Emócie A Kontakt

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Ako naučiť dieťa nebáť sa svojich emócií, dokázať ich rozpoznať a žiť? Rodičia môžu svojmu dieťaťu efektívnejšie pomôcť vyrovnať sa s emóciami, ak samy vedia, ako sa so svojimi emóciami vysporiadať, byť s nimi v kontakte. Častejšie sa správame k svojim emóciám tak, ako to robili naši rodičia, keď sme ich zažili. Ak napríklad v detstve dieťa plakalo, zostalo samo alebo rodič predstieral, že sa nič nedeje, potom sa dieťa mohlo rozhodnúť, že slzy sa majú hanbiť, skrývať a neukazovať. Alebo sa mohol báť byť so svojimi emóciami sám a snažiť sa zo všetkých síl potlačiť slzy, aby s ním matka začala komunikovať a neignorovala. Potom sa v dospelosti takýto človek všetkými možnými spôsobmi vyhne vyjadrovaniu smútku, nedovolí si plakať a tieto pocity silne potláča.

Ak v detstve, keď sa prejavovala radosť, dospelí reagovali vetou: „Prečo sa smeješ, čoskoro budeš plakať!“, Potom môže po chvíli dôjsť k zákazu otvoreného prejavu radosti.

Alebo ak je dieťa nahnevané, niekedy sú na oplátku nahnevaní aj rodičia. Potom sa dieťa môže ešte viac rozhnevať a môže tiež použiť hnev na získanie kontaktu.

Dieťa sa bude môcť naučiť žiť svoje emócie, ak je rodič v tejto chvíli v kontakte s dieťaťom. Kontakt sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Mohlo by to byť objatie; konverzácia a vysvetlenia toho, čo sa deje s dieťaťom; len byť nablízku (ale zároveň rodičovi nevadí jeho vlastné podnikanie, ale upiera svoju pozornosť na dieťa); vysvetlenie situácie, ktorá vzbudila pocity; ponúka možnosti, ako sa vysporiadať s pocitmi alebo situáciami atď.

Niekedy existuje námietka, že ak je dieťaťu poskytnutý kontakt pri vyjadrovaní silných pocitov, potom tieto pocity konkrétne prejaví, aby upútal pozornosť. Napríklad plač pri manipulácii s dospelým. K takýmto situáciám najčastejšie dochádza, ak je potreba kontaktu dieťaťa s rodičom málo uspokojená a dieťaťu sa pozornosť rodiča dostane, až keď sa niečo stane. Ak je potreba kontaktu uspokojená, potom dieťa nepotrebuje takýmto spôsobom dostávať pozornosť dospelých.

Kontakt s dieťaťom je nevyhnutným základom, aby sa dieťa naučilo prežívať svoje emócie, a nie ich ignorovať alebo potláčať. Ak dieťa získa kontakt, môže sa naučiť a rozvíjať svoje schopnosti.

Kontaktom s dieťaťom rodič akoby vytvára akýsi bezpečný priestor, v ktorom dieťa môže prejaviť svoj stav a cítiť sa chránené a prijaté aj s ťažkými zážitkami. Stáva sa to, keď rodič dieťa objíme a dá mu čas plakať. Potom sa dieťa naučí, že jeho pocitom môže byť poskytnutý priestor a čas na ich prejavenie. A môže to byť vnútorný aj vonkajší priestor. Ak je vo vnútri priestor, kde sa dá táto emócia nachádzať a zároveň nie je potláčaná ani ignorovaná, tak si vedome môžeme vybrať, ako a kedy ju prejavíme.

Ďalším krokom môže byť pomenovanie emócií a pocitov dieťaťa. Vokalizáciou emócií rodič učí dieťa rozpoznávať pocity, ktoré prežíva. Je šťastný, smutný, nahnevaný alebo rozrušený. Dieťa má slovník, ktorý uvádza jeho podmienky.

Ďalším krokom je naučiť sa vyjadrovať svoje pocity rôznymi spôsobmi. Všetci sme sa tak či onak študovali a učíme svoje deti napodobňovaním, napodobňovaním, ale robíme to len nevedome. Ale konkrétne môžeme dieťaťu ponúknuť rôzne spôsoby vyjadrovania pocitov. Tieto metódy môžu byť konštruktívne aj deštruktívne. Keď ste napríklad nahnevaní, hovorte o nej, zvyšujte hlas, vrčte, búchajte do vankúša alebo boxovacieho vreca a podobne, plačte, keď ste smutní, požiadajte o objatie atď. Skáčte spolu a kričte od radosti, sladko sa rozťahujte rozkošou. Môžete nakresliť alebo vyjadriť emóciu na papier nejakou farbou. Môžete si vybrať rozprávku alebo príbeh s podobnou situáciou, alebo pri čítaní niečoho dieťaťu upútať jeho pozornosť na to, ako postavy reagujú, prejavovať emócie a správať sa v rôznych situáciách. Pre jednu rodinu môžu byť niektoré spôsoby vyjadrenia prijateľné, pre inú nie.

Keď dospelý zostáva v kontakte s dieťaťom a jeho pocitmi, učí ho to tiež zostať v kontakte so svojimi zážitkami a nenechať sa nimi zastrašiť.

Vaša Natalia Fried

Satya bola napísaná v spolupráci s Aidou Abramovou