Počiatočná Fáza A Terapeutická Prítomnosť V Trauma Terapii

Video: Počiatočná Fáza A Terapeutická Prítomnosť V Trauma Terapii

Video: Počiatočná Fáza A Terapeutická Prítomnosť V Trauma Terapii
Video: 13:50 Traumatic shock. Crush syndrome 2024, Apríl
Počiatočná Fáza A Terapeutická Prítomnosť V Trauma Terapii
Počiatočná Fáza A Terapeutická Prítomnosť V Trauma Terapii
Anonim

Počas prvých zasadnutí, predtým, ako sa vytvorí silná terapeutická aliancia, môže kontakt s terapeutom samotným vytvárať veľmi rušivé pocity a vnemy, ktoré môžu vyvolať rôzne traumatické spomienky a obavy súvisiace s vzťahmi s pripútanosťou. Napriek tomu, že človek, ktorý trpí následkami duševnej traumy, nezávisle hľadá kvôli svojim psychologickým problémom terapeutickú pomoc, potreba hovoriť o sebe môže spôsobiť vysokú úroveň bdelosti a vyvolať negatívne vplyvy. Ľudia, ktorí zažili traumatické situácie, sú často ohromení pocitom strachu, viny a hanby, ktoré im bránia v úplnom odhalení vlastného sveta vnútorných zážitkov, navyše silná trauma často blokuje schopnosť slovami opísať svoju skúsenosť. Ľudia, ktorí zažili traumatickú situáciu, najmä traumu z násilia, pristupujú k terapeutovi s veľkou opatrnosťou a nevedome kladú otázky: „Veríš tomu?“, „Prijmeš ma?“, „Dokážeš zniesť moju bolesť, moju sťažnosť „Moja nevraživosť, alebo ma opustíš?“, „Dokážeš zniesť silné pocity, ktoré ja sám odmietam?“, „Zostaneš so mnou, ak ti nedám úplatky, aby si ma vydržal? Je môj hnev právom na existenciu? “,„ Budeš ma hodnotiť a odsudzovať, ako to robila moja rodina? “

Nie je neobvyklé, že ľudia priznávajú, že majú obavy, či terapia zničí ich krehké piliere každodennej existencie. Okrem toho určitý stupeň nerozvážnosti a nedostatok skutočných skúseností s traumatickou terapiou niektorými špecialistami vytvárajú predstavy o traumatickej terapii, ktoré sú veľmi vzdialené realite. Hlavnou chybou je podľa mňa nadmerné zameranie sa na model reakcie, ktorý možno považovať za zameranie terapie, čo môže skutočne viesť k nežiaducim účinkom. Ak sa model reakcie používa bezmyšlienkovite a predčasne, terapia môže byť násilná a viesť k dodatočnej traume pre klienta. V tomto ohľade je prvý stupeň terapie taký dôležitý a nemôže byť vynútený ambíciami rýchleho uzdravenia.

Efektívna práca v psychoterapii je možná iba vtedy, ak sa klient vo vzťahu so svojim terapeutom cíti bezpečne. Výskum ukazuje, že terapeutická prítomnosť je nevyhnutná pre vytváranie pozitívnych terapeutických vzťahov a efektívnu terapiu.

Shari Geller [1] je prvou, ktorá zvážila empirické základy terapeutickej prítomnosti vrátane jej neurofyziologických základov. Autor tieto znalosti premieta do klinických zručností a postupov, ktoré môžu terapeuti všetkých škôl využiť na podporu a rozvoj terapeutickej prítomnosti.

Terapeutická prítomnosť znamená byť prítomný v danom okamihu, byť vnímavý a naladený na klienta na niekoľkých úrovniach. Keď sú terapeuti v danej chvíli a naladení na svojich klientov, ich vnímavá a bezpečná prítomnosť vysiela klientom neurofyziologickú správu, že sú prijatí, cítení a počutí, čo vytvára pocit bezpečia.

Zákazníci, ktorí zažili traumatickú udalosť, sa cítia neistí aj v absolútnych bezpečnostných situáciách. V ich očakávaniach sveta dominuje strach a ochota brániť sa. V tejto dobe je ich sympatický nervový systém vzrušený a ak je preexponovaný, môže sa aktivovať ochrana vo forme necitlivosti.

Terapeuti, ktorí sú schopní osloviť klientov formou upokojujúcej prítomnosti, aktivujú systém sociálnej interakcie, ktorý upokojenie podporuje. Táto terapeutická prítomnosť vytvára vzájomný zážitok bezpečia medzi terapeutom a klientom, ktorý mu umožňuje zapojiť sa do terapeutickej práce.

Podľa Gellera je terapeutická prítomnosť metódou alebo spôsobom vedenia terapie, ktorý zahŕňa: a) otvorenosť a citlivosť voči klientovým skúsenostiam, naladenie na jeho verbálny a neverbálny prejav; b) vnútorné naladenie na rezonanciu s aktuálnymi skúsenosťami klienta; c) rozširovanie a udržiavanie kontaktu verbálnym aj neverbálnym prejavom.

Techniky a spôsoby uľahčovania kontaktu (podľa Gellera):

- prozódia hlasu a rytmus reči;

- sympatická mimika;

- priamy láskavý pohľad;

- otvorený postoj s predklonom;

- vizuálna koncentrácia a pozornosť smerovaná na klienta.

Terapeutická prítomnosť pomáha terapeutovi regulovať vlastnú reaktivitu, aby si mohol udržať skutočné spojenie s klientom. Bezpečné terapeutické prostredie podporuje rozvoj nových nervových spojení u klienta, čo zase pomáha pri obnove narušených pripútaností a zaisťuje sociálne interakcie nevyhnutné pre zdravie a rozvoj.

Praktický sprievodca k rozvoju terapeutickej prítomnosti / Shari Geller

Odporúča: