Sebaškodzujúce Správanie Ako Vynález Proti úzkosti

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Z hľadiska psychoanalýzy a niektorých jej odnoží je zovšeobecnenie príčin symptómu takmer nemožné. V mene každej jednotlivej osoby symptóm hovorí o zložitosti pohonov, udalostí, skúseností. Navonok teda ten istý príznak u rôznych ľudí môže mať úplne odlišné významy. Ale môžeme s istotou povedať, že symptóm je individuálny vynález osoby, ktorý pomáha znižovať intenzitu duševného utrpenia, a to aj za cenu vytvárania nových, ale stále znesiteľnejších. Takýto pohľad predpokladá uznanie hodnoty stvorenia a tvorivých schopností jeho tvorcu. Odstrániť, liečiť, zbaviť sa symptómu je ako odobrať stvorenie horlivému tvorcovi, môže to viesť buď k zintenzívnenému pokusu niečo znovu objaviť, alebo k impotencii vo vzťahu k tvorivosti. Komplexná štúdia vynálezu, hľadanie jeho miesta, objav jeho dôležitosti a dešifrovanie jeho symbolov môžu byť terapeuticky významné. Obohatenie takýmto skrytým poznaním dáva človeku príležitosť nielen rozšíriť tvorivý repertoár, ale aj získať schopnosť vyrovnať sa s utrpením.

Sebapoškodzujúce správanie ako symptóm bude mať samozrejme rôzne významy a v závislosti od štruktúry osoby - psychotické, zvrátené alebo neurotické.

Utrpenie neurotických a neneurotických je tiež odlišné svojou povahou a intenzitou.

Čo môžeme nazvať sebapoškodzovaním alebo, pomocou anglického ekvivalentu, sebapoškodzovaním? Pri sebapoškodzujúcom správaní sa osoba fyzicky poškodzuje tým, že na zvládanie úzkosti používa svoje telo. Zahŕňa to množstvo symptómov, od poranení kože a popálenín od cigariet až po úmyselné zneužívanie alkoholu a bulímiu. Existuje mnoho spôsobov, ako si ublížiť. Často to prináša určitú úľavu s nadbytkom nekontrolovateľných pocitov, alebo sa naopak cítite živí a skutoční, keď sa vám všetko zdá vyblednuté, prázdne a bezvýznamné.

Môže sa zdať paradoxné, že ten človek, namiesto zmiernenia bolesti, ju zdá sa zvyšuje. Pri hlbšom skúmaní je však zrejmé, že telesné zranenie je spôsobom sebauspokojenia, ale umožňuje, aj keď na krátky čas, zabudnúť na vyčerpávajúce emocionálne utrpenie. Vonkajší sa stáva skutočnejším ako vnútorný. Bolesť získava hranice, zdá sa, že je možné ju načrtnúť, zvládnuť ju vlastným spôsobom. S vonkajšími, viditeľnými a hmatateľnými sa dá ľahšie zaobchádzať. Môže to byť jediný spôsob, ako vyjadriť bezmocnosť, smútok, hnev (často potlačovaný), ako jediný spôsob, ako ovládať emócie, ktoré sú prežívané ako deštruktívne a zdrvujúce, ak nie sú dané tvarom. Sebapoškodzovanie nám hovorí o snahe pomôcť si sami. Sú to stopy spomienky na traumy z minulosti, o ktorých je nemožné alebo nemožné povedať inak. Telo sa stáva akýmsi komunikačným prostriedkom, vizuálne registruje vnútornú dynamiku vzťahu človeka k sebe samému a k významným druhým.

Mechanizmus sebapoškodzujúceho správania môže byť blízko donútenia. V tomto prípade má zmysel hovoriť o nevedomom pocite viny, ktorý mučí človeka a vyžaduje si neustály trest. Bolesť, potešenie, túžba, zákaz, odplata, telesnosť - to všetko je bizarne prepletené v akte sebapoškodzovania. Neznesiteľné myšlienky a pocity sa zdajú byť odstránené zo sféry psychiky, ale vtlačené do sféry telesných.

Podľa výskumu z posledných rokov sú psychoanalyticky orientované psychoterapie účinné pri práci s ľuďmi, ktorí sa sebapoškodzujú (ďalšou účinnou metódou je kognitívno-behaviorálna terapia). Psychoanalyticky orientovaná práca začína vytvorením priestoru, v ktorom sa môžu rozvíjať bezpečné a zaistené vzťahy. Terapeutická pomoc je postavená predovšetkým na pomoci človeku sledovať a pomenovať vznikajúce emócie a nájsť prijateľné spôsoby ich vyjadrenia. Dôležitá je schopnosť terapeuta prijať a obsiahnuť tie pocity a myšlienky, ktoré sám človek nemôže tolerovať, ako aj porozumieť ich nevedomému významu a komunikovať o tom vo forme, ktorú človek unesie. To mu dáva možnosť porozumieť a vyjadriť emócie a skúsenosti, ktoré sa predtým zdali neznesiteľné. Môžu sa objaviť aj spomienky na pôvod bolesti. Postupne je možné starať sa o vlastné telo, akýsi symbolický skok z tela na myšlienku a reč, ktorý človeku umožní premýšľať o svojej skúsenosti, združovať sa okolo seba a integrovať ju do svojho životného príbehu. Slovo, na rozdiel od sebazničujúceho konania, získa schopnosť stať sa prostriedkom na vyjadrenie a reguláciu afektu. Vytvorenie dôveryhodných a stabilných vzťahov s ostatnými je tiež veľmi dôležitou súčasťou práce. To môže byť náročné a časovo náročné, ale dá sa to zvládnuť.