Výsledok Psychoterapie V „psychosomatike“. 10 Dôvodov, Prečo To Nefunguje

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Popularizácia „psychosomatiky“prostredníctvom kontingenčných tabuliek a funkčných metaforických projekcií (nohy - pohyb, žalúdok - trávenie atď.) Umožnila urobiť veľký krok ku globálnemu povedomiu verejnosti, že duševná rovnováha a naše fyzické zdravie majú priame spojenie. V skutočnej praxi sa však stretávame s faktom, že koncept „psychosomatiky“je taký mnohostranný a rozmanitý, že princíp „uvedomenia-odpustenia-prijatia“môže spôsobiť frustráciu, depresiu a nové neurotické symptómy nielen u samotného klienta., ale aj u psychológa-psychoterapeuta. ak je táto metóda kľúčová v jeho arzenáli.

Za posledných 10-15 rokov došlo vo svete praktickej psychológie i v psychoterapeutickom prístupe k práci s psychosomatickými klientmi k mnohým zmenám. Na jednej strane máme viac príležitostí na výmenu informácií a základnú prípravu klienta na pochopenie podstaty procesu psychoterapie. Väčšina ľudí už jasne chápe rozdiel medzi psychológmi a psychiatrami, mnohí sa dozvedeli o funkciách psychologickej obrany, odolnosti, prenosov a v skutočnosti o organizačných aspektoch problematiky psychoterapie. To čiastočne uľahčilo nadviazanie kontaktu medzi psychológom-psychoterapeutom a klientom. Na druhej strane nekontrolovaný a neregulovaný proces zavádzania nevedeckých znalostí do más skomplikoval prácu na dosiahnutí výsledku. Moderný klient sa stal čitateľnejším a informovanejším a staršie represie a popieranie nahradila zrelšia psychologická obrana vo forme intelektualizácie a racionalizácie. V tejto poznámke sa s vami chcem podeliť o hlavné moderné bariéry, ktoré stoja medzi klientom a psychoterapeutom na ceste k dosiahnutiu výsledkov v psychoterapii psychosomatických porúch a chorôb.

1. Očakávanie rýchleho výsledku

Od špecialistov môžete často počuť nasledujúcu vetu: „Na svojej chorobe si zarábate už roky, ale chcete sa jej zbaviť do 1 mesiaca?“Nie veľa ľudí to hovorí, ale je na to aj odpoveď klienta: "Prečo nie, ak existujú ľudia, ktorí sa toho zbavia do týždňa? Možno ste len zlý odborník?" V skutočnosti je výsledok každého prípadu individuálny a kompetentná psychosomatická diagnostika pomáha predpovedať výsledok. Rýchle riešenie je skutočne možné v mnohých situáciách, napríklad keď choroba v skutočnosti nie je psychosomatická a výsledok sa dosiahne viac vďaka liečbe drogami alebo objasneniu podstaty symptomatológie (klient si myslí, že je chorý, ale v skutočnosti sa ukazuje, že jeho príznaky sú normálne). Tiež sa často stáva, že psychosomatický symptóm je spojený s aktuálnymi situačnými ťažkosťami (núdzová situácia v práci, konflikt doma a podobne), a akonáhle sa vyrieši problém klienta v reálnom živote, psychosomatická porucha okamžite ustúpi. Klienti s týmito druhmi problémov však zriedka navštevujú psychoterapeuta.

Častejšie sa musíme zaoberať ľuďmi, ktorých problém sa už dlho nelieči. Prečo to nie je ošetrené? Vo vedeckej psychosomatike je zvykom používať formuláciu „obraz osobnosti pacienta“. To znamená, že povaha ochorenia úzko súvisí so štruktúrou osobnosti klienta a zbaviť sa problému niekedy znamená stať sa úplne iným človekom. Práve preto môže rovnaká psychologická príčina spôsobiť u rôznych ľudí úplne odlišné choroby (závisí to od našej konštitúcie) a naopak, rovnaká choroba môže mať úplne inú príčinu a prognózu. Druhým, najčastejším, okrem iných dôvodov pre trvanie procesu psychoterapie, je to posun psychologického problému na somatický sám osebe nie je prirodzený a normálny, a vzniká zo skutočne ťažkých traumatických zážitkov. Nie je teda možné vyriešiť somatický problém bez toho, aby ste najskôr pochopili psychologickú poruchu, ktorá ju spôsobila. Podľa súhrnu symptómov a výsledkov psychosomatickej diagnostiky sa prognóza trvania psychoterapeutickej práce pohybuje od jedného roka do niekoľkých rokov.

Klienti si zároveň často myslia, že ak pôjdu k psychoanalytikovi, bude to trvať roky, ak budú pracovať v technike behaviorálnej terapie, potom to budú 3 mesiace. V psychoterapii v skutočnosti nejde ani tak o metódu, ako o klienta samotného, a výsledok závisí nielen od jeho osobnej anamnézy choroby alebo poruchy, ale aj priamo od povahy a skutočnej príčiny psychosomatického symptómu.. Nech už je na klienta aplikovaná akákoľvek technika, stále zostane sám sebou, a ak sú dôvody držania poruchy silnejšie ako perspektíva jej odstránenia, o to viac nemôžeme hovoriť o bezprostrednom výsledku.

2. Nedostatok dôvery

Niektorí klienti majú pocit, že prejavujú dôveru v rozprávanie o najintímnejších a najintímnejších detailoch svojho života. V praxi sa veľmi často stáva, že klienti úmyselne mlčia o niektorých traumatických udalostiach v nádeji, že diskusiou o probléme „nablízku“budú schopní vyriešiť svoju otázku sami, bez toho, aby do takýchto osobných zážitkov vniesli cudzieho človeka. V skutočnosti sa samodiagnostika a introspekcia v psychosomatike často ukážu ako neúčinné práve kvôli tomu, že ak by sa klient dokázal so svojou traumou vyrovnať sám, psychika by nemala dôvod ju skrývať, potláčať a sublimovať cez telo … Klient tak neustále čelí svojim prognózam a obranám a iba rozhodnutie pustiť psychoterapeuta do svojho sveta ho približuje k vyriešeniu problému. Zároveň je nemožné otvoriť sa skutočnému človeku, ktorý nevzbudzuje dôveru, a to opäť potrebuje čas.

3. Práca s niekoľkými špecialistami súčasne

„Toto rozhodne nie je o mne“- mysleli si mnohí. Týmto bodom však nemám na mysli proces výberu špecialistu. Naopak, ak je práca s psychosomatikou nemožná bez dôveryhodného vzťahu, potom pred vstupom do dlhodobej terapie je vhodné navštíviť niekoľko rôznych psychoterapeutov, aby ste pocítili, ktorý je vám bližší. Vo fáze výberu je dôležité nielen zaistiť jeho kvalifikáciu, prijateľnosť organizácie terapeutickej práce, pravidlá atď. Je dôležité cítiť, ako vám vyhovuje interakcia s ním ako s osobou. A keď už dôjde k rozhodnutiu a sami ste sa rozhodli, že k tejto osobe môžete byť úprimní, odporúčam vám, aby ste mu stále dôverovali a nerozptyľovali svoju pozornosť na ďalšie psychoterapeutické „ponuky“vo forme školení, obľúbených článkov na internete. a knihy / programy o populárnej psychológii.

Faktom je, že psychológ študoval najmenej 6 rokov (zvyčajne 8-10), nielen niektoré všeobecne chápané pravdy. Na rozdiel od akéhokoľvek iného špecialistu v pomáhajúcej profesii má špecializovaný základ a základ, na ktorom je možné uplatniť určité teórie. Populárne články na internete, ktorých účelom je častejšie „zaujať“alebo vysvetliť, ale neposkytnúť účinné odporúčanie (pretože odporúčanie nemôžete dať bez toho, aby ste poznali svoj osobný prípad), môžu považovať rovnaký základný prvok za desiatky rôznych články s rôznymi akcentmi a rôznymi slovami … Aj keď sa vám zdá, že týchto 10 článkov je o rôznych veciach, pre odborníka sú všetky o tom istom, ale tento „jeden a ten istý“nie je v skutočnosti riešením, ale iba 1/100 skutočného porozumenia podstata problému. Navyše dobré Špecialisti vždy komunikujú s kolegami a v prípade akýchkoľvek problémov a pochybností môžu získať pomoc pri dohľade, ale táto pomoc bude skutočne „bodová“., a nie hypotetické, ako v príklade z článku. Proces sedení sa bohužiaľ niekedy namiesto práce s klientom zmení na odpovede na otázky: „Čo si myslíš o tomto špecialistovi?“A urobme túto techniku “,“a tento psychológ hovorí tak a tak, myslím si Potrebujem to “,„ prečítajte si tento článok “alebo„ sledujte toto video, hovorí o mne iba psychológ “atď. …

Vlastne, bez ohľadu na to, na akú školu psychológ-psychoterapeut patrí, vždy má „plán“, existuje chápanie toho, v čom je problém (pokiaľ ide o jeho smerovanie) a ako dospieť k riešeniu … Svojvoľné skákanie klienta z jednej metódy na druhú, z názorov rôznych špecialistov z rôznych článkov a kníh, neposkytuje príležitosť na skutočnú prácu. Vo všeobecnej psychoterapeutickej praxi to nemusí byť také kritické, pretože v každom prípade pri interakcii so psychoterapeutom klient dostane niečo na oplátku. V psychosomatike sa to stáva prekážkou, pretože klient nechce dostať „niečo“, ale výsledok - zdravý stav.

4. Vášeň pre populárnu psychosomatiku

V súpravách na vývoj detí sa veľmi často predávajú knihy o číslach s počtom do 5. Jasné a farebné, ale nie 0-9, ale 1-5. Viete si predstaviť takú situáciu, že by matematik operoval s číslami od 1 do 5? Približne vyzerajú aj tabuľky o psychosomatike pre špecialistov. Rovnako ako je pre matematika dôležité vedieť, že rozsah čísel je iný, a byť schopný pracovať s týmito číslami nie na úrovni sčítania / odčítania a delenia / násobenia, ale na úrovni vyššej matematiky, je to tak. je pre psychosomatického špecialistu dôležité nielen vedieť, že existuje pravdepodobný smer hľadania dôvodu, ale tiež porozumieť základom fyziológie a patofyziológie, neurofyziológie, neuropsychológie, patopsychológie atď. Prítomnosť týchto znalostí odlišuje psychológa -psychoterapeut od klienta, ktorý sa diagnostikuje z obľúbených kníh a článkov o psychosomatike. Ak dávate pozor, dôvody často popisované v populárnej literatúre možno použiť na úplne iné situácie a v zásade na každú osobu. Preto, ak máte podozrenie, že vaša porucha alebo choroba je psychosomatická, dôverujte špecialistovi, ktorý sa o váš prípad osobne postará a osobne analyzuje vašu históriu. Keď sa vo vedeckom svete stane niečo nové, skutočne dôležité, je nemožné, aby ste sa o tom nedozvedeli samotnému praktickému psychológovi … Ak vás odborník nediagnostikuje z tabuliek a obľúbených kníh, s najväčšou pravdepodobnosťou to nie je preto, že nevie o ich existencii;) Väčšina psychoterapeutických prípadov začína frázami v kontexte: „Identifikoval som sa, rozpoznal som dôvod, Tvrdo pracujem, ale nič sa nedeje. “Pretože, ako už bolo uvedené, „to sa ukáže“najčastejšie tam, kde na psychokorekcii vlastne nezáležalo.

5. Hoax alebo presvedčenie, že „všetky choroby sú z mozgu“atď

Ako je uvedené vyššie, nie každá choroba má vedúcu psychologickú príčinu. Vo svetle psychosomatiky fyziologické aj psychologické procesy neustále sa navzájom ovplyvňujú, ale to z nich nerobí príčinu patológie. Akákoľvek psychosomatická patológia má zložitý mechanizmus a niekde vedie radiačný, epidemiologický, situačný, genetický alebo iný faktor a niekde skutočne psychologický problém. To môže rozlišovať rovnakú chorobu u dvoch rôznych ľudí, respektíve jeden z nich sa rýchlo vylieči a bez pomoci psychológa-psychoterapeuta, s druhým sa môžu rôzni špecialisti liečiť roky. Predstava, že „lekári sú bezmocní, pretože všetky choroby pochádzajú z mozgu“, sa často stáva prekážkou v práci s psychosomatickými klientmi. Pretože v tomto prípade sa očakáva, že psychoterapeut uvedie konkrétny dôvod a odporúčania, čo si myslieť alebo urobiť, aby sa problému 100%zbavil. Aj keď existujú poruchy, ktorých sa v zásade zbaviť nedá, a jediné, čo je možné urobiť, je naučiť sa s nimi žiť, uistiť sa, že vplyv na život klienta je minimálny a minimalizovať frekvenciu prejavovania určitých symptómov resp. chronické choroby.

6. Nedostatok znalostí z fyziológie a patofyziológie

To platí rovnako pre klienta, ako aj pre začínajúceho psychológa. V mojej praxi došlo k úžasnému prípadu, keď psychologicky gramotný klient, všetko s regáliami a certifikátmi, nedokázal zvládnuť príznaky IBS, ktoré ho trápili takmer od detstva, ale uvedomil si to len nedávno (sám stanovil diagnózu). Radil som sa s kolegami a bol som pripravený priznať, že je „nevyliečiteľný“, kým som omylom nevykĺzol frázu, z ktorej bolo zrejmé, že je v skutočnosti úplne zdravý, ale jeho neznalosť základných fyziologických princípov sa takmer zmenila na neurotickú poruchu). Aj preto by diagnózu, s ktorou sa klient obráti na odborníka, mal stanoviť lekár, a nie samotný klient. „Vážne chorí“klienti sú často prekvapení, keď zistia, že to, čo sa im stane, zapadá do fyziologickej normy a má svoje vysvetlenia. Také situácie sa týkajú iba „rýchlej“psychoterapie) Je dôležité pochopiť, že znalosti fyziológie a patofyziológie sú základom každej osoby, ktorá plánuje nejako ovplyvniť prácu tela.

7. Špecializácia klienta na jeho chorobu

Pomerne bežný prípad v psychosomatickej praxi, keď klient vie o svojej chorobe všetko lepšie ako ktorýkoľvek lekár a psychoterapeut. Sedí na podporných fórach, hľadá nové informácie v článkoch, referenčných knihách, operuje so špeciálnymi výrazmi a vyskúšal na sebe takmer všetky metódy liečby, ale psychoterapia je posledná šanca. Najčastejšie sa takto prejavujú psychologické obrany, kde pod oponou „odborníka“existuje veľmi silný odpor a strach zo skutočného hľadania príčin a ich odstraňovania. Ako je uvedené vyššie, dôvodom je často komplexná psychologická porucha, kde je trauma taká vážna, že klient urobí čokoľvek, aby sa od nej špecialistu vzdialil. Iba v prípade, že sa klient rozhodne začať hlbokú psychoterapeutickú prácu, možno predpokladať, že výsledok je možný. Väčšinu času nebudete tráviť riešením psychosomatického problému, ale nadväzovaním dôveryhodných vzťahov (a títo klienti majú tendenciu neveriť nikomu), odblokovaním psychologickej obrany a transformáciou traumatického zážitku.

8. Spoluzávislosť

Pri práci s psychosomatickým prípadom sa často ukazuje, že vyriešeniu problému nebráni ani tak samotný odpor klienta, ako skôr systém, v ktorom je zvyknutý žiť so svojou chorobou. Ako príklad môžete uviesť blízkych, ktorí nevedome podporujú jeho stav bezmocnosti a závislosti. Podrobnejšie som o problémoch spoluzávislosti napísal tu. Definícia spoluzávislosti v „psychosomatike“

9. Skreslenie očakávaného výsledku

Vzhľadom na to, že klienti sa o psychosomatike často dozvedia nie od lekárov, ale z článkov na internete alebo od priateľov, ich očakávania od výsledku psychoterapie sú ďaleko od reality. Takže napríklad, keď ľudia počujú, že niektoré onkologické ochorenia sú klasifikované ako psychosomatické, ubezpečia chorých príbuzných, že „rakovinu je možné vyliečiť pomocou psychoterapeuta“. Alebo keď obézne dievčatá čítajú o príčine problému - „záchvate stresu“, očakávajú, že zo spolupráce s terapeutom sa stanú vychudnuté. Psychoterapia v skutočnosti neposkytuje ani zázračný liek, ani zmenu ústavy (a častejšie sú to ľudia, ktorí sú ústavne naklonení nadváhe a trpia obezitou). Pri akejkoľvek psychosomatickej poruche alebo chorobe počiatočná diagnóza ukáže, či je choroba skutočne psychosomatická, a ak áno, v závislosti od toho, či je príčina situačná, psycho-traumatická, existenciálna alebo súvisí so štruktúrou osobnosti, bude možné určiť Pravdepodobný výsledok práce s psychoterapeutom. A v niektorých prípadoch pomôže všeobecná psychologická práca s vnímaním seba samého, osobnostným rastom atď. V niektorých prípadoch bude dôležité prijať chorobu ako nevyliečiteľnú a naučiť sa s ňou žiť, pri zachovaní kvality života v dostatočne vysoká úroveň.

10. Popieranie ďalších faktorov ovplyvňujúcich zdravie

Klienti sa často rozhodujú pre prácu s psychoterapeutom a odmietajú lieky, chirurgický zákrok atď. To je obzvlášť bežné pri psychosomatických poruchách, keď lekárske vyšetrenie neodhalí zmeny v orgáne a klient sa bojí užívať antidepresíva a podobne. V prípade psychosomatických chorôb sa tento prístup považuje za „sebadeštrukčný“, pretože keď už v tele nastanú zmeny, bez ohľadu na hlavnú príčinu, je potrebné napraviť orgánové zmeny ovplyvnením fyziológie po prvé. Patológia, ktorá nie je liečená alebo sa stáva chronickou, alebo pridáva ďalšie patológie, kým klient nepríde do nemocnice s „kyticou“fyzických problémov. Nejde o to, že psychologická práca potrebuje čas, ale psychologická práca neovplyvňuje zmenený orgán (napríklad neutiahne napnuté žily v prípade kŕčových žíl, neodstraňuje obličkové kamene, nezabíja baktérie atď.)). V prípade neurotických porúch (PA alebo kardioneuróza, IBS alebo črevná neuróza a pod.) Odmietnutie medikamentóznej liečby iba komplikuje a predlžuje psychoterapeutickú prácu a čo sa dá urobiť za rok alebo dva, klient môže opraviť na 8 a 10 dní. rokov.

Vo vyspelých krajinách sa psychosomatickými klientmi zaoberá niekoľko špecialistov súčasne, pretože hovoríme o súvisiacej patológii. Aj v samotnej psychoterapii patria psychosomatickí klienti do jednej z najťažších kategórií. Len sa zamyslite nad tým, ako vedomie v skutočnosti situáciu hodnotí ako ťažkú a beznádejnú, že sa mozog musí ako posledná možnosť uchýliť k jej potlačeniu do tela? A samozrejme, že dezorientáciu a bezmocnosť nemožno vyrovnať pomocou obľúbených psychosomatických tabuliek, článkov a klasifikátorov, ktoré nielenže odvádzajú preč od skutočných príčin patológie, ale tiež zvyšujú pocit viny a deštruktívnej autoagresie. Pretože bez znalosti individuálnej histórie nemôžu poskytnúť skutočný nástroj, ale vo všeobecnosti vytvárajú dojem, že všetko je jednoduché a jasné. Ukazuje sa, že keďže je všetko také jasné a robíte všetko bod po bode, ale neexistuje žiadny výsledok, ste vo všeobecnosti beznádejní a neschopní ničoho? Samozrejme, že nie! Ako bolo poznamenané, všetko je jednoduché a jednoduché, pokiaľ ide o tzv. situačné, epidemiologické alebo dokonca symptómy bez patológie, keď choroba prejde bez akejkoľvek špeciálnej psychokorekcie. Ak hovoríme o skutočných psychosomatických poruchách a chorobách, potom musíte byť pripravení na dlhú cestu a „nové“ja, pretože je to práve to staré, čo bolo v živote klienta, ktoré ho priviedlo k psychosomatickej patológii.