2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Každý z nás vo svojom živote viac ako raz zorganizoval svoju komunikáciu s iným človekom prostredníctvom klebiet, to znamená, že keď hovoríme o niekom inom, diskutujeme o ňom.
Je to celkom zaujímavý spôsob organizácie komunikácie. Ak sa pozriete z uhla pohľadu, čo týmto spôsobom človek v komunikácii prijíma a čomu sa naopak vyhýba.
Ale najskôr chcem povedať, že dávno, keď ešte neboli informácie tak ľahko rozptýlené po celom svete, boli klebety veľmi efektívnym spôsobom, ako sa naučiť niečo nové a zároveň si udržať svoju bezpečnosť. Ľudia hovorili o iných ľuďoch, aby zistili, či im má byť dôverované alebo nie. V zásade aj teraz taká úloha klebiet (aj keď tu by som to skôr nazval zbieraním odporúčaní a recenzií) existuje. Vždy je pre nás jednoduchšie ísť napríklad k nejakému špecialistovi, ktorý nám bol odporučený.
Ale rád by som teraz považoval klebety za jeden z nie veľmi spôsobov, ako sa dostať bližšie k iným ľuďom.
Stáva sa, že pre človeka je dosť ťažké otvoriť sa niekomu sám. Čas od času je pre nás všetkých ťažké byť v situácii zraniteľnosti, sebapoznávania, keď môžeme a sme schopní otvorene a úprimne hovoriť o svojich pocitoch.
Niekto sa za to hanbil v detstve, niekto jednoducho nebol naučený vytvárať vzťahy týmto spôsobom sebadisciplíny. Kde hovoríme len o sebe alebo o priateľovi, a tak budujeme komunikáciu.
A v tomto prípade, keď sa človek nevie otvoriť alebo z nejakého dôvodu chce hovoriť o sebe. Jeden zo spôsobov, ako sa dostať k človeku bližšie, je začať klebetiť, diskutovať o niekom inom.
Ukazuje sa veľmi zaujímavá schéma. To znamená, že aby som sa zblížil s iným človekom, rozhodnem sa hovoriť nie o sebe, nie o vás, rozhodnem sa hovoriť o nejakej tretej osobe.
Zároveň môžem odhaliť niekoho tajomstvá. Hovorím niečo tajné, ale nie o sebe, ale o niečom inom. A v tomto závoji tajomstva, tajomstva je niečo podobné intimite. Dôverujem ti s tajomstvami, aj keď sú cudzinci. Tak bezpečná vec. Priblížte sa diskusiou o tom druhom.
Dokonca to môže zvádzať toho, komu tieto tajomstvá rozprávajú. Koniec koncov, je vybraný ako niekto, komu sa dá dôverovať. A tu sa otvára ďalšia úloha, ktorú môžu klebety vykonávať. Je to pokus o vytvorenie koalície s vyvoleným, aby zdieľali tajomstvo.
Ak teda človek z nejakého dôvodu nerozvinie schopnosť sebapoznávania, je ľahké o sebe hovoriť, dokonca to môže byť aj o tom, aké zlé je to s niekým iným, ale zároveň hovoriť o sebe.
Alebo daná osoba nevie, ako sa zaujímať o partnera. Možno sa mu zdá nepohodlné opýtať sa na niečo iného. Alebo je partner taký zaujímavý, že je dokonca strašidelné položiť si otázku v strachu, že vás odmietnu.
A potom sa človek môže rozhodnúť klebetiť ako spôsob, ako sa dostať bližšie k obrazu tretej osoby v rozhovore.
Prístup môže byť nevedomý. Len, samozrejme, je to náhrada za intimitu. Pretože intimita je práve vtedy, keď sa vám odhalím, a ty si predo mnou bez prostredníkov.
Odporúča:
Prečo Potrebujeme Súhlas Ostatných?
- Povedz mi, skutočne mi táto sukňa vyhovuje? -Áno, si dobrý. -Nie, dobre, pozrite sa a farba ide, nie je to naozaj dobré? - Pravda, dobre. "Neviem, pochybujem, ale je to v poriadku, nie?" -pi-pi-pi Potrebujeme súhlas ostatných v jednom jednoduchom prípade - keď neexistuje sebavedomie, neexistuje zvyk zameriavať sa na seba.
Prečo Potrebujeme Tých, Ktorých Nepotrebujeme?
Vzťahy s určitými ľuďmi sú súčasťou základného súboru nášho života: rodičia, deti, manželia, manželky. Ale okrem nich denne komunikujeme s mnohými voliteľnými postavami - kolegami, susedmi na schodisku, bývalými spolužiakmi, „priateľmi“z detstva atď.
Nevymýšľajte Si To! Alebo Prečo Potrebujeme Nádchu
Úzkostlivý 42-ročný muž sedí na stoličke oproti. Pravidelne smrká, je z toho v rozpakoch a je ešte viac znepokojený. Hovorí, že trpí vlastnými hypochondrami a podozrievavosťou, že sa neustále cíti zle. Chce, aby sa to nepredstavovalo. Putuje po podlahe okolo mojej stoličky a hovorí o mojom detstve, o mojej matke.
Prečo Potrebujeme Chorobu Alebo 10 Hlavných Funkcií Psychosomatického Symptómu
Keď ľudia hovoria o psychosomatike, často spomínam metaforu, ako by pomaranč vyzeral, keby bol rozobratý na plátky? Ak je naprieč? Ak sa rozreže? Ak stlačíte a vytlačíte šťavu cez malý otvor? Nehovoriac o rozmanitosti odrôd a stupni zrelosti.
Prečo Potrebujeme Emócie A Ako Ich Môžeme Využiť Vo Svoj Prospech?
Vo svojom živote neustále zažívame nejaký druh emócií. Čím sú pre nás a čo s nimi? Práve preto som dnes s vami a chcem o tom hovoriť. Naše emócie nám hovoria, čo sa s nami deje - či sa to deje v našom živote, čo POTREBUJEME, PREČO SME DOBRÍ, alebo TO NIE JE VŽDY.