Spoluzávislosť Vs. Vzájomná Závislosť

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Spoluzávislosť a vzájomná závislosť. Dva výrazy a radikálne odlišný sémantický obsah, aj keď v oboch prípadoch je slovo „závislosť“základom slova, ktorému sa vo vzťahoch často odporúča vyhnúť. Pozrime sa, či je to skutočné a ktorá z možností závislosti bude mať pozitívnejší vplyv na osobnosť a vzťahy človeka.

Prvý termín, spoluzávislosť, vznikol s cieľom popísať správanie ľudí, ktorých rodinný príslušník má nejaký druh závislosti (chemickej alebo behaviorálnej). Takíto ľudia sú spravidla stálymi spoločníkmi a záchrancami závislých, neodchádzajú, aj keď situácia ohrozuje ich zdravie, a celý život je akoby podriadený životu závislého.

Ak sa na tento jav pozrieme širšie, potom závislosť jedného účastníka nie je predpokladom vzniku spoluzávislosti. Môže sa to prejaviť vo vzťahoch rodič-dieťa, členovia rodiny, partneri, dokonca aj priatelia. Neprítomnosť osobných hraníc možno považovať za znak spoluzávislosti: nie je v ňom žiadne „ja“, iba „my“(a toto „my“nezdá sa, že by dávalo silu, ale naopak ich čerpá), nie je jasné, čo každý z účastníkov chce, a zameranie je stále akoby posunuté na iného.

Tieto vzťahy sú zvyčajne veľmi emocionálne a dramatické. Je v nich málo intimity, ale málokedy sa zlomia, pretože na to, aby ste sa rozhodli, musíte cítiť seba a svoje potreby a v takom vzťahu je to mimoriadne náročné.

Potom sa možno oplatí vyhnúť sa akejkoľvek závislosti na partnerovi, pretože prináša iba utrpenie? Tento prístup je odvrátenou stranou tej istej mince. V každom vzťahu navyše nejakým spôsobom vzniká určitá závislosť, pretože do nich vstupujeme, ak máme potrebu, ktorú nemôžeme uspokojiť sami. To znamená, že sme automaticky závislí na tom, kto nám ju pomôže uspokojiť.

Možno uvažovať o zdravom type závislosti vzájomná závislosťkde každý z účastníkov má svoje vlastné potreby, túžby, hranice a zdroje, ktoré je možné zdieľať s partnerom. Neexistujú tu žiadni „plavčíci“, ale môžete získať pomoc, o ktorú požiadate. Tu sa pozornosť každého z účastníkov zameriava predovšetkým na seba a zodpovednosť, ktorú nesiem za budovanie vzťahov. Tu je „my“viac ako len súčet dvoch „ja“. Dôležitým rozdielom bude aj pohodlie účastníkov: ak v spoluzávislosti existuje veľa bolestivých zážitkov, veľa bolesti a nepohodlia, potom v vzájomnej závislosti majú účastníci viac zdrojov a cítia sa bezpečnejšie.

Znamená to, že vzájomná závislosť je bez nepríjemných skúseností? Samozrejme, že nie, sú neoddeliteľnou súčasťou nášho vnútorného života. V konštruktívnejších vzťahoch sa však rozpory riešia priamou diskusiou o pocitoch a spoločným hľadaním riešení, keď podobne ako pri spoluzávislosti dochádza k potlačeniu emócií, vyhýbaniu sa konfliktom alebo prudkým výbuchom pocitov bez ďalších krokov na zlepšenie situácie.

To znamená, že sa ukazuje, že spoluzávislosť vzniká tam, kde dochádza k rozmazaniu hraníc každého z účastníkov vzťahu, k nejasnostiam potrieb, ktoré chceme v týchto vzťahoch uspokojiť, a k spôsobom interakcie. Každý vzťah je do určitej miery závislý a dôležitejším kritériom bude presne pocit pohodlia a bezpečia pre každého účastníka tohto vzťahu. Okrem toho bude v niektorých prípadoch spoluzávislosť dočasnou fázou vzájomne závislého vzťahu (napríklad keď je jeden z partnerov chorý a potrebuje starostlivosť). Partner môže byť zároveň rád, že má možnosť starať sa o toho druhého s vedomím, že v inej situácii mu bude poskytnutá rovnaká pomoc.

A to je pravdepodobne najdôležitejší rozdiel medzi spoluzávislosťou a vzájomnou závislosťou. V prvom sa jeden z partnerov nemôže na druhého vôbec spoľahnúť a nemôže bez neho žiť a v druhom sú si partneri navzájom oporou v situáciách, v ktorých by si poradili sami, ale je oveľa jednoduchšie urobte to s partnerom.