DETAIL PEVNÉHO VNÚTORNÉHO KRAJINY

Video: DETAIL PEVNÉHO VNÚTORNÉHO KRAJINY

Video: DETAIL PEVNÉHO VNÚTORNÉHO KRAJINY
Video: Чи готується в Україні «державний переворот»? // Опитування НК+ 2024, Smieť
DETAIL PEVNÉHO VNÚTORNÉHO KRAJINY
DETAIL PEVNÉHO VNÚTORNÉHO KRAJINY
Anonim

Človek príde na terapiu. Rok funguje, ďalší. Zaoberá sa počiatočnou požiadavkou, načrtáva ďalšie kroky. Problémy, ktoré sa predtým zdali neriešiteľné, sú stále jednoduchšie a jasnejšie, pretože pre každý existuje riešenie - aj keď nie vždy jednoduché, ale uskutočniteľné a v rámci moci. Začína sa zdať, že som už prišiel na všetko základné, porozumel som a študoval všetko potrebné - a potom bam! … Vo vnútri je zrazu objavené niečo, čo spôsobuje takú hrôzu a bezmocnosť, že sa ruky vzdávajú a všetka nádej na uzdravenie sa odparuje

U niektorých to vyzerá ako bezodná priepasť, cez ktorú sa nedá prejsť a na dno, v ktorej sa nenachádza. Niekto má toto nekonečné more smútku, ktoré, zdá sa, za celý život nemôže ani natiahnuť, ani preplávať, ani vyčerpať. Pre niektorých je to oceán tmavých, mastných látok, podobných oleji, na prehrabanie a vyčistenie nebude stačiť žiadny ľudský život.

Dôvody vzhľadu tejto vnútornej látky nie sú vždy známe. Myslím si, že more sú slzy, ktoré sa v detstve neplakali, keď ste nemohli byť ani smutní, ani plakať, pretože sa vám nedostane ani podpory, ani súcitu, inak dostanete aj sopel. Priepasťou je samota a „ja nie som“, čo som musel vydržať bez možnosti sa s niekým dokonca podeliť o svoju hrôzu. Ropa je toxická hanba, ktorá sa utopila mnohokrát, a nikto siahol. Zdá sa, že sú z veľkej časti nekonečné, pretože toto všetko prežilo malé dieťa, ktoré nemá takmer žiadne prostriedky pre dospelých, aby sa s takýmito podmienkami dokázalo vyrovnať. U malého dieťaťa sa niekoľko hodín totálnej samoty a bezmocnosti rovná piatim až desiatim rokom úplnej samoty a úplnej bezmocnosti dospelého.

Zatiaľ neviem, či je možné tieto moria a priepasti eliminovať a či je to nevyhnutné. Aj tak to nie je hlavná úloha.

Hlavnou úlohou je naučiť sa držať blízko k týmto vnútorným javom a nenechať sa nimi zničiť. Choďte v bezpečnej vzdialenosti k moru alebo priepasti, sadnite si a len sa pozerajte. Dýchaj. Len sedieť a nič nerobiť. Nepokúšajte sa naberať alebo drhnúť. Nesnažte sa uniknúť. Nesnažte sa vidieť. Nesnažte sa horúčkovito hľadať riešenia. Len buď blízko. Nádych, potom výdych, opäť nádych a výdych.

Postupne namiesto hrôzy a paniky prídu ďalšie pocity. Môže to byť pokoj od poznania, že bez ohľadu na to, aké nekonečné je toto more a bezedná táto priepasť, nezničia nás. Alebo to bude súcit s dieťaťom, ktoré samo muselo prejsť niečím, čo nie každý dospelý dokáže. Môže to byť aj uvedomenie si hodnoty vášho života a túžba zaobchádzať so sebou opatrnejšie.

Je dôležité mať na pamäti, že najhoršie je už za nami (našťastie alebo bohužiaľ) - to najťažšie a najnesiteľnejšie už bolo vtedy, v detstve, zažehnané. Teraz už máme silu, zdroje, schopnosť spoľahnúť sa aspoň na jednu osobu (vášho terapeuta), prístup k znalostiam a podpore, pochopenie, že život nie je obmedzený a rodičovským domovom a jeho pravidlami sa nekončí. Preto teraz už nemôžete utekať, ale môžete urobiť prvý krok do svojho vnútorného mora smútku, sadnúť si na breh a len tak ticho sedieť.

Odporúča: