Špecifiká Práce S ľuďmi S Rôznym Akcentom Charakteru

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Sigmunda Freuda možno považovať za jedného zo zakladateľov psychoterapie a praktickej psychológie. A môžeme s istotou povedať, že spôsob práce, ktorý navrhol - psychoanalýza - je základom pre väčšinu oblastí psychoterapie, ktoré vznikli neskôr. Niektorí z jeho nasledovníkov vyvinuli a zdokonalili jeho metódu a snažili sa tento prístup preniesť do práce s novými druhmi psychologických problémov. Iní kritizovali Freuda a hľadali alternatívne prístupy k práci s ľudskou psychikou, ale napriek tomu boli do istej miery založené na konceptoch navrhnutých zakladateľom psychoanalýzy.

Stojí za zmienku, že samotný Freud celkom jasne obmedzil typ klientov, na ktorých sa vzťahuje spôsob liečby, ktorý vyvinul. Svoju kariéru začal prácou s určitým typom ľudí, ktorí sa dali pripísať tým, ktorým sa teraz hovorí „hysterici“.

Okrem toho má zmysel vziať do úvahy skutočnosť, že hysteroidy, s ktorými Freud pracoval, žili v určitej socio-kultúrnej atmosfére-v atmosfére Rakúsko-Uhorska a v Nemecku na prelome 19. a 20. storočia.

Pokúsme sa poskytnúť stručnú analýzu možností použitia metódy psychoanalýzy pre zástupcov rôznych typov zvýraznenia charakteru.

1. Hysteroidy

Čo charakterizuje ľudí s hysterickým typom charakteru?

• V reakcii na psychickú traumu alebo pretrvávajúci negatívny tlak v psychike hysterikov sa spravidla vytvára silná a najčastejšie nevedomá psychologická obrana. Napriek tomu, že tieto obranné mechanizmy veľmi brzdia ich činnosť, hysterici ich neradi opúšťajú a častejšie jednoducho nemajú takú príležitosť: nedokážu to sami, pretože si neuvedomujú prítomnosť. týchto obranných mechanizmov v ich psychike.
• Hysteroid si najčastejšie nemôže dovoliť byť „zlý“, „nemorálny“a neprimeraný sociálnym normám, ktoré uznávajú. Z tohto dôvodu majú hysterici tendenciu vytlačiť zo svojho vedomia všetky myšlienky, pocity a postoje, ktoré ich „očierňujú“.
• V momente, keď niekto v procese interakcie alebo komunikácie s hysteroidom naruší svoje „osobné hranice“alebo sa nejakým spôsobom dotkne „zakázaných tém“, narazí na tvrdý odpor. Rezistencia je psychologický mechanizmus, ktorý je obzvlášť výrazný u hysteroidov. V priebehu interakcie a rozhovoru s hysterikami sa tento mechanizmus spustí v momentoch približovania sa k „uzavretým témam“, ktoré sú spojené s tými situáciami a význammi, ktoré boli vytlačené z ich vedomia.
• Hysteroidy majú veľmi často nesúlad medzi predstavou o sebe a vnútornou dynamikou psychiky, to znamená, že majú problémy s psychologickou reflexiou (sociálna reflexia je pre nich zvyčajne normálna).

Technika psychoanalýzy umožňuje hysterikom premietnuť obsah ich vnútornej drámy na psychológa a celú situáciu psychoterapie. Existuje príležitosť reagovať na potlačené reakcie, myšlienky a ašpirácie. Vyjadrenie aktuálnych (prichádzajúcich na myseľ v procese psychoterapie) myšlienok a skúseností, ako aj všetkého, čo súvisí s prenosom, umožňuje človeku postupne zapnúť svoju psychologickú reflexiu (alebo mu v tom pomáha psychológ).

Všetko, čo súvisí s represiou a odporom, má spravidla silný emocionálny a energetický náboj. Z tohto dôvodu môže používanie rôznych komunikačných a herných psychologických techník zameraných na rýchle „vhľady“a „vhľady“alebo zahrnutie rýchleho zahrnutia reflexie pri práci s hysterikou viesť k ďalšiemu stresu a traumám, ale len ťažko im to umožní vyrovnať sa s ich problémy, a to tým viac, že reorganizujete štruktúru svojej osobnosti.

Neunáhlená psychoanalýza, ktorá sa niektorým hysterikom môže zdať pomalá a dokonca nudná, im umožňuje „rozdeliť“a katexovať na nových základoch a podľa nových princípov energiu svojich „ťažkých jadier“(potláčané pocity a potlačenú agresiu) rýchlosťou, ktorou ich psychika je schopná.

Ale hoci je psychoanalýza veľmi vhodnou metódou psychoterapie na riešenie hysterík, v niektorých prípadoch to nemusí byť najlepšia voľba. Po prvé, z toho dôvodu, že ide o veľmi dlhý a nákladný spôsob liečby, a človek na to jednoducho nemusí mať potrebné finančné prostriedky.

Sú chvíle, keď hysterici majú problémy, ktoré nie sú spojené s potlačenými myšlienkami a pohonmi alebo s inými emocionálne a energeticky nabitými komplexmi zážitkov. Pomerne často trpia súčasnými existenciálnymi krízami, pretože strácajú predstavu o tom, aký obraz o sebe by mali do spoločnosti priniesť.

V niektorých prípadoch hysterici čelia problému adaptácie na nové sociálne prostredie (to znamená, že problémy nevznikajú skôr s psychologickou, ale so sociálnou reflexiou). V týchto situáciách nemusí byť psychoanalýza pre nich veľmi nápomocná a dokonca kontraproduktívna.

Mnoho psychológov je oprávnene presvedčených, že korene väčšiny psychologických a osobných problémov sú skryté v hlbokom detstve. Môžeme povedať, že všetko na svete je prepojené, rovnako ako v ľudskej psychike. V živote je však miesto aj pre prekvapenia a nehody. A na životnej trajektórii človeka, aj keď žije striktne podľa daného rodinného scenára, sa môžu objaviť náhodné, ale osudové udalosti a stretnutia. A práve hysterici si väčšinou uchovávajú v duši veľmi silné dojmy z týchto udalostí.

Self-image pre hysteroid je veľmi citlivý a krehký nástroj. Rovnako ako ten obraz spoločnosti alebo sveta, v ktorom nesie svoje „poslanie“a v ktorom chce získať uznanie. Neočakávané ničenie predstáv o svete a o sebe samom môže v hysteroide spôsobiť silnú existenciálnu krízu.

Existujú psychologické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť rýchlo a vecne, ich prepojenie do procesu realizácie hlbokých pocitov a komplexov môže viesť k výraznej destabilizácii psychiky, keď súčasné problémy jednoducho začnú rezonovať so starými, čo ich robí ešte ťažšie pochopiteľné. Môžeme povedať, že skutočná psychoanalýza pre hysterikov sa stáva oprávnenou až po vyriešení ich súčasných „horúcich problémov“alebo oslobodení ich psychiky od nedobrovoľných reakcií na tieto problémy.

2. „Psychopati“(ľudia s dôrazom na psychopatickú povahu)

Hneď si urobme rezerváciu, že pod pojmom „psychopati“v tomto prípade rozumieme ľudí s „psychopatickým zvýraznením charakteru“, to znamená zdravých z psychologického aj morálneho hľadiska. A okrem toho neexistuje žiadny skutočný dôkaz o tom, že ľuďom so zvýrazneným charakterom hrozí väčšie riziko, že budú v radoch duševne chorých, ako tým, ktorí získali takzvaný „rozmazaný charakter“bez jasne definovaných znakov.

Čo charakterizuje ľudí s psychopatickým akcentom charakteru?

• „Psychopati“sa vyznačujú netoleranciou obmedzovania osobnej slobody. Ich vnútorná energia veľmi často vyteká a pretečie, vyžaduje si to okamžitú implementáciu. Ich správanie nie je spočiatku vzburou proti spoločnosti alebo túžbou porušovať sociálne normy, sú jednoducho stiesnené v stanovenom rámci.

  Ak sú schopní porozumieť zmysluplnosti sociálnych noriem a konvenčných pravidiel, ktoré porušujú, sú zvyčajne schopní napraviť svoje správanie a reakcie. Normy, ktoré sa im zdajú absurdné alebo nerozumné a prehnané, ich spôsobujú melanchóliu alebo podráždenie. A buď sa postavia na vzburu proti nim, alebo nájdu spôsoby, ako sa jednoducho vymaniť zo situácie, ktorá ich privádza do rozpakov.

• Ľudia s dôrazom na psychopatický charakter môžu byť nemenej výrazní ako hysterici. Ale iba oni potrebujú oveľa menej vonkajšieho uznania, sú oveľa sebestačnejší a nezávislí na spoločnosti.

  Ak hysterici urobia krásne gesto, potom je pre nich veľmi dôležité, aby to ocenili ostatní. „Psychopati“robia krásne gestá a akcie kvôli sebe, je to pre nich niečo ako osobný výkon. Hysteroid nevylezie na horu, ak to nikto nevidí, psychopat môže vyliezť na vrchol sám a byť veľmi potešený tým, čo sa stalo, aj keď sa o tomto výkone nikto nedozvie.

• Ľudia tohto psychotypu majú často problémy s konzistenciou a stálosťou, pretože netolerujú rutinné a monotónne činnosti.
• Psychopati spravidla nemajú problémy s psychologickou reflexiou v tom zmysle, že nie sú veľmi naklonení potláčať a potláčať svoje myšlienky, pocity a pudy. Na medziľudskej úrovni sa jednoducho vyhýbajú kontaktu s ľuďmi, ktorí pre nich nie sú temperamentní, ale s tými, s ktorými sú na „rovnakej vlnovej dĺžke“, majú väčšinou dobré dôverné vzťahy, aj keď niekedy krátkodobé.

Psychopati s vysokou úrovňou inteligencie spravidla nemajú problémy so sociálnou reflexiou a tí s menej rozvinutými intelektuálnymi schopnosťami si väčšinou jednoducho vyberú životný štýl, v ktorom sú sociálne vzťahy minimalizované.

Pre ľudí s dôrazom na psychopatický charakter môžu byť psychoanalytické sedenia neznesiteľným trápením a výsmechom. Je pre nich ťažké predstaviť si veľkú nudu alebo nudu. Nemajú problémy s prejavom svojich pocitov a emócií, len málokedy v sebe niečo potláčajú a potláčajú, preto je pre nich ťažké nájsť v sebe nejaké skryté komplexy alebo potlačené myšlienky a príťažlivosti. Ak „psychopati“niečo nevidia, nechápu a neuvedomujú si to, nie je to vôbec kvôli tomu, že niečo potláčajú alebo sa to boja priznať. Nechápanie seba alebo situácie pre nich je skôr len medzerou v ich vzdelaní.

Podľa psychoanalytikov nie je divné, že psychopati sa ťažko liečia. Kognitívno-behaviorálni terapeuti to však pravdepodobne nepovedia. „Psychopati“úspešne pracujú na sebe, ak sa v procese svojej psychoterapie používajú hra a komunikačné postupy. Ukázalo sa, že sú tiež celkom vyliečiteľné, keď ich odstránime z obvyklých negatívnych tranzícií, na ktoré sú predstavitelia tohto psychotypu dosť silne náchylní.

3. Schizoidy

Čo charakterizuje predstaviteľov schizoidného zvýraznenia charakteru?

• Ak hodnotíme schizoidy v „sociálnom meradle“, potom sú viac zamerané na intimitu a selektivitu kontaktov než na široké sociálne väzby. Medzi chytrými a vzdelanými schizoidmi existujú ľudia so zvýšenou sociálnou aktivitou (navyše s celkom úspešnými), ale zároveň sú dosť cynickí a svoje sociálne prepojenia vnímajú skôr ako prácu, ktorú je potrebné vykonať. Na úrovni medziľudských vzťahov (ak sa rozbehnú) aj takéto hypersociálne schizoidy bývajú intímne a vyznačujú sa zvýšenou selektivitou kontaktov.
• Na stupnici „kultúra - neznáme“pre schizoidy nevyhnutne existuje to, čo málo známy, ale talentovaný sovietsky psychológ Boris Kravtsov nazýval „iným“príkladom. To znamená, že schizoidy sú vždy do tej či onej miery fascinovaní niečím neznámym a ešte nie predstaveným v oblasti našej kultúry, niečím, čo ešte nebolo popísané, vyjadrené, neprejavené. Z tohto dôvodu sú všetci inteligentní a vzdelaní schizoidi schopní originálnych a neobvyklých úsudkov a sú náchylní k špeciálnej vízii situácie. Aj keď nie veľmi múdri alebo pedagogicky a intelektuálne zanedbávaní predstavitelia tohto psychotypu môžu niekedy ohromiť ostatných svojou nedostatočnosťou alebo nelogickým vnímaním toho, čo sa deje.
• Na rozdiel od existujúceho presvedčenia, že schizoidy sú ľudia „obrátení dovnútra a nie von“, zástupcovia tohto psychotypu nie sú vôbec tak hlboko ponorení do svojej psychiky. Schizoid nie je „osobou psychiky“, ale skôr mužom myšlienkového sveta alebo zástancom, aj keď mierne neobvyklého, ale predsa racionalizmu. Hysteroidy, psychastenika a epileptoidy sú pravdepodobnejšie ponorené do psychiky, do svojho „vnútorného sveta“. Vnútorný svet schizoida je pravdepodobnejšie, že si naňho ešte nezvykol a nie na vyjadrené predstavy a obrazy. To, čo ich víri a fascinuje, do už spomínaného prípadu „iného“(v tomto prípade môžu byť metafory, ako napríklad kolektívne nevedomie alebo platonický svet myšlienok, použité ako nie príliš presné synonymum). Ale najčastejšie to, čo je prezentované vo vnútornom svete schizoidu, vníma ako „biely šum“vágnych obrazov, vágnych myšlienok a myšlienok alebo ťažko rozlíšiteľných predtuch.

Schizoid sediaci na psychoterapeutickom gauči, zodpovedne pristupujúci k požiadavkám psychoanalytického postupu, sa môže nekonečne a nekonečne hlboko ponoriť do toho istého prípadu Druhého, do kolektívneho nevedomia alebo do nejakej inej reality, ktorá sa pred ním otvára v procese meditácia. A v tejto priepasti sa utopí všetka psychologická trauma, ktorú dostal od svojej rodiny a spoločnosti.

Počiatočný problém schizoidov je, že ich vnímanie reality je mierne komplikované nejakým neštandardným myslením. Nie všetko v sociálnom živote je možné pochopiť z logického hľadiska; sociálne zákony sú často nelogické alebo náhodné. Schizoidi potrebujú prekladateľa zo svojho jazyka do všeobecného jazyka a naopak.

Psychologická trauma získaná počas života vedie k tomu, že proces integrácie do sociálneho sveta je pre schizoidy náročný. Sú veľmi vďační tým, ktorí im rozumejú. Aby však schizoidi pochopili, že im rozumejú, je nevyhnutné, aby v procese psychoterapie nehovorili oni, ale terapeut. Minimálne je dôležité, aby preukázal, že dokáže hovoriť ich jazykom. Je ťažké očakávať takýto prístup ku klientovi od psychológov, ktorí sa domnievajú, že psychoterapeut by nemal aktívne interpretovať to, čo sa deje, a ešte viac - niečo povedať osobe, ktorá ho oslovila.

………………

Môžeme teda povedať, že pri výbere stratégie a metód práce s človekom má zmysel, aby psychológovia dbali na špecifiká ich charakteru a na to, akému psychotypu ich klienta možno priradiť.