2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
- Mami, vonku je zima a ty máš dieťa bez klobúka! Bude chorý
- Chlapče, s matkou sa nemôžeš takto rozprávať!
Takmer všetky matky sa stretli s takýmito nesprávnymi poznámkami. A, samozrejme, také odvolanie nemôže iba spôsobiť recipročnú agresiu. „Nehovor mi, čo mám robiť, a ani ti nepoviem, kam máš ísť!“Sociálne postoje však častejšie prevládajú nad pocitmi a táto fráza zostáva nevyslovená a ďalší kameň, ktorý zasiahol materské sebavedomie, výrazne padá na ženskú dušu.
Čo sa skrýva za túžbou ľudí kritizovať a poskytovať nevyžiadané rady?
Príčin môže byť niekoľko:
Je to tiež zvýšená úzkosť skrývajúca sa za túžbou ovládať všetko.
Je to tiež pocit nenaplnenia, vyjadrený v potrebe sebapotvrdenia na úkor ostatných.
Je to tiež dlhodobý zvyk učiť každého.
Nech už sú však za týmito poznámkami akékoľvek motívy, základným je nerešpektovanie ostatných ľudí a osobné hranice.
Človek verí, že má právo napadnúť priestor niekoho iného a dupnúť tam nohami. Osoba verí, že má právo preukázať svoju nadradenosť.
Samozrejme, taká zrada by mala byť odmietnutá.
Pripravte si niekoľko reflexných zdvorilostných fráz, napríklad:
- Ďakujeme, u nás je všetko v poriadku!
- Ďakujem za radu, všetko je pod kontrolou!
- Ďakujeme, nepotrebujeme pomoc!
- Prepáčte, nehovorím o správaní MOJEHO dieťaťa s cudzími ľuďmi.
Alebo nie veľmi zdvorilí, ak vás rady a komentáre tak otravujú, že ste pripravení explodovať. Myslím, že slová sa hneď nájdu.
Ďalším veľmi efektívnym spôsobom je jednoducho nereagovať na komentáre. Urobte sklenený vzhľad a ohluchnite. Môže sa to zdať nezdvorilé, ale musíte uznať, že ste taký tón nenastavili.
Často sa ma pýtajú a v akých prípadoch môžem urobiť dieťaťu niekoho iného?
Môj postoj je taký, že za žiadnych okolností NIE JE POVOLENÉ komentovať dieťa cudzieho dieťaťa. NEPribližujte sa k dieťaťu niekoho iného. Nadviazať kontakt a hovoriť s niekým iným bez súhlasu rodiča NIE je povolené.
Ak dieťa porušuje sociálne normy a pravidlá a spôsobuje vám problémy, môžete kontaktovať jeho matku so žiadosťou o ovplyvnenie situácie. Ale presne so žiadosťou, nie s tvrdeniami a kritikou. Ubezpečujem vás, že 90% matiek bude adekvátne reagovať a prevezme kontrolu nad situáciou.
Existujú však ľudia, ktorí vnímajú každú aj tú najslušnejšiu požiadavku ako „udretie“. Žiaľ, nemôžete tu nič robiť a najlepším riešením by bolo dostať sa zo situácie, ak je to možné, jednoducho sa odsťahovať. Ber to filozoficky. Nemali ste šťastie a stretli ste sa s nesprávne vychovaným človekom, tak sa to stáva.
Odporúča:
Ako Reagovať Na Agresiu
Je to drsné a špinavé, to áno. Neexistuje však krásne východisko zo situácie násilia. Existuje východisko, ktoré minimalizuje zranenie a znižuje pravdepodobnosť jeho opakovania, a zrkadlenie s percentami je presne to. Tí, ktorí radi rozhadzujú guáno, sú len málokedy koprofágmi a vrátenie ich „daru“so záujmom aspoň na chvíľu odradí od túžby opakovať si sračky.
Ako Správne Reagovať Na Kritiku
V psychologických zoznamoch toho, čo by malo dieťa zvládnuť vo veku 9 až 10 rokov, možno nájsť položku „správne vníma kritiku“. Ako my dospelí chápeme tento výraz sami? Kritika je spätná väzba od osoby, čo znamená pomôcť kritizovanej osobe zlepšiť správanie, schopnosti, spôsoby prejavu atď.
Nevyžiadané Rady, Kritiky A Komentáre
Sú ľudia, ktorí každému poradia, nežiadajú ho, ale rozdávajú ho a tak veľkoryso rozdávajú .. Čo k takýmto ľuďom cítite? Tvárite sa, že nepočujete rady? Hovoríte im zdvorilo „drž hubu“? Všímate si rady, ktoré ste nepožiadali, a poďakujete poradcovi, keď ich beriete do úvahy?
Ako Správne Reagovať Na Pasívnu Agresiu? Ako Sa Správať K Pasívne Agresívnym ľuďom?
Každý z nás sa stretol s ľuďmi prejavujúcimi pasívnu agresiu. Jasne vidíte, že sa ten človek hnevá, ale všemožne to popiera („Nie, nie, čo si?! Mám skvelú náladu, som rád!“). Toto správanie je vždy mätúce. Čo robiť a ako reagovať na pasívnu agresiu?
Prokastinácia. Ako Veda Definuje Tento Problém A Ako Si Pomôcť (rady Z Praxe)
Otáľanie je zvyčajne zábavné čítať a rozprávať. Nestretol som človeka, ktorý by tento problém vôbec nepoznal. Preto som sa rozhodol napísať článok na priesečníku praktickej a akademickej psychológie. Ako vedecký základ mám článok M. V. Zverevu.
