Povedzte Niečo O Chudobnom Rodičovi Alebo O Tom, čo Prinášame Svojmu Vzťahu S Našimi Deťmi Od Detstva

Obsah:

Video: Povedzte Niečo O Chudobnom Rodičovi Alebo O Tom, čo Prinášame Svojmu Vzťahu S Našimi Deťmi Od Detstva

Video: Povedzte Niečo O Chudobnom Rodičovi Alebo O Tom, čo Prinášame Svojmu Vzťahu S Našimi Deťmi Od Detstva
Video: O jednom chudobnom mlynárovi | slovenská ľudová rozprávka na počúvanie 2024, Apríl
Povedzte Niečo O Chudobnom Rodičovi Alebo O Tom, čo Prinášame Svojmu Vzťahu S Našimi Deťmi Od Detstva
Povedzte Niečo O Chudobnom Rodičovi Alebo O Tom, čo Prinášame Svojmu Vzťahu S Našimi Deťmi Od Detstva
Anonim

Naše predstavy o výchove detí nevychádzajú ani tak z pedagogickej a psychologickej literatúry, ako zo skúseností z detstva. Zo vzťahov, ktoré sme vytvorili s vlastnými rodičmi. Môžeme sa k tomu vyjadriť rôznymi spôsobmi: ako ťažký náklad alebo ako zdroj múdrosti. Je dôležité si uvedomiť, kde je príbeh o mne a kde o mojom dieťati …

Mnohí z nás ako rodičia sa snažia neopakovať chyby a omyly, ktorých sa dopúšťali vlastní rodičia.

V scenári správania rodičov existujú najmenej dve možnosti vývoja tejto zápletky:

· Ja Nikdy nebudem vychovávať svoje deti, ako ma vychovávali moji rodičia.

Takýto rodič bude mať veľa dôvodov, prečo to urobiť, pričom sa vzdá rodičovských metód, ktoré na sebe vyskúšal.

Ďalšou možnosťou je, keď s istotou viem, že ma rodičia vychovali zo slušného, čestného a morálneho človeka.

· Budem dodržiavať rodičovské smernice a rodičovské metódy, ktoré na mňa aplikovali moji rodičia

Niektorí rodičia sa ponáhľajú medzi prvou a druhou možnosťou výchovy a veľa času venujú pochybnostiam: „Vychovávam svoje dieťa správne?“

Rodičia nás skutočne vychovávali láskyplne, čo im však nezabránilo v „kazení“a komplikovaní nášho života.

Naše problémy z detstva, strachy, neistoty sme si prevzali do života dospelých. Každý z nás má svoju „batožinu“a táto „batožina“sa veľkoryso delí s jeho dieťaťom. Naša minulosť nachádza svoje miesto a odraz v dnešnom živote!

Pri výchove našich detí, či chceme alebo nie, nevedome riešime svoje problémy, ktoré majú korene v našom vzdialenom detstve.

Porozprávajme sa o tom podrobnejšie, pričom zdôrazníme iba niektoré aspekty vzťahu rodič-dieťa

· Nadmerná starostlivosť rodičov ako neprirodzená, zvýšená úroveň starostlivosti. Nie je to tak potrebné pre deti, ako pre samotných rodičov, čím sa naplní ich nenaplnená a často akútna potreba náklonnosti a lásky.

Dôležitú úlohu v tomto prípade zohrávajú faktory súvisiace s detstvom matiek, z ktorých mnohé samy vyrastali v rodinách bez tepla a rodičovskej lásky. Preto sú rozhodnutí dať svojim deťom to, čo samy nedostali.

· Existujú rodičia, ktorí neustále prichádzajú znepokojujúce pochybnosti o svojom dieťati sa stratia zakaždým, keď sa stretnú s niečím novým v správaní dieťaťa.

S najväčšou pravdepodobnosťou boli vychovávaní v rodinách, kde bola rodičovská kontrola oveľa väčšia ako možnosť priznať si myšlienku, že dieťa môže aspoň niekedy nezávisle vyriešiť svoje naliehavé problémy z detstva.

· Môže existovať aj taká možnosť, keď rodičia nevedia, či je možné dieťa potrestať za priestupok alebo čin, ktorý nezodpovedá predstavám rodičov o normách správania. Alebo sa uchýlia k trestu za priestupok a okamžite sa domnievajú, že sa mýlili?

Roditeli i deti4
Roditeli i deti4

V tejto situácii budúci rodič-dieťa zažili plný nápor rodičovských trestov. V rodine bol často v ponížení a bez hlasu.

Je možné, že trest bol vzácnou súčasťou jeho života. A teraz, keď sa stane rodičom, môže sa sústrediť iba na prospech alebo ujmu samotného trestu, pričom si nevšimne skutočný dôvod negatívneho správania dieťaťa. Akoby bolo dôležité iba urobiť rozhodnutie, a nie skúmať príčiny problému.

Vedomosti a pocity vyplývajúce zo skúsenosti s trestom alebo bez trestu, ktoré si priniesol z detstva, pre neho zatieňujú jeho vlastné skutočné dieťa, jednoducho ho nevníma, žije vo vákuu svojich detských predstáv o tom, ako „ vzdelávať “.

Nie je neobvyklé, že to vedia rodičia, ktorí sú dokonalí vo všetkom správna odpoveď na akúkoľvek otázku. V tomto prípade je nepravdepodobné, že by dokázali splniť najdôležitejšiu rodičovskú úlohu - vychovať z dieťaťa potrebu nezávislého hľadania a učenia sa nových vecí.

Nikdy však neviete, akí rodičia sú, jedna vec je dôležitá: chcú pre svoje dieťa šťastie!

Na tejto ceste sa rodičia stretávajú s mnohými ťažkosťami, pretože každý má iné predstavy o šťastí.

Pilier na ceste k inteligentnému rodičovstvu môže byť

  • schopnosť oddeliť svoje potreby a túžby od potrieb a túžob dieťaťa.
  • pamätajte na zvláštnosti veku dieťaťa.
  • o tom, čo a ako dieťa môže alebo nemusí robiť, a to nielen kvôli „správnej alebo nesprávnej výchove“, ale práve kvôli svojim vlastnostiam, temperamentu a prostrediu, v ktorom sa nachádza.

Rodičia musia vytvoriť bezpečné psychologické prostredie, v ktorom sa dieťa bude vyvíjať.

Až potom príde to najťažšie: dieťa musí byť prepustené, už je dospelé a má svoje vlastné túžby a potreby, ktoré sa môžu veľmi líšiť od ašpirácií rodičov, ktorí „do toho vložili celú dušu a on“….

Nebuďme pesimisti.

Osobnosti rodičov skutočne zohrávajú významnú úlohu v živote každého človeka. Nie je náhoda, že v ťažkom momente života mentálne oslovíme svojich rodičov, obzvlášť matku. Rodičovská starostlivosť je potrebná na podporu samotného života dieťaťa. A potreba rodičovskej lásky je životne dôležitou potrebou malého človeka. Láska každého dieťaťa k svojim rodičom je bezpodmienečná a neobmedzená.

Ak v prvých rokoch života láska k rodičom zaisťuje život a bezpečnosť dieťaťa, potom ako vyrastá, stáva sa čoraz viac plní funkciu udržiavania bezpečia vnútorného, emocionálneho a psychologického sveta človeka, je zdrojom udržiavania fyzického a duševného zdravia.

Prvou a najdôležitejšou úlohou rodičov je vytvoriť u dieťaťa dôveru, že je milované a že sa o neho stará. Nikdy, za žiadnych okolností by dieťa nemalo mať pochybnosti o rodičovskej láske. Najprirodzenejšou a najpotrebnejšou zo všetkých povinností rodiča je zaobchádzať s dieťaťom v každom veku s láskou a pozornosťou.

Existujú rodičia, ktorí veria, že v žiadnom prípade by ste nemali dávať deťom najavo svoju lásku, pretože sú presvedčení, že keď ho dieťa dobre pozná, miluje ho, vedie to k rozmaznanosti, sebeckosti a sebeckosti.

To absolútne nie je tento prípad!

Všetky tieto nepriaznivé osobnostné vlastnosti vznikajú práve vtedy, keď chýba láska, keď sa vytvára emocionálny deficit, keď je dieťaťu odoprený pevný základ pripútanosti.

Odporúča: