Dokončenie Príbehu Z Detstva

Video: Dokončenie Príbehu Z Detstva

Video: Dokončenie Príbehu Z Detstva
Video: XP NRG — первые в мире создатели искусственного сознания 2024, Smieť
Dokončenie Príbehu Z Detstva
Dokončenie Príbehu Z Detstva
Anonim

V mojom detstve bol taký príbeh …

Bolo to s mojou babkou na dedine

Rodičia ma každé leto posielali k babke.

Moja stará mama žila na Volge medzi Kazaňou a Nižným Novgorodom, vtedy ešte Gorkým.

To leto som mal 13 rokov a mali sme spoločnosť. S kamarátkou, ktorá tiež prišla navštíviť jej babičku a miestnych chlapcov. A trávili sme spolu všetok čas.

Plávali a opaľovali sa na pláži. Hrali rôzne hry. „Vyhadzovači“, „Zemiaky“, „Čím budete tichší - tým budete ďalej“atď.

A jedného dňa sme sa s touto spoločnosťou zhromaždili v ústrety úsvitu.

A musím povedať, že stretnutie s úsvitom na Volge bolo veľmi krásne a romantické.

Volga v tom mieste bola široká, breh piesočnatý. Vo všeobecnosti je to len rozprávka!

Dali sme sa dokopy. Nepamätám si, čo som povedal svojej babičke, že sa vrátim neskôr, alebo že som nič nepovedal iba ráno … Ale nepamätám si …

A tak sme sa dali dokopy, žartovali, smiali sa, bavili sme sa natoľko, že sme slobodní, sme takmer dospelí.

Prišli sme k brehu Volhy, zapálili sme oheň …

R-o-m-a-n-t-i-k-a-a-a-a-a-a …

Sedeli sme, rozprávali sa, väčšinou žartovali a smiali sa.

Bolo to skvelé! Cítil som nejaký druh radosti, nadšenia a inšpirácie! Zdalo sa mi, že skutočnosť, že sa stretávame s úsvitom, je taká nádherná a nádherná!

Bol som len šťastný …

A potom všetci začali ísť domov …

Ja a jeden chlapec, ktorý ma mal rád, a aj on, sme zostali na lavičke vedľa môjho domu.

A nešikovne, chlapčensky zahanbene ma pobozkal na líce …

A bol som taký nevinný a pre mňa bol bozk na tvár niečím mimoriadne neobvyklým a dokonca akosi hanebným … A ja, zmätený a zahanbený, som mu povedal: „No, prečo si to urobil?“

Ešte viac sa strápnil a začal ma prosiť o odpustenie. Padol som na kolená a začal som prosiť o odpustenie … Bol som z toho všetkého zmätený a nevedel som, ako sa mám správať …

Potom sme sa s ním po nejakom čase rozlúčili a išiel som domov.

To leto som spal v senníku.

A prešiel som bránou na nádvorie domu mojej babičky a začal som stúpať po rebríku k senníku.

A potom vyšla moja stará mama. A začala mi nadávať, že sa niekde motám a že som … prostitútka … Kričala na mňa: „Prostitútka, motáš sa s mužmi!“

Keď som to počul, rozplakal som sa … A povedal som jej, že som sa s nikým nebavil, že sme sa s kamarátmi stretli s úsvitom. Ale ona ma nepočula a trvala na tom, že som prostitútka …

Vzlykajúc som vyliezol na senník a ďalej som plakal od nevôle, že ma moja stará mama nazývala takým urážlivým slovom. Že si to so mnou tak zle myslí … Dlho som plakala a nemal ma kto utešovať … Bolo mi nepríjemné, že si to o mne babka tak zle myslela … Hnevalo ma, že ma nepočula … Bola som veľmi zranená a osamelá, že som nebola s nikým, nemôžem sa podeliť o svoje pocity a skúsenosti … Cítila som sa nejako zašpinená od slov mojej babičky … Cítila som sa veľmi zle …

Na druhý deň som musel ísť domov …

Toho chlapca som už nikdy nevidel …

A potom ma tak urazila moja stará mama …

Uplynuli roky. A len o niekoľko rokov neskôr, keď som sa už naučil byť psychológom, som si uvedomil, že moja stará mama na mňa kričí zo strachu o mňa, zo svojej úzkosti, že sa mi niečo stane, a mala odpovedať mojim rodičom.. Zo svojho hnevu, že som neprišiel skôr, a ona sa veľmi obávala, kde som a čo sa mi stalo …

Pred tým chlapcom som neskôr ľutoval, že som mu to takto povedal a že sa cítil previnilo. Aj keď, samozrejme, nemal na svedomí nič. Boli sme nevinné deti …

Taký bol príbeh v mojom mladistvom detstve …

Ukázalo sa, že je to pre mňa pretkané toľkými protichodnými pocitmi … A radosťou a radosťou zo stretnutia s úsvitom. A pocit súcitu alebo sa dokonca zamilovať. A zmätok a rozpaky z prvého bozku. A horkosť zo slov babičky …

Keď si teraz spomínam na túto situáciu, cítim k sebe súcit. Veľa sympatií.

Chcela by som si povedať, že: „Larisa, drahá, to, že si prišiel neskoro domov, neznamená, že si prostitútka. Si milý! A je mi veľmi ľúto, že s tebou babka takto hovorila. Never jej, všetko je s tebou v poriadku, všetko je v poriadku. “

A svojej babičke by som rád povedal: „Babka, hnevám sa, že si ma nazval takým špinavým a urážlivým slovom len preto, že som prišiel neskoro. Som smutný, že si ma tak nazval a povedal to o mne. Mrzí ma, že ste nenašli iné slová, ktorými by ste povedali, že ste sa o mňa báli. A odpusť mi, že som ti nechtiac spôsobil starosti. Vtedy som na to nemyslel. Vôbec som nerozmýšľal. A nechcel som, aby si sa o mňa staral."

Chlapcovi by som chcel povedať: „Prepáč, že som ti to povedal. Sám som bol zmätený z tvojho nevinného bozku. Odpusť mi, že som ťa nechtiac niečím udrel. “

Týmito slovami dokončujem túto situáciu pre seba.

Ako často sa stáva, že v detstve zostane dieťa samo so svojimi silnými pocitmi a myšlienkami o sebe, vzťahoch s inými blízkymi ľuďmi. O skúsenosti sa nemá s kým podeliť.

A ako je pre dieťa dôležité, že mu niekto dospelý povie, že je s ním všetko v poriadku, že je dobrý. Aby sa s ním niekto dospelý mohol podeliť o tie skúsenosti, s ktorými je dieťa také ťažké a nepochopiteľné a ťažko sa s ním vyrovnáva.

Odporúča: