Terapeutická Skúsenosť S Násilím

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Je smutné, že v našej krajine bolo každé druhé dieťa fyzicky, emocionálne alebo sexuálne zneužívané

Väčšinou z rodiny. Niekedy - od učiteľov alebo detí. Dieťa nemá na výber, je nútené zostať v situácii násilia a dúfať, že si agresorov niekto všimne a ovplyvní ich. Ľudia však často v situácii pozorovateľa zažijú zmätok, strach alebo hanbu. Prechádzajú okolo, sklopia oči. V dospelosti robí človek jedno z dvoch rozhodnutí - buď „nikdy viac“, alebo „je to v poriadku“.

V prvom prípade môže mať s ľuďmi normálny vzťah. Agresorom sa však častejšie stáva on sám. Často vo vzťahu k sebe.

Ak sa tento človek raz rozhodne, že je normálne žiť v situácii násilia, potom bude celý jeho ďalší život opakovaním situácie násilia. Zostane obeťou. Pre takého dospelého človeka je skutočne ťažké udržať sa v bezpečí. Napokon nevie, ako inak.

Čo stojí za to vedieť o násilí?

Násilie je veľmi široký pojem. Bitie alebo znásilnenie sa väčšine z nás vybaví. V skutočnosti je však všetko komplikovanejšie. Násilím je každý čin, ktorý poškodzuje inú osobu a nie je sprevádzaný jeho súhlasom s takýmto konaním. Ľudia, ktorí sa vyrovnajú s následkami zneužívania v detstve, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoria iba skutočne radikálne zážitky. Keď sa však začneme viac rozprávať, je zrejmé, že ich história násilia je veľmi rozsiahla.

Emocionálne zneužívanie je napríklad ignorovanie alebo ponižovanie cti a dôstojnosti zo strany rodičov alebo učiteľov. Fyzické násilie - nemusí to byť ani silná rana, ale často sa opakuje. Sexuálne útoky sú ešte ťažšie. Všeobecne platí, že dokonca aj situácia, keď dieťa vidí rodičovský styk, možno považovať za sexuálne násilie. Ďalej v tomto rozsahu bude nasledovať ukážka genitálií, rozhovory na sexuálnu tému a samotné znásilnenie. Toto všetko bohužiaľ nie je ani zďaleka ojedinelým prípadom v našej realite.

Obeť násilia sa najčastejšie obráti na psychoterapeuta z týchto dôvodov:

• neschopnosť budovať dlhodobé dôverné vzťahy s ľuďmi;
• opakujúce sa skúsenosti s násilím v dospelosti;
• psychosomatické choroby;
• rôzne poruchy osobnosti;
• sociálne fóbie;
• strach zo samoty alebo opustenia;
• záchvaty paniky.

Kde začať pomáhať?

V prvom rade pomáham osobe pochopiť, že sa nachádza v situácii násilia. Ak to nikdy nebolo inak, potom to obeť ani nebude nazývať násilím. Potrebuje pomoc, aby si uvedomila, že to, čo sa deje, je nesprávne, nenormálne. Pochopiť, že stolička, na ktorej ona (obeť) roky sedí, je miesto mučenia. V tejto fáze často čelím agresii zo strany partnera alebo príbuzného agresora. Je to prirodzene. Obeť, ktorá si raz uvedomila, v akom pekle žije, to nemôže „vidieť“. Jej správanie sa zmení.

Potom pomáham malému vydesenému dieťaťu vo vnútri obete násilia nájsť vo mne oporu. Pochopte, že neublížim ani nezradím. Že budem na jeho strane. A zároveň vo mne vidieť dostatok sily na to, aby som sa nebál svojich previnilcov. V priebehu času, a niekedy je táto doba veľmi potrebná, mi dieťa vo vnútri Klienta začne veriť. A až potom začína skutočná terapia.

V štádiu psychoterapie následkov násilia sa toto dieťa so mnou cíti dostatočne bezpečne na to, aby mi rozpovedalo svoj príbeh. Niekedy strašidelné, niekedy dokonca hanebné. Ale nahlas. Na začiatku sú to len slová, ktoré nie sú sprevádzané pocitmi. Koniec koncov, je ťažké hovoriť. Naša psychika je perfektný systém. Také dokonalé, že odreže všetky emócie, ktoré môžu vzniknúť. A spočiatku ich človek naozaj necíti.

Obranné mechanizmy

Bolo by skvelé, keby to fungovalo iba pre históriu násilia. Ale tým, že obranné mechanizmy prerušia schopnosť byť smutní a bojí sa, prerušia schopnosť radovať sa z nás. Niekedy je schopnosť milovať dokonca zabitá. Najprv Miluj sám seba. A bez toho nie je možné milovať iného. Láska v zdravom zmysle je predsa výmena. Osoba traumatizovaná násilím hľadá podvedome niekoho, od koho by si mohol vziať. Dávajte na seba pozor, láska, bezpečnosť. A až keď bude tento pohár plný, bude môcť dávať. Samozrejme, toto sú radikálne dôsledky zneužívania detí.

Čo sa stane ďalej počas psychoterapie zneužívania? Potom príde čas cítiť. Kúsok po kúsku s homeopatickými dávkami. Obete násilia majú hlboký a intenzívny strach, že sa so svojimi pocitmi nevyrovnajú. Koniec koncov, sú veľmi intenzívne a nie je ich málo! Ja zasa sľubujem, že klienta podržím a uistím sa, že je s ním všetko v poriadku. Dávkujem emócie tak, aby boli v bezpečí, a pomáham ich nielen cítiť, ale aj pochopiť, o čo ide. Môže vyvstať legitímna otázka: prečo cítiť negatívne emócie? Navyše emócie zo situácií, ktoré sú už dávno v minulosti. Skutočne je táto skúsenosť ťažká a nepríjemná. Nikomu by to neprinieslo potešenie.

Ide o to, že náš mozog má tendenciu dokončovať otvorené otázky. Neschopnosť dokončiť určité situácie vo svojom vnútri a vedie k týmto negatívnym emóciám. K týmto situáciám dochádza, pretože sa nedodržiavajú dôležité vzťahové potreby. Prirodzeným dôsledkom sú negatívne zážitky, či už emocionálne alebo fyzické. Máme ochranné mechanizmy psychiky, ktoré tieto emócie potláčajú, ak sú v súčasnosti príliš silné. Preto v momente, keď dôjde k traume, sú negatívne emócie potlačené. To neznamená, že odchádza - je vytlačený z vedomej sféry do podvedomia.

Čo bude ďalej?

V situácii, ktorá sa pôvodnej dokonca čo i len trochu podobá, opäť zažívajú prežité emócie. Nereagujeme z reality, ale z tej minulej situácie. Aj keď nám to rozhodnutie dnes nevyhovuje a prinesie škodu. Ak hovoríme o situácii násilia (bez ohľadu na formu), znamená to, že na zdvihnutú ruku na pozdrav budeme reagovať, ako keby sme mávali úderom. Doslova aj obrazne.

Psychoterapia násilia teda často spočíva v tom, že si potláčané emócie uvedomíte. Znamená to dať človeku na výber, ako bude reagovať. Výsledkom je, že zdvihnutá ruka je vnímaná ako zdvihnutá ruka, potom sa posúdi účel tohto zdvihnutia. A potom sa rozhodne o reakcii. Celý tento proces trvá niekoľko sekúnd. Zásadne to však mení realitu obete násilia. Viera, že svet je nebezpečným miestom, sa vytráca.

Aké výsledky očakávame?

Potom, čo je Vnútorné dieťa schopné byť v kontakte s inou osobou bez očakávania obvyklého násilia, je načase vrátiť tejto osobe silu a moc nad jeho životom. Toto je najúžasnejšia fáza terapie. Bývalá obeť násilia na ňom chápe, že sa jej nemôže stať nič, čo si nedovolí. Existujú, samozrejme, opakované situácie, ale u väčšiny psychologicky zdravých ľudí sa stávajú extrémne zriedkavo, pretože človeku sa dobre darí s hranicami a intuíciou.

V tejto fáze sa okrem porozumenia vynára aj úplne nová zručnosť - stanovovanie hraníc, ktoré je neskutočne ťažké prelomiť. Človek opäť získa silu a schopnosť ovplyvňovať svoj život a ľudí okolo seba. Schopnosť otvorene hovoriť o svojich potrebách. Je to neoceniteľný dar, ktorý každý z nás dostáva od narodenia, ale spoločnosť nám ho počas života berie a vštepuje mu príliš veľa pravidiel. Niekedy existujú veľmi protirečivé pravidlá, ktoré kladú obmedzenia na naše túžby a potreby, ktoré sú pre nás celkom prirodzené.

Hlavným cieľom pri práci s obeťami násilia je dostať ich zo scenára, keď sú schopní byť iba v jednom vzťahu - hre. Teda vzťah, v ktorom môže človek prijať iba jednu z troch rolí - obeť násilia, tá, ktorá toto násilie vykonáva, alebo tá, ktorá zachraňuje ostatných za cenu vlastného zdravia. Najlepším výsledkom je schopnosť človeka dobre si uvedomiť svoje vzťahové potreby a nájsť ľudí, ktorí sú schopní tieto potreby uspokojiť. Je to schopnosť byť zraniteľný vo vzťahu bez toho, aby ste sa stali obeťou, pričom preberáte zodpovednosť. Len v takom vzťahu sa môžeme cítiť slobodní a zároveň v bezpečí. Nespoliehajte sa na inú osobu a nebuďte sami.