Óda Na „zoznam Prianí“alebo Ako Sa Správne Potešiť

Video: Óda Na „zoznam Prianí“alebo Ako Sa Správne Potešiť

Video: Óda Na „zoznam Prianí“alebo Ako Sa Správne Potešiť
Video: GOOD KIDS vs BAD KIDS Diwali special #Funny Types of Kids on Diwali | Aayu and Pihu Show 2024, Apríl
Óda Na „zoznam Prianí“alebo Ako Sa Správne Potešiť
Óda Na „zoznam Prianí“alebo Ako Sa Správne Potešiť
Anonim

Máme na nose nový rok a batériu ďalších sviatkov a všetci behajú po mydle a snažia sa prísť na to, čo komu dajú.

Iní sa zúfalo pokúšajú vytvárať zoznamy prianí (z anglického zoznamu prianí), pričom prežívajú nemenej, ak nie ešte väčší stres. A niekedy sú to spravidla tí istí ľudia.

Predtým, ako vám o tom poviem krátky, ale veľmi poučný príbeh, by som rád poznamenal, že osobne si myslím, že je potrebné dávať peniaze, ak som za rok nenašiel vec, ktorá by „tento človek mal mať!“

Niektorí ľudia si myslia, že je to nesprávne, musíte sa zamotať, prísť s darčekom … ale nie každý je obdarený talentom vyzdvihnúť skvelé darčeky (ja som obdarený, ale niekedy sa to tiež nepodarí) a tí- takzvané wishlisty sú pre takéto prípady veľkou pomocou. Je to ako zoznam toho, čo by chcel obdarovaný vidieť ako darčeky pre prípad, že by ste z nejakého dôvodu považovali za hanebné dávať peniaze. A v Číne to nikdy nebolo považované za hanebné, dokonca majú tradíciu červených obálok.

Návrat k zoznamom prianí. Začiatkom jesene sme s jedným z mojich priateľov na túto tému mali zaujímavý rozhovor.

Možno vám to bude nejakým spôsobom užitočné.

Konverzácia začala tým, že som si všimol, že bol trochu rozobraný pri písaní určitého zoznamu prianí. Ďalší dialóg od posla je prezentovaný takmer nezmenený, akékoľvek zhody mien sú náhodné.

Ja: - Aký zoznam prianí tam píšeš?

D: - Áno, na NG. Aby som vedel, čo mi dať.

Ja: - Prečo ťa tak prizerá?)

D: - Neviem. Ale niečo trochu narástlo xd

Ja: - povedzte svojim myšlienkam, čo to vlastne je

- poďme prúd vedomia

- obscénny

D: - Jednoducho nevidím zmysel písať niečo, čo mi aj tak nedajú. To je … dobre, napíšem to? No a čo? Prečo?

- Prečo je to potrebné?

- hnevá sa

Ja: - daj svojmu osamelému zadočku sušienky a čaj a povedz

(cca Lonely Homeless - archetypálna subpersonalita, sny o smrti pod mostom)

- prečo si myslíš, že nič nebude dané?

D: - No, pretože viem, že len ja to všetko môžem dať sebe. Prečo by som to mal písať iným?

Ja: - tak čo ti nedajú?

D: - Existujú položky ako peniaze za oblek (PPC to chcem, dokonca viem, kde to kúpiť) a všetky druhy oblečenia, dokonca aj také … kreslo do sedacieho vaku, vieš? Super vec, sadneš si do toho a utopíš sa) … no, také veci … ako pohodlná stolička do práce a kopa ďalších vecí … Mám v pláne všetky kúpiť. Len nie hneď.

Ja: - Koľko peňazí za oblek?

D: - Tisíc päť. Rubľov.

Ja: - Áno … A aký model je taška na stoličku?

- Myslím - poznáte konkrétne modely, odkazy na stránky, to je všetko?

- Na zoznam prianí by ste nemali písať oblečenie

- Ale taška na stoličku, stolička do práce a kopa ďalších vecí - prečo nie?

- A, „5 000 rubľov za oblek“)

D: - No, všeobecne, áno … všeobecne, áno!

Ja nie. Prestaň

- Pýtam sa, prečo si myslíš, že nie

- Koniec koncov, na konci môžete vždy napísať - "Nemôžeš nič z toho urobiť? Daj peniaze!"

- Prečo vás teda zoznam prianí tak rozhorčuje?)

D: - Hmm …

- Teraz…

- Neviem. Ale bez neho som pokojnejší)

Ja: - Čo zmizne, keď tam nie je?

- Čoho by si sa nemal obávať?

D: - Neviem. Keď je, cítim sa tak hlúpo. Akoby som to pre niekoho písal. Myslieť si, že existuje niekto (nehovorím napríklad o partnerovi alebo o vás, hoci sa ma partner pýtal a ja som sa ledva nútil), kto môže niečo dať. Nie je to však pravda. A prečo potom vôbec písať. Neviem. Klobása.

Ja: - Akú klobásu? Hovor

D: - Nuuuu … neviem. Možno je to nejaká urážka. Že nikto nedáva nič na hdd, chápem, že je to hlúposť. To znamená, že nikto nie je povinný mi nič dať. Ale … ale z nejakého dôvodu právo na slzy, keď sa ma pýtala (alebo keď sa pýta niekto iný). Povedal som jej, aby mi nič nedávala.

Ja: - Ja, túra, som pokazil hlasy. Toto nie je osamelý Bum.

- Toto je Tanechka

(cca. Tanechka je postava, malé dievčatko 10-12 rokov, rebelka a „správna“zároveň)

D: - Hahahha

Ja: - Čo je pre ňu urážlivé?

D: - Pretože to, čo chcete, sa aj tak nebude prezentovať. Pretože „vždy chceš príliš veľa, nikto nie je povinný ti to dať“. Niečo také.

Ja: - Kto jej to povedal? Kto sa posmieval, sľúbil a sľúbené nesplnil?

D: - Nuž, rodičia … už si presne nepamätám, kto to bol. Treba myslieť. Teraz…

Ja: - Príbehy

- Existujú veľmi urážlivé príbehy

- k slzám

D: - Nemôžem si ich pamätať xd nejaké útržky.

Ja: - Až do hnevu a zúrivosti, ktoré bolo treba prehltnúť

- Pretože to bolo strašne bolestivé a bezmocné

D: - Zrejme áno … Naozaj si len ťažko na niečo spomeniem. Len pocit.

Ja: - A to stačí. Tanya v tej chvíli urobila záver.

- Že nemôžeš nikoho o nič požiadať

- Aj tak to nedajú

D: - Áno, áno … áno …

Ja: - Buď si to vezmi sám, alebo sklapni a vydrž …

D: - Áno. Presne tak. Máš pravdu)

- A tiež radi: „Tu vám niečo dávame (čo nepotrebujete, čo nechcete), prečo nie ste šťastní?!“

Ja: - Teraz mi povedz - je zoznam želaní žiadosť?

D: - Nuuu …. skutočne nie. Ale je to vnímané takto

Ja: - Čo je to? Vlastne?

D: - V skutočnosti je to len nápoveda pre tých, ktorí by chceli niečo darovať.

Ja: - Nazval by som to „Zoznam darčekov, z ktorých budem určite rád“)

A prvý by dal „PENIAZE!“

D: - No, konečne áno))

Ja: - A potom odkazy na kreslo, stoličku a čo ďalšie ste tam chceli

- Čo nepotrebujete merať a nemôžete urobiť chybu)

D: - Dobre … áno … znie to pokojnejšie) Páči sa mi to.

Ja: - Všetko, čo nie je na zozname, vás nemusí potešiť)

D: - Hmm … zaujímavá myšlienka.

Ja: - Pozrite sa, ako sme prišli na prefíkanosť)

D: - Dya))))

Ja: - Všetko, čo nie je na zozname - nemusím z toho mať radosť)

- A to je všetko)

- A toto už nie je zoznam prianí

D: - Je to všetko? Je to také jednoduché? hddd

Ja: - Toto je „Manuál, ako potešiť Tanechku“

- A ona je rozmarné dievča)

D: - Gee))) presný. Veľmi xd

- Mám rád))

Nedávno, asi 3 mesiace po tomto pamätnom rozhovore, si priateľ mimochodom všimol, že počas tejto doby sa mu podarilo dať polovicu tohto zoznamu.

Myslíte si, že to potvrdzuje nezmyselnosť zoznamov prianí?

Rozhodne nie! To hovorí, že písanie zoznamov prianí je užitočné aj bez toho, aby ste ich komukoľvek ukazovali! Potom budete nepostrehnuteľne zameriavať svoju psychiku na to, že sú to veci, ktoré potrebujete. A zrazu sa na vás objavia, akoby „sami“))

A ak mi chcete dlhodobo poďakovať za to, čo robím, ale neviete ako - teraz mi môžete poďakovať na Patreone, názov blogu je charis_asgard)

Odporúča: