Zmena V Psychoterapii: Mýtus Alebo Realita?

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Prečo ľudia prichádzajú k psychoterapeutovi? Prichádzajú pre zmenu. Psychoterapeuti používajú prísľub zmeny v závislosti od stupňa ich primeranosti alebo napríklad ako reklama na jednorazové návštevy.

Čo by mali robiť tí psychoterapeuti, ktorí nesľubujú zmeny? Chcel by som vysvetliť, čo robíme, priblížiť potenciálnym klientom, ako funguje psychoterapia a ako dochádza k zmenám v živote klientov, ktoré nesľubujeme.

Ak chcete jasnejšie vysvetliť, ako psychoterapia funguje, uvažujte o nej z perspektívy vyučovania orientácie.

Neustále sa orientujeme: v miestnosti, v texte, v situácii, v sebe alebo v inej osobe. Nedostatočná orientácia, ako aj jej mylnosť, nás môžu odviesť od cieľa, spôsobiť, že naše akcie budú neadekvátne (k niečomu alebo niekomu). V tomto prípade je ťažké využiť príležitosti, ktoré sa nám poskytujú, získať výhody pre seba.

Trénuje sa orientačná schopnosť. A je zrejmé, že napríklad schopnosť nájsť zaparkované auto nepochádza od narodenia. Orientačná schopnosť sa u každého rozvíja rôznymi spôsobmi, vrátane jednej osoby v rôznych sférach. Okrem toho má takmer každý oblasti (napríklad traumatické zážitky), v ktorých je pre nás ťažké vidieť, počuť, cítiť čokoľvek v prítomnosti, a preto sa správne orientovať a konať.

V gestaltovom prístupe terapeut pomáha trénovať schopnosť orientácie v prítomnosti. Úlohou psychoterapie je v istom zmysle naučiť človeka schopnosti pozerať a počuť, čo sa deje priamo, bez predčasného úsudku, ktorý narúša videnie reality. Spomalením, kladením otázok, počúvaním si terapeut udržiava pozornosť klienta voči jeho pocitom, pocitom, potrebám, pozornosť tomu, čo sa deje medzi klientom a terapeutom, ako aj pozornosť voči sebe ako súčasti tohto systému. Vysvetľuje, podporuje a povzbudzuje vás, aby ste si našli čas.

Postupne sa klient naučí to isté. Už mimo kancelárie, vo svojom živote, začína vidieť, počuť, cítiť sa trochu presnejšie, a podľa toho - aby sa efektívnejšie orientoval, adekvátnejšie konal. Vnútorný hlas sa už stáva vysvetľujúcim, skôr podporujúcim a povzbudzujúcim neponáhľať sa k záverom, rozhodnutiam, činom.

Kým dieťa vyrastá, rodičia ho učia orientovať sa, komunikovať a budovať dialóg. Rodičia však nemajú vždy zdroje na dialóg, pretože dialóg, na rozdiel od monológu, znamená schopnosť počuť odpoveď na vaše slová. Ak na to nie je čas, nie je k dispozícii dostatok pozornosti, potom sa komunikácia rodiča uberá jedným smerom. Preto hodnotiaci, kritizujúci alebo „brutálne tichý“hlas v nás neznamená „odpoveď“, odôvodnenie alebo vysvetlenie. V tomto zmysle je psychoterapia obnovením dialógu ako nástroja presnejšej orientácie.

Zmeny v klientovi v psychoterapii sú určitým spôsobom „vedľajším produktom“učenia sa pozornosti, začlenenia a dialógu so sebou samým a ostatnými. Práve oni pomáhajú klientovi v každej situácii nestratiť kontakt s vlastnými orientačnými bodmi. Pochopiť, že v tejto chvíli „páči sa mi - nie sa mi páči“, „chcem - nechcem“, „ber - daj“. Ak je to potrebné, potom o tom môžete povedať ostatným ľuďom a počuť ich odpovede, nie svoje vlastné fantázie. Vďaka tomu nie je svet okolo jednoduchší, ale jasnejší a zrozumiteľnejší. A akcie v nej už nie sú také rizikové a nebezpečné ako akcie v úplnej tme.

Prebiehajú zmeny. Ide však skôr o zmeny v samotnom človeku, v jeho životných kompetenciách (schopnostiach). Tieto zmeny sa tiež dejú len tak, bez terapie, v dôsledku skúseností, ktoré človek získal, analýzy týchto skúseností a ich privlastnenia. Niekedy však „chôdza v kruhu“trvá príliš dlho alebo nás stojí príliš veľa, a tak nechceme čakať. Psychoterapia robí zážitok zvládnuteľnejším a bezpečnejším. Časom klienti prídu na to, že ich život sa stal ovládateľnejším a bezpečnejším. A toto, vidíte, je veľa.