Kognitívno-behaviorálny Prístup K Manažmentu Traumy

Video: Kognitívno-behaviorálny Prístup K Manažmentu Traumy

Video: Kognitívno-behaviorálny Prístup K Manažmentu Traumy
Video: ► Когнитивно-поведенческая терапия (CBT) — почему она? | Matzpen 2024, Apríl
Kognitívno-behaviorálny Prístup K Manažmentu Traumy
Kognitívno-behaviorálny Prístup K Manažmentu Traumy
Anonim

Trauma je definovaná ako udalosť extrémneho nebezpečenstva alebo ohrozenia života, ktorá môže takmer každého priviesť do zúfalstva. Komplexná posttraumatická stresová porucha (CPTSD) je zahrnutá v ICD-11 (kód 6B41) ako nezávislá diagnóza a vyskytuje sa v dôsledku opakovaných alebo dlhotrvajúcich traumatických udalostí. Okrem symptómov PTSD je CPTSD charakterizovaná dysreguláciou afektu, negatívnym vnímaním seba samého a narušenými vzťahmi. Chcem poznamenať, že oficiálne začneme používať verziu 11 ICD 11 od 1. januára 2022, pokiaľ, samozrejme, opäť nebudú posunuté termíny.

Typické vzorce myslenia CPTSD sú zvyčajne formované v školskom veku a pozostávajú zo spomienok, emócií a telesných pocitov. na kontakt s inými ľuďmi … Vďaka neustálej kritike a odmietaniu sa už v detstve vytvára negatívny obraz o sebe a negatívne myslenie. Pri pokračujúcom (emocionálnom, fyzickom atď.) Násilí zo strany rodičov (jedného z rodičov) je obeť v pasívnej úlohe, pričom nenachádza podmienky pre formovanie vlastnej osobnosti. Rodičov nemožno vnímať ako silných (agresívny rodič však môže nahradiť „silu = agresia“) a ochranných, čo znamená nevyhnutná podmienka za emocionálne oddelenie sa od nich v dospelosti. Tieto vzorce vedú k správaniu navrhnutému tak, aby sa v každom prípade vyhli odmietnutiu inými, aby neboli odhalené ich vlastné slabosti, to znamená, že sa budú držať späť, nepútať pozornosť a nevyjadrovať svoje vlastné potreby.

Hlavné starosti dospelého, ktorý hľadá pomoc, možno rozdeliť do troch oblastí:

(1) negatívne vnímanie seba samého

(2) strach z kritiky a

(3) rovnako silný strach z odmietnutia.

Klient má negatívny obraz o sebe a považuje sa za „sociálne nepohodlného“, neatraktívneho, možno dokonca „hlúpého“a zraniteľného. V živote sa môže správať zdržanlivo, pretože si nie je istý, čo sa druhým skutočne páči, nie je si istý, či to robí, či robí správnu vec. Ostatní sú vnímaní ako kritickí, ponižujúci, tolerantní voči chybám a kompetentní.

V kognitívnej behaviorálnej terapii sú ciele terapie stanovené s klientom po analýze. Napríklad: znížiť strach zo sociálnych situácií, zvýšiť toleranciu voči negatívnym emóciám alebo zvýšiť sebaúctu. Ďalej sa zdôrazňuje, že učenie sa novému správaniu a konfrontácia s predchádzajúcimi situáciami sú užitočné na dosiahnutie cieľov. Kognitívne behaviorálne intervencie môžu tiež zahŕňať relaxačné postupy, systematickú desenzibilizáciu, expozíciu in vivo a hranie rolí na rozvoj sociálnych zručností a zvýšenie sebavedomia. Postupný rozvoj sociálne gramotného správania sa dosahuje predovšetkým prostredníctvom pozitívna spätná väzba a konštruktívna kritika … Tieto intervencie tiež trénujú schopnosť zvládnuť chválu a kritiku, pričom dôležité je časté opakovanie a pomalý prístup. Použitie videonahrávok sa osvedčilo pri formovaní správania a sebaúcty, najmä ak je inštrukciou dávať pozor na pozitívne veci, ktoré sú na videu viditeľné. Terapeutický vzťah môže klientovi slúžiť ako model na testovanie predpokladov o vzťahoch s ostatnými (tzv. empatická konfrontácia alebo kontrola empatickej realityV procese práce je pre psychológa veľmi dôležité podporovať sebavedomie a rozvoj blízkych vzťahov. Dôležitými faktormi prognózy úspechu sú vysoká inteligencia, podporné vzťahy, napríklad v manželstve, dobrá sebakontrola, zdravý životný štýl, rozvinutá empatia a sociálna pohoda klienta.

Odporúča: