2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Väčšina ľudí strávi viac ako polovicu svojho života tým, že robí druhú polovicu nešťastnou.
J. La Bruyere
"Niektorí zomierajú vo veku dvadsaťpäť, ale jednoducho nie sú pochovaní, kým nemajú sedemdesiat."
Človek často na prvý pohľad urobí podivné uznanie - že nežije. Pokračuje v pití, jedení, komunikácii, nakupovaní, cestovaní a prichádza k záveru, že necíti radosť, že sa celou touto činnosťou snaží zaplniť vnútornú prázdnotu …
Množstvo sa zároveň nijako nemení na kvalitu, zvyšovanie latky cieľov iba vyčerpáva a po dosiahnutí požadovaného sa človek zbaví potu z práce a nedostane uspokojenie.
Tento článok stručne pojednáva o hlavných oblastiach obáv, ktoré vedú k vzniku tejto vnútornej prázdnoty, ktorá z nás, podobne ako čierna diera alebo Dementori z Harryho Pottera, vysáva život a nedovoľuje nám radovať sa. Stalo sa tak, že všetky začínajú písmenom „C“.
„C“č. 1: STRACHY
Existujú dva typy motivácie: „od“a „do“. V prvom prípade sme motivovaní, pretože utekáme pred všetkým v živote nežiaducim. V prvom rade sú to naše obavy.
Napoleon Hill vo svojom slávnom diele Mysli a zbohatni hovoril o šiestich hlavných druhoch strachu: strach z kritiky, chudoby, straty lásky, choroby, staroby a smrti.
V každom prípade je strach negatívnym motivátorom a vždy je spojený so stavom nepohodlia, odporu, boja. Kým je tam, vynakladáme veľké množstvo sily a vitality na jeho udržanie. Nakoniec sa to zafixuje vo forme návykov a zvykneme si žiť v strachu, že si bez neho svoj život nevieme predstaviť.
Zbavenie sa strachu je nevyhnutným krokom, ak sa chceme presunúť z existencie do života. Nemožno sa radovať, ak neustále nosíte na pleciach päťdesiatkilogramové vrece. Aj keď ste na to tak zvyknutí, že si túto ťarchu nevšimnete …
„C“č. 2: ZÁVISLOSŤ
Plný život je nemožný bez emocionálnej zložky. Žiť a necítiť emócie, byť ako za hrubým sklom, často vedie k hľadaniu predmetov, ktoré môžu vyplniť túto vnútornú prázdnotu.
Navonok to vyzerá, že lipneme na niečom alebo niekom: jedle, alkohole, sexe, online hrách, starých vzťahoch … Vytvárame ilúziu života, v ktorom sa môžeme tešiť a cítiť sa pokojne a príjemne.
Asi jedným z najlepších vysvetlení tohto procesu je Leontiefov zákon o premiestnení zo skutočného motívu na stredný cieľ. Mali sme napríklad motív „odbúrať stres“a vybrali sme si alkohol ako prostriedok na dosiahnutie toho, čo sme chceli. Unášaní týmto procesom sme však zabudli na pôvodný motív a ocitli sme sa, mierne povedané, nie celkom v požadovanom bode.
Podobný mechanizmus je základom závislosti od jedla, hry a dokonca aj lásky. Honili sme sa za fatamorgánu a hrali sme si v domnení, že každú chvíľu môžeme prestať, ale nepozorovane sme sa stali väzňami procesu dosiahnutia, ktorý sa pre nás stal novým cieľom.
Prítomnosť pripútaností inej osoby v tejto sieti prekladá závislosť do závislosti, čo len posilňuje výsledný komplexný systém vzťahov. Ten druhému odoberá človeku, ak nie všetkému, potom väčšinu síl, emócií a času, nedovolí mu žiť v mieri a užívať si.
„C“č. 3: SCENÁRE
Tento bod zaujíma osobitné miesto medzi všetkými ostatnými dôvodmi, pretože na jednej strane je prakticky nehmotný a na druhej strane má takmer najvýznamnejší vplyv na otázku, prečo nežijeme.
Životný scenár je súbor vnútorných postojov, pravidiel, ktoré odpovedajú na otázku, ako žiť, ako konať a o čo sa v živote snažiť. To všetko tvorí akúsi dráhu, po ktorej nevedome kráčame. Najbežnejší scenár sa napríklad nazýva „ešte nie“.
Kým sa nenaučíme ďalšie dva jazyky alebo nedostaneme tri diplomy, nemôžeme si uplatniť lepšie miesto v živote …
Kým sa nedostaneme na úroveň Abramovičovho príjmu, nemôžeme relaxovať a užívať si život …
Podstatou každého scenára je jeho podmienenosť. Z nejakého dôvodu musíme splniť niektoré podmienky, niekedy úplne nereálne. Často sa situácia vyvinie ako v rozprávke, kde kňaz najal robotníka: „Umyjete chatu, vyčistíte dvor, dojíte kravy, pustíte dobytok, poupratujete stodolu a - spíte, odpočívate!“
A niekedy tieto podmienky nestačia a my, podobne ako Sisyfos, keď sme valili kameň na horu, začíname tento proces odznova. Mimochodom, toto je ďalšia verzia životného scenára s názvom „takmer“.
Podmienenie scenára do istej miery pripomína predchádzajúci bod o spoluzávislosti, pretože sme nútení kráčať v začarovanom kruhu a zostať pripútaní k tejto životnej ceste, po ktorej neexistuje žiadna túžba pohnúť sa ďalej.
„C“č. 4: HODNOTENIE SEBA
Sebavedomie je vnútorný obraz seba samého, ktorý má formu aj obsah. Tento obraz prekvapivo nemá nič spoločné so silou vôle a je vytvorený výlučne na základe toho, aký máme vzťah k sebe samému.
Sú predsa ľudia, ktorí v nás dôsledne vyvolávajú pozitívne pocity a doslova nás priťahujú svojou silou, pozitívnym, vnútorným svetlom. Ak sami nepatríme medzi týchto šťastlivcov, potom môžeme hovoriť o problémoch so sebaúctou.
Maxwell Moltz, plastický chirurg, objavil zvláštny efekt, ktorý neskôr popísal vo svojej knihe „Psychocybernetics“. Niektorí ľudia, ktorí podstúpili plastickú chirurgiu, boli stále spokojní so sebou, aj keď ich tvár bola presne to, čo chceli. M. Moltz to vysvetľuje tým, že zmena fyzických parametrov tela neviedla k zmenám vo vnútornom obraze o sebe.
Nemôžeme začať žiť, pokiaľ si to nedovolíme. Kľúčom je primerané sebavedomie založené na prejavoch prijatia, ocenenia, vďačnosti a lásky k sebe samému.
„C“č. 5: RODINA
Rodina určuje tých ľudí, ktorí sú pre nás v živote najdôležitejší. Vzťah s nimi je základom všetkého ostatného.
Rodinné problémy alebo ich nedostatok sú často skutočne ako praskliny v základoch domova nášho života. Nechávame ich bez dozoru a pokračujeme v stavbe budovy, ktorá sa môže začať hojdať. Ak nad tým budeme naďalej zatvárať oči, potom sa štruktúry môžu kedykoľvek zrútiť, bez ohľadu na to, ako správne a dokonalé sa nám môžu zdať.
Vzájomné sťažnosti, narážky, hnev vo vzťahoch nám spôsobujú vážnu psychickú traumu, kŕmia naše telo bolesti a vytesňujú Lásku zo života.
Takéto problémy vo vzťahoch často vznikajú doslova pred našimi očami a rýchlo menia náš život. Je to často dôsledok toho, že rodinu a vzťahy vnímame ako niečo statické, ako napríklad fotografiu spred mnohých rokov, keď bolo všetko v poriadku.
Rodina je však ako živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja a vyžaduje investíciu energie, času a, samozrejme, Lásky. Ak sú ľudia v našom bezprostrednom okolí nešťastní a my si to nevšimneme, neskúsime alebo nemôžeme im pomôcť, nezačneme žiť a radovať sa.
„C“č. 6: SEBE REALIZÁCIA
Každý z nás sa snaží tak či onak o sebavyjadrenie. Ak sa vám úloha „nájsť svoje miesto na slnku“zdá byť nemožná, naznačuje to, že existujú prekážky, ktoré zasahujú do procesu sebavyjadrenia. Často sú to „S“, o ktorých sme hovorili, najmä z prvých „troch“. Strachy, spoluzávislosť a podmieňovanie scenárov držia človeka v tesnom závese, kde často zabúda, že má svoje vlastné túžby a hodnoty, nie iní.
Problém sebarealizácie často naznačuje, že človek nežije svoj vlastný život, snaží sa počúvať niečí autoritatívny názor, robiť všetko „správne“. To určite pomáha prispôsobiť sa spoločnosti, získať uznanie a súhlas. Časom však príde pochopenie, že beh vo veveričke sa nijako nepribližuje k skutočne šťastnému životu.
Sebarealizácia je spojená s prejavom najhlbších ľudských hodnôt. V Maslowovej pyramíde potrieb zodpovedá jej „vrcholu“, kde sa nachádza potreba sebarealizácie. Ale na takej vysokej úrovni je „podvod“nemožný, nie je možné presvedčiť samého seba, že to alebo ono podnikanie je vaše, ak vnútorne pociťujete protest alebo rovnakú prázdnotu …
„C“č. 7: ZMYSEL
Posledný bod problémov, ktoré nám bránia žiť, je spojený so zmyslom, presnejšie s pocitom jeho absencie.
Strata významu sa často vyskytuje v dôsledku pôsobenia problémov s predchádzajúcim „C“, o ktorých sme diskutovali vyššie, a je akýmsi ukazovateľom. Napriek tomu, že sa tento pocit zdá vágny a niekedy aj všeobjímajúci, má to celkom špecifický dôvod.
Kľúčovým bodom je strata spojenia s najdôležitejšou osobou v našom živote, teda so sebou samým.
Zradu a zradu pred niekým často vnímame ako zločin, iba ak sa nás netýka. Zdá sa, že zradiť seba, ísť proti svojim hodnotám nie je výnimočné.
Vydržíme … Prežijeme … Tentoraz nie …
Príliš tenká a neviditeľná čiara, za ktorou začíname strácať kontakt so sebou samým. Stratiť seba. Pocit zmyslu nie je nový ani neuveriteľne zložitý, čo si vyžaduje lepšie porozumenie. Naopak, je to pocit, ktorý je sám o sebe veľmi známy, jednoduchý a zrozumiteľný. Ako svetlý moment z detstva. Ako chvíľa nadhľadu. Ako návrat domov …
Odporúča:
Sedem Efektívnych Spôsobov, Ako Milovať Seba
Skutočnosť, že milovať seba je životne dôležité, počúvame na každom kroku. Z televíznych obrazoviek, stránok lesklých časopisov, obrovských bilbordových plôch sa na nás pozerajú tváre, ktoré sami so sebou vyzerajú veľmi spokojne. Títo šťastlivci vedia, ako sa mať radi - pravidelne si kupujte výrobok, s ktorým sú fotografovaní.
Sedem Zdrojov Psychosomatických Chorôb
Psychosomatické ochorenia sa líšia nielen lokalizáciou (čo a kde bolí), ale aj spôsobom, akým sa dá povedať, takpovediac. Niekedy môže byť takýmto „zdrojom“nechtiac hovorené slovo („moje srdce ťa bolí“a teraz to srdce už zobralo vážne! ..) a niekedy aj prínos, ktorý má pacient z choroby kvôli rokov mu nedovoľuje sa s tým rozlúčiť.
Sedem Traumy Dcéry Emocionálne Odlúčenej Matky
Zdroj: Autor: Peg Streep Preklad: Olga Likhacheva Ako dieťa sa dievča najskôr dozvie, kto je v zrkadle, čo je pre ňu tvár jej matky. Chápe, že je milovaná, a tento pocit - že si zaslúži lásku a pozornosť, že je vidieť a počuť - jej dodáva silu rásť a stať sa nezávislou osobou.
Prečo Mám Vo Svojom živote Smolu? Prečo Prečo
Po mnoho rokov života si ľudia kladú otázky: Prečo chcem byť bohatý a celý život nerobím nič iné, len aby som vyžil; Prečo nemôžem stretnúť dôstojného životného partnera; Prečo sú všetci muži, s ktorými sa stretnem, slabí, porazení, sukničkári alebo gigoli;
PREČO MUŽI CHCÚ NEŠTANDARDNÝ SEX? SEDEM HLAVNÝCH DÔVODOV PÁNSKE NAKLÍNANÉ K NESTANDARDNÉMU SEXU
Prečo muži tak tvrdohlavo lipnú na tých druhoch sexu, ktoré sa ich manželkám a priateľkám niekedy zdajú byť skutočnými zvrátenosťami? Odpovedám: Podľa mojich údajov je najzákladnejších dôvodov tohto mužského správania najmenej sedem. Zavolajme im teraz.
