá by dokončila vašu cestu do noci po mame, neexistuje analytik, ktorý by vám ju vrátil k vám, do vašej postieľky, ešte teplý a už taký prázdny, neexistuje spôsob, ako odpustiť a pochop, toto je proste navždy, prijmi to, zmraz, zomri, zabi ich, zabi svoje spomienky a potom ti to už nebude jednoduchšie, pretože mama je stále nablízku, ale tak ďaleko, a už nie je tvoja. Odcudzenie, to je to, čo ti zanechala a ty si sám a nikto ťa nepočuje a ty si nemý. Mami, prečo si taký slepý pri výbere? Nie som zázrak? Nie, nie si zázrak, nie si ani on, si to ty, kto prekáža tomu, že si s ním. Oidipus, vždy je tam, zdá sa, že namiesto jeho matky stál medzi tebou ako kolos, ako nenávisť stojí za láskou a ty si na to všetko sám a určite prehráš. Pre teba žiadna šanca. Bez urážky. Bez teba.

Nie, nebudete len tak roniť slzy, už nie sú, vaše sny ukradli celé zásoby a ráno mokrý vankúš, nič pre vás. Toto je život, pokračuje, objednáva sa, obeduje, účtuje, všetko. Kam ísť? S kým budeš dnes sám? Prečo to všetko potrebujete, ak … Hoci, nebojte sa, o všetkom je už rozhodnuté, nebojte sa. Neboj sa, nikto nepríde.

Odporúča: