Psychická Trauma. Čo To Je?

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Psychická trauma (psychická trauma, psychotrauma) - analogicky s fyzickou traumou je to stav narušenia integrity psychiky, v dôsledku ktorého psychika nemôže fungovať zdravým a normálnym spôsobom. Traumatická reakcia sa vyskytuje v situácii nadmerného stresu na tele. Môže ísť o ohrozenie života a / alebo zdravia alebo o situáciu, ktorú ľudská psychika ako takú vníma v okamihu, keď sa to deje.

"Nevyriešené" zranenie môže zostať zdrojom všetkých druhov životných problémov. Napríklad taký nedostatok dobrého hlbokého zmyslu pre seba vo svojom tele alebo ťažkosti s blízkym vzťahom s ostatnými pri zachovaní kontaktu so sebou a svojimi pocitmi. Častým následkom traumy sú tiež rôzne chronické neliečiteľné symptómy, panické stavy, zvýšená úzkosť, nadmerná potreba kontroly, depresia, strata spokojnosti a zmyslu života, atď.

Význam traumatickej reakcie spočíva v blokovaní fyziologických mechanizmov regulácie stresu v ľudskom mozgu a psychike. V starodávnych štruktúrach mozgu (v limbickom systéme) dochádza k zlyhaniu a stav stresovej (traumatickej) situácie sa zaznamenáva ako konštanta „tu a teraz“. Od tej chvíle sa zdá, že človek s určitou časťou seba samého neustále zostáva „zmrazený“práve v tejto situácii, nedokáže reagovať, dokončí ho.

Nervový systém zasa neustále reaguje na stresovú situáciu zvýšeným vzrušením. Nadbytočná časť energie, ktorú telo vyrobí, aby sa vyrovnalo so stresom, je z určitých dôvodov zablokovaná a zmrazená, zostáva uväznená v ľudskom nervovom systéme a nemôže sa realizovať tak, ako by mala, a neustále ho rozbíja. Telo zároveň nielenže blokuje časť svojej energie, ale ju aj neustále vynakladá, aby obsahovalo tento blok, ktorý vyčerpáva fyzické a duševné zdroje človeka.

Zranenia môžu byť:

• šok (vyskytujúci sa v dôsledku nadmernej stresovej situácie naraz alebo dlhodobo);
• sexuálne (kvôli nechceným sexuálnym aktivitám);
• emocionálne (v dôsledku neopatrného emočného zaobchádzania) a ďalšie.

Existuje niekoľko typov mentálnej traumy:

• Akútna stresová porucha alebo šoková reakcia (ASD). Šok - bezprostredne v okamihu stresovej situácie, bezprostredne po nej, vrchol mechanizmov prežitia, nárast energie.
• Posttraumatická stresová porucha (PTSD)-nejaký čas po OCD zlyhali samoregulačné systémy tela, energia uviazla v nervovom systéme.

• Trauma narodenia alebo vývoja - prijaté dieťaťom v procese vnútromaternicového vývoja, narodenia alebo v prvých rokoch života; vzhľadom na nezrelosť psychiky a mechanizmy regulácie stresu u dieťaťa sú tieto traumy zaznamenávané a zabudované do tela a charakteru človeka a stávajú sa súčasťou osobnosti.

Riešenie mentálnej traumy - je to dlhá a tvrdá práca pre človeka, ktorý požiadal o pomoc, aj pre terapeuta a klient na to musí byť pripravený. Trauma terapia závisí od mnohých faktorov, ktoré je potrebné vziať do úvahy: typ zranenia, načasovanie zranenia, charakteristika osoby, ktorá ho dostala, podpora a motivácia klienta, postoj spoločnosti k zraneniu …

Univerzálne technológie na prácu s traumou neexistujú, ale dnes existuje množstvo techník, ktoré vám umožňujú pracovať s rôznymi druhmi mentálnej traumy čo najefektívnejšie. Toto sú somatické skúsenosti Petra Levina, bodynamická analýza Lisbeth Marcherovej, biosyntéza Davida Boadelly, somatická terapia Raja Selwama a niektoré ďalšie. V procese práce môžu byť tiež použité prvky arteterapie, procesne orientovanej terapie, jungiánskej analýzy, telesne orientovanej terapie, rodinnej systémovej terapie atď.

Myšlienka práce s traumou pozostáva z niekoľkých aspektov, ktoré môžu fungovať ako v tej istej línii terapie (to znamená jeden po druhom), tak aj paralelne, nezávisle na sebe:

1. Prostriedok (naplniť zdroje a podporovať ľudské telo vyčerpané traumou).
2. Obnovenie reflexov a hraníc (obnovia sa reflexy zablokované v dôsledku stresu a pocitu vlastných hraníc, čo pomôže vrátiť telo do stavu normálneho fungovania).
3. Zadržanie (formovanie schopnosti klienta odolávať prebytočnej blokovanej energii, pomocou prirodzených mechanizmov samoregulácie tela).
4. Výboj (predpokladá možnosť postupného vybíjania zmrazenej energie a jej uvoľnenia z „kapsuly“a / alebo z tela klienta).
5. Integrácia (schopnosť integrovať zablokovanú traumatickú energiu do tela a psychiky, vrátiť odblokovanú energiu späť do tela klienta).

Veľmi dôležité pre zvládanie traumy má školenie a kvalifikáciu terapeuta, a nielen teoretické znalosti alebo znalosti v technikách. Keďže úroveň traumatických energií je dosť intenzívna, terapeut potrebuje odolávať silným pocitom a pocitom sebe i klientovi, pričom v tejto chvíli zostáva v kontakte nielen so sebou a svojim telom, ale aj s klientom. Vždy si musíte pamätať na možnú retraumatizáciu a zabrániť jej. Zvlášť dôležité sú pre traumatológa schopnosti vlastnej podpory, somatickej rezonancie, jasného porozumenia a vnímania hraníc, empatie, telesnej a duševnej stability. Kvalita a trvanie osobnej terapie samotného terapeuta je mimoriadne dôležitá, pretože v mnohých ohľadoch je možné v osobnej terapii formovať potrebné schopnosti.