O Tvrdej Práci A Workoholizme

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Workoholizmus je nadmerná vášeň človeka k práci. Aj vtedy, keď o prácu nie je núdza. Aj keď tento koníček ide na úkor osobného života, vedie k vyčerpaniu a všetkým možným chorobám. Zastaviť workoholika je rovnako ťažké ako strhnúť alkoholika z fľaše.

Porovnanie workoholizmu s alkoholizmom nie je náhodné: obe sú závislosti. Ide o to, že človek nie vždy trpí bolestivou závislosťou od chemikálií (napríklad od alkoholu alebo drog). Existujú aj nechemické formy závislosti: na počítači, hazardné hry, diéty, nákupy, šport a cvičenie, milovaný človek alebo … áno, z práce. V druhom prípade hovoria o workoholizme.

Kedysi sa myslelo, že tvrdá práca je dobrá, a čím viac to robíte, tým lepšie. Vďaka tejto viere sa workoholizmus stal nielen závislosťou, ale sociálne schválenou závislosťou. Neskôr sa však ukázalo, že prípad zapáchal ako petrolej. Na rozdiel od populárnych mýtov, workoholizmus nie vždy robí človeka úspešným, nieto ešte zdravým a šťastným.

Niektorí psychológovia sa domnievajú, že workoholizmus je skrytou formou samovraždy. A je ťažké s nimi polemizovať: koniec koncov, taký človek sa skutočne zničí fyzicky aj psychicky.

Známky workoholizmu

Pre workoholika nie je práca súčasťou života, ale jeho zmyslom. Nahrádza priateľstvo, osobné vzťahy, koníčky a ďalšie činnosti. Keď sa láska k vlastnej práci zmení na závislosť, v správaní a myslení človeka sa objavia nasledujúce črty:

- workoholik pravidelne zostáva v práci, nosí si veci domov;

- človek sa nemôže zastaviť v „robení“: nie je schopný oddeliť pracovný čas od mimopracovného času. Nemá celý víkend s vypnutým telefónom a / alebo počítačom;

- to, čo workoholik nazýva „odpočinok“, súvisí aj s prácou. Napríklad „odpočíva“pri čítaní odbornej literatúry;

- ak taký človek nepracuje, potom cíti prázdnotu a nespokojnosť;

- workoholik nerozumie významu odpočinku. Čas na spánok, zábavu, komunikáciu s rodinou a priateľmi sa mu zdá zbytočný;

- rozhovory nie o práci pôsobia na človeka nudne a prázdne;

- Poď domov z práce iba telo. Hlava stále rieši pracovné úlohy, nemôže sa nijako prepnúť z práce do domu;

- energia, výbuch energie a inšpirácia sú spôsobené výlučne profesionálnou činnosťou. Ostatné oblasti života takéto pocity nevyvolávajú;

- workoholik nevie, ako oslavovať víťazstvo, radovať sa z dokončenia nejakého podnikania: okamžite premýšľa o nasledujúcom pracovnom dni;

- činnosti zábavného charakteru spôsobujú zanedbávanie a podráždenie;

- zlyhanie v práci je vnímané ako katastrofa;

- taký človek trpí vlastným perfekcionizmom, má veľké obavy z toho, či si svoje povinnosti splnil dostatočne dokonale.

Po týchto znakoch sa objavujú ďalší. Časom si taký človek samozrejme získa chronickú únavu, podráždenosť (telo pracuje na limite, takže reaguje s odôvodnením alebo bez neho). Potom sú tu problémy so spánkom: workoholik buď nezaspí, alebo príliš málo spí vo vzácnych dňoch voľna (alebo hodín) a po prebudení sa stále cíti preťažený. Neďaleko bude mať problémy s koncentráciou (zbohom, mýtus o účinnosti workoholikov) a problémy s gastrointestinálnym traktom a kardiovaskulárnym systémom.

Najnepríjemnejšie na tom je, že workoholik vychádzal z miery, aby svojmu zhoršujúcemu sa stavu nevenoval náležitú pozornosť. No nemá čas ísť k doktorom a ležať na dovolenke! To znamená, že to samozrejme urobí, je to rozumný človek. Ale o niečo neskôr. Keď sa všetka práca skončí (= nikdy). Mimochodom, workoholici sú neustále v tejto ilúzii: že o niečo viac, a bude to jednoduchšie. Doslova jeden alebo dva týždne v takom intenzívnom režime, a potom … a potom to neprichádza.

Aj keď workoholizmus spustí svoje silné korene nielen v ľudskej psychike, ale aj v tele, človek sa zbaví symptómov. Keď už nie je možné nedávať na seba pozor, workoholik sa to všetko snaží zahojiť tabletkami, aby to bolo rýchlejšie. Samozrejme, je to pre neho lepšie, ak áno, potom na krátku dobu: žiadne pilulky nepomôžu obnoviť silu rovnakým spôsobom ako dlho očakávaný odpočinok pre telo. Aby však workoholik mohol odpočívať alebo aspoň zastaviť načas, musí telo niečo prudšie vyhodiť. Je vyčerpaný do takého stavu, že workoholik začne mať nervové poruchy, záchvaty paniky, depresie alebo také kozmické zrútenie, že náš pracovník nemôže ani vstať. Ak to nemôžete chytiť ani s týmto, v tele sa spustia mimoriadne vážne choroby. Len tak môže telo prinútiť workoholika, aby sa prestal mučiť. Pravda, niekedy je už neskoro …

Čo robí ľudí takými závislými na práci, že sa takýmto spôsobom ničia?

Pre jedného človeka je to spôsob, ako sa dostať z problémov v iných oblastiach života, ktoré sa bojí riešiť alebo riešiť nechce.

Pre iného je to spôsob, ako naplniť vnútornú prázdnotu, ktorá ho bezhlavo zakrýva, akonáhle zostane sám so sebou.

Tretia osoba vyrastala v rodine, kde chválili, podporovali a milovali iba za dobré známky a úspech v škole a každému nezáležalo na ostatných skúsenostiach dieťaťa (a tak sa naučil byť kvôli veci ľahostajný sám k sebe).

Pre štvrtú osobu sa úspech v práci stal spôsobom, ako zvýšiť sebaúctu a zbaviť sa komplexov: aj keď sa v iných oblastiach cíti bezvýznamný a neúspešný, ale potom je milovaný, chválený, obdivovaný. Zbaví sa teda neustáleho pocitu, že je akýmsi nesprávnym, nepotrebným, neoceniteľným a všeobecne defektným. Akosi ospravedlňuje svoju vlastnú existenciu.

Piaty človek nepozná slovo „chcem“, ale slová „musím“a „musím“pozná veľmi dobre. Čas a energiu môže venovať iným, ale nie sebe. Takto si zvykol, takto ho kedysi učili vzťahovať sa sám k sebe. Zdá sa mu, že starať sa o seba je niečo málo dôležité.

Bohužiaľ, niekedy sa musíme takmer zabiť, aby sme si skutočne vážili svoj život, zdravie a psychickú pohodu.

Alebo to možno nie je také zlé?

V záujme spravodlivosti musím povedať, že v našej dobe je veľa práce variantom vekovej normy. Pre moderného človeka je prirodzené venovať prvú tretinu svojho života odbornému rozvoju, dosiahnutiu finančnej stability a získaniu vzdelania. Ale iba prvá tretina. Normálne je tridsaťročná kríza potrebná na to, aby sme prešli do iných oblastí života. V prípade workoholizmu súvisiaceho s vekom to prebieha asi takto.

Radi ste neúnavne pracovali, boli ste hrdí na svoje úspechy, nedostatok spánku, perfekcionizmus a, samozrejme, materiálne ovocie tvrdej práce. Naplnil potrebu bohatstva, hračiek, áut, stavovských vecí a potom … sa niečo stalo. A to všetko prestalo byť také dôležité. Niežeby som bol zo svojej práce úplne sklamaný, ale rozhodne som pochopil, že už nemá cenu dávať zo seba toľko. A päťdesiata luxusná kabelka poteší oveľa menej ako prvá … a potom začnete hľadať, čo je dôležitejšie. Ostro sa naučíte starať sa o seba, dodržiavať režim spánku a odpočinku (najmä ak ste od tela dostali magický pendel). Pamätáte si svojich priateľov a blízkych: večery chcete stráviť nie v kancelárii, ale na perách.

Ukazuje sa, že láska k práci je úplne normálna vec, pokiaľ sa táto vášeň neprejavuje príliš dlho alebo príliš veľa. Tí, ktorí včas neposlúchali telo a kričali „počkaj, parná lokomotíva“- si zarobia na chorobu, stratia schopnosť nadväzovať blízke vzťahy a často skončia vo svojom podnikaní sklamaní. A ktorí zapli čas a nedali zo seba príliš veľa do práce - dostali jednak profesionalitu, jednak mierne zbitý, ale napriek tomu pokoj v duši