Óda Na Moju Negramotnosť Alebo Dysgrafiu VS Atychifóbia

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Ľahká irónia na začiatku pracovných dní zatiaľ nikomu neprekážala) Neviem, ako čitateľ interpretuje to, čo je napísané, za svoju stranu môžem povedať, že do napísaného textu vkladám viac informácií na zamyslenie a skutočne by som nechcel treba to vnímať ako nejaký druh moralizovania. Pretože práve v moralizovaní spočíva podstata problému.

Áno, rýchly rozvoj internetových technológií vybudoval systém nielen na výmenu informácií, vytváranie a posilňovanie väzieb. Mnohým sa tak naskytla príležitosť sublimovať svoj potlačený talent, osobnostné vlastnosti a najrôznejšie mimoriadne schopnosti, o ktorých existencii by mnohí z nás možno ani netušili. Ale xenofóbia, podobne ako telesná teplota, je vždy a vo všetkom. Jediným rozdielom je, že možno 36, 6 - rozpoznať rozdiel a budovať vzťahy, alebo možno 38 a vyššie - poškodiť jednotlivca aj ostatných.

Naučili sme sa s tým vyrovnať, vďaka vlastnostiam v sieti vytvárať uzavreté skupiny, zakazovať neprajníkov a skrývať naše stránky pred „zlým okom“. Avšak vzhľadom na to, že človek je bytostne spoločenský, nie je vždy možné sedieť v uzavretom priestore a pri opustení „zóny pohodlia“vždy riskujeme, že narazíme na ľudí, ktorí akoby konkrétne lovili negativita, deštrukcia, a ak dlho nikde nič nenachádzajú, samy vyvolávajú hádky.

Vzhľadom na to, že v poslednej dobe som sa osobne pokúšal písať krátke výtvarné poznámky, nevyhnutne som sa začal dostávať do rôznych skupín výučby písania a dozvedel som sa príbehy niektorých ľudí, o ktoré sa s vami chcem podeliť.

V rôznych kruhoch existuje názor, že asociácia „gramotnosti“s úrovňou všeobecných intelektuálnych schopností, svetonázoru, úspechu atď. Je akýmsi mentálnym atavizmom, pretože v tých časoch, keď sa rodili takéto koncepty, bolo všetko veľmi jednoduché. Ak máte možnosť, idete do školy, čítate knihy a podľa toho sa vzťahujete k určitému okruhu ľudí. Nevzdelaný = nevzdelaný = bezduchý = chudobný. Dnes mnoho lingvistov venuje pozornosť tomu, ako sa formy a pravidlá komunikácie rýchlo menia, s príchodom rovnakých internetových technológií, vrátane emotikonov, rôznych programovacích jazykov (napr. Slang „Padonskaf“, ktorý pochádza z oblasti IT, na rozdiel od inteligencia gramotnosti), substitúcia symbolov, miešanie jazykov (vrátane začlenenia amerikanizmov) atď. Ak bol predtým negramotný človek považovaný za nevzdelaného, dnes je trendom to, že čím viac jazykov, vrátane symbolických a znakových, človek pozná, tým vyššia je pravdepodobnosť, že vo svojej rodnej reči urobí viac chýb (kontrolná funkcia je odstránená). Nemôžem povedať, že by to bolo smutné, pretože dnes, ako nikdy predtým, začínajú byť obľúbené profesie korektorov, redaktorov atď. A pokiaľ je v srdci človek perfekcionista alebo vrodený „gramatik“, má jedinečnú príležitosť zlepšiť si pohodu jemnými odporúčaniami a tipmi.

Druhou modernou stránkou mince je však lepší výskum v psychológii a neuropsychológii. A dnes už nie je tajomstvom, že mnoho kreatívnych ľudí trpí rôznymi druhmi neuropsychologických porúch. Napríklad sprostredkovať svoj stav mysle v sublimovanej forme vo forme umeleckého diela alebo hudby je obzvlášť dobré pre tzv. alexithimikov, ľudia, ktorí majú problém vyjadriť svoje emocionálne zážitky slovami. Osoba teda môže byť súčasne vynikajúcim umelcom, intelektuálnym, vzdelaným a vysoko duchovným, pričom píše dosť nemotorné texty.

Tiež v poslednej dobe vedci venujú čoraz väčšiu pozornosť rozpoznávaniu a náprave (tvrdo pracujú s deťmi, pretože čím je vek mladší, tým je väčšia pravdepodobnosť nápravy problému a naopak) takej poruchy, ako je dysgrafia … Pod ním človek s absolútnou bezpečnosťou a vysokými ukazovateľmi inteligencie robí smiešne chyby v písaní, aj keď všetky pravidlá pozná naspamäť a vie ich aplikovať.

Rôzne druhy duševných porúch môžu ovplyvniť pamäť a najmä pozornosť. Ľudia si často úplne neuvedomujú, že sú v stave depresie, že trpia úzkostnou poruchou (a je ich veľa v sieti, práve preto, že zvýšená úzkosť im neumožňuje nadväzovať vzťahy v reálnom živote). Myšlienkové hry, ktoré nazývame kognitívne skreslenia, nás chytia doslova na každom kroku. Niekedy sme si úplne istí, že máme pravdu, niečo zúrivo dokážeme a v dôsledku toho sa ukáže, že v našom mozgu došlo len k jednoduchej defragmentácii a niektoré informácie sa presunuli na inú poličku.

Rôzne druhy literárnych „edícií“často pozývajú do kurzu korektora a redaktora, pretože vedia, že človek, ktorý píše rozsiahle texty (ak nejde o poradie, ktoré sa neustále opravuje), je vždy emocionálne zaangažovaný. Nevidí písmená a čiarky, ale je zahrnutý v emocionálnych zážitkoch a obrazoch. Preto tak často môžete vidieť preklepy, nekonzistentné konce (prepísal som fragment, ale niekde koniec zostal z predchádzajúcej myšlienky) atď. Mnoho novinárov, bloggerov a spisovateľov si môže všimnúť, že keď text odložia a po chvíli sa k nemu vrátia, vnímajú ho trochu inak a urobia zmeny a doplnenia, a tento proces môže trvať neobmedzene dlho. Čím viac emócií sa za textom skrýva, tým viac tzv. „autorská interpunkcia“, ktorej pravidlá sú kontroverzné aj medzi lingvistami, a ďalšie autorské prvky (napríklad pre prízvuk napíšte slovo s veľkým začiatočným písmenom uprostred vety alebo presýtite text úvodzovkami, z čoho vyplýva konvencia označovania, kombinovať neexistujúce slová atď.)). To je obzvlášť často prípad, keď človek hovorí niekoľkými jazykmi, pretože za každým zvukom v konkrétnom jazyku môže byť iný vizuálny symbol a človek sa pokúša sprostredkovať niečo medzi tým, nie priamo vyjadrené. A čím viac majú jazyky podobnú štruktúru, tým je vyššia pravdepodobnosť prijatia a ďalších chýb.

Stáva sa to, samozrejme, všetko je oveľa jednoduchšie. V mojej osobnej praxi sa vyskytol prípad, keď som zažil aj významný jazykový komplex. V ústavoch nášho mesta je obvykle veľa cudzincov a prisťahovalcov a kedysi si chlapi, ktorí prišli zo „západu“, robili srandu z môjho jazyka a dialektu. To na dlho odradilo chuť komunikovať po ukrajinsky. Až po chvíli som sa dozvedel, že zo všetkých existujúcich dialektov je spisovným jazykom Poltava (slovančina). A oni naopak hovorili ukrajinsky + rumunsky + poľsky v miestnom suržiku. Osobne preto tieto hry už nehrám). Teraz, keď už mám značné skúsenosti s prácou s rôznymi ľuďmi, som prekvapený a smutný z toho, že si uvedomujem, o koľko zaujímavých a skutočne talentovaných ľudí prichádzame kvôli strachu z odsúdenia a diskusie, kvôli hodnoteniu niekoho iného, a nie kvôli skutočnosť, že je to profesionálne. Profesionáli sa predsa v svojej túžbe pomáhať správajú trochu inak, predstavte si aspoň na minútu, ak nad každým stojí psychológ (zubár, kuchár atď.) A komentuje všetky akcie, pokiaľ ide o potenciálne chyby, ktorých ste sa dopustili)

Ako ste už asi uhádli, chcem vám pripomenúť, že keď sa nám človek otvorí z akejkoľvek strany a nie vždy to urobí jazykovo správne, musíme si uvedomiť, že „najhoršia rada je nevyžiadaná“. Nie nadarmo je podľa pravidiel etikety zvykom predstierať, že ste si nevšimli, keď niekto kýchol, a neponáhľať sa spôsobiť dobré priania s upozorňovaním na jeho osobu. Možno, že niekto urobí poznámku o negramotnosti niekoho iného, skutočne trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou alebo atychifóbiou. Stáva sa, že človek prežíva strach a paniku pri pohľade na chyby, vytvára rôzne rituály, aby sa nemýlil, a keď sa nájde chyba, „zlomyseľne potrestá“samotnú chybu i osobu, ktorá ju urobila atď. Na tomto základe samozrejme existujú prípady traumatického školského zážitku a neurózy. V tomto prípade je však v prvom rade dôležité venovať pozornosť svojmu duševnému a psychickému zdraviu. Väčšinou je naša výchova taká, že mnoho ľudí má umelo nízke sebavedomie a snažia sa ho zvýšiť tým, že bagatelizujú iných ľudí. Existuje určitý rozdiel medzi túžbou pomôcť osobe opraviť niečo poskytnutím alternatívnej verzie chyby a medzi túžbou dokázať sebe, že ste aspoň nejako lepší ako ostatní. Keď je tento rozdiel citeľný a niekto ho vidí za sebou - má tiež zmysel nad ním premýšľať.

Chcem touto poznámkou povedať, že vás vyzývam, aby ste tolerovali negramotnosť a opustili štúdium jazykov? Samozrejme, že nie. Nie z pohľadu moralizovania, ale z pohľadu takého, že čím viac sa budeme riadiť všeobecne uznávanými pravidlami, tým vyššia je pravdepodobnosť, že nám partner porozumie a naopak. A prenos informácií je jednou z kľúčových funkcií reči. Touto poznámkou chcem skôr poznamenať, že ako každá forma hodnotenia, aj hodnotenie človeka gramotnosťou je subjektívna záležitosť a častejšie projektívna. Sotva vieme, čo vlastne stojí za negramotnosťou tohto alebo toho jednotlivca a ako môže naša poznámka ovplyvniť jeho budúci osud. Kým je náš stav a naša reakcia, môžeme analyzovať podrobnejšie. Čo je podstatou otázky, skutočne chceme človeku pomôcť napraviť chyby, alebo sa chceme presadiť na niekoho úkor? A ako vo všetkých ostatných oblastiach činnosti - ak dokážeme niečo opraviť - opravme to, ak nie - prijmeme to také, aké to je)

O počte a kvalite chýb, ktorých sa „autor“dopustil, možno určite diskutovať v komentároch)