2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
V mojom živote bolo veľa vecí, na ktoré musím počkať. Naučila som sa čakať od škôlky. Musíte sa naučiť čakať - od rána do obeda, potom čakať hodinu pokojne a potom večerne. A potom prídu aj rodičia. Naučil som sa porozumieť tejto časovej osi - čo príde potom, čo a kedy si pre mňa prídu.
Táto schopnosť čakať „na zlé časy“sa mi v živote hodila. Naučil som sa scvrknúť do gule, zmraziť a čakať prvotriednym spôsobom. A nikdy som sa nenudil! Od detstva som sa prispôsobil tomu, aby som žil vnútorným životom. Sedieť hodiny na lavičke na verande materskej školy, neschopný opustiť túto verandu alebo sa pozerať z nemocničného lôžka na strop; byť v priekopníckom tábore; v školskej lavici; v práci, ktorú nemáš veľmi rád; starostlivosť o choré deti; nemať peniaze na najnutnejšie veci - naučil som sa čakať na lepšie časy.
Okamžite som nechápal, kedy prišiel okamih nezmyselného čakania. Najprv môžeš vstať a odísť, nikto ma nebude prenasledovať. Za druhé, nie je od koho čakať. Nikto pre mňa nepríde.
Môžem sa slobodne rozhodnúť a ísť akýmkoľvek smerom. A iba ja som zodpovedný za seba. Nie je koho predvádzať a nemá sa kto pohoršovať - že dlho chodili, dlho to nebrali, nevzali to tam - nemá to komu predvádzať.
To znamená, že som voľný. Môžete ísť.
"Ale … Možno to nestojí za to?" Možno teraz nie je najvhodnejší čas? Možno „tam“bude horšie ako „tu“? A ktovie, ako „tam“bude? Možno by som mal počkať a všetko pre mňa dopadne najlepšie? “
Verím, že schopnosť čakať je dôležitou životnou zručnosťou - nejako musíte prežiť pochmúrnu, chladnú jeseň, kašovitú, pochmúrnu zimu, nehostinnú jar, prejsť pracovnými dňami, školskými problémami detí, domácimi hodinami, nudou, nezmyselné manželstvo … to isté musí počkať … Nájdi si v sebe miesto, kde sa pred tým všetkým skryť a žiť tam … V knihách, filmoch, televíznych reláciách, koníčkoch, vzácnych výletoch, závanoch čerstvého vetra, v šum vĺn, vo vôni rozkvitnutých kvetov … A aj keď sa ma tento drsný, nehostinný život nijako netýka …
Alebo možno stojí za to riskovať a pokúsiť sa postaviť zoči voči tomu, čo je bolestivé, nepríjemné, nechutné, hnusné a už vôbec nie vaše? Postaviť sa tvárou v tvár všetkým týmto nechutnostiam … Pozrieť sa všetkým tým nechutným svinstvám do tváre …
A odísť?
Presuňte sa do iného mesta, kde je viac vzduchu a je počuť plač čajok.
Niekto sa rozhodne hľadať si inú prácu alebo zmeniť povolanie.
Niekto musí priznať, že manželstvo je prázdne a už dlho nič nedáva. Vydýchnite a odíďte.
Odporúča:
Máte Neurózu Alebo Si Len Potrebujete Oddýchnuť
Všetko sa vám vymkne z rúk - kričať doma, syčať na zamestnancov, šklbať viečkami pri pohľade na úrady? Možno budete musieť jeden alebo dva dni spať a odpočívať. Alebo to mohlo ísť ďalej a máte skutočnú neurózu. Neuróza je taká vec, keď telu už nezostanú sily.
Mám Počkať, Kým Inšpirácia Začne Konať?
Meníme sa zo svojich činov. Zmeny prichádzajú v nás (a vo svete okolo nás) z toho, že niečo robíme. A vieš čo? Niekedy nie je dôležité, s akými pocitmi sme urobili, čo sme urobili. Dôležité je, že akcia bola napriek tomu vykonaná a svet (alebo my) sa od toho zmenil.
Starostlivý Mobbing, Alebo Ako Prežiť, Keď Prežijete
Mobbing je forma psychického tlaku vo forme nepriameho alebo priameho šikanovania zamestnanca v tíme, spravidla s cieľom prepustiť ho. Takmer každý z nás zažil podobný negatívny vplyv na seba! Tento jav prekvitá vo vládnych inštitúciách aj v súkromných firmách.
Krízy Vo Dvojici: Je Lepšie Sa Im Vyhnúť Alebo Prežiť?
Tradičný pohľad na krízy vo vzťahoch je, že je to zlé, je lepšie sa im všemožne vyhýbať. Kríza je však nepostrádateľnou podmienkou transformácií a bez transformácií nedochádza k rozvoju systému. A bez rozvoja nastáva stagnácia a rozklad. Kríza je, keď niečo, čo je zastarané, musí zmiznúť a objaví sa niečo nové.
Bod Rozdvojenia V Osobnom Rozvoji Alebo Ako Prežiť Napätie V Neistote
Pravdepodobne každý v živote má chvíle, keď dôjde k „zastaveniu“, prehodnoteniu hodnôt a keď je veľmi akútne pociťovaná potreba hľadať zmysel. Človek si začne klásť otázku „Kto som?“, „Kam pôjdem?“, „Na čo?“, „Čo vlastne chcem?“atď. Niekedy sa taký druh krízy osobného rozvoja vyskytuje na skrytej, neviditeľnej úrovni a človek to možno ani neopraví, ale pociťuje to ako určitý druh úzkosti.
