2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Vychádzajúc z vedeckého a biologického chápania človeka, Freud založil svoju teóriu na koncepte príťažlivosti, ktorú chápal ako fenomén na hranici fyziologického a mentálneho. Presnejšie, v klasickej psychoanalýze je príťažlivosť chápaná ako mentálna predstava podráždení neustále vychádzajúcich z tela, spôsobujúcich vnútorné napätie, ktoré vyžaduje relaxáciu, ktorú psychika vníma ako potešenie.
Hlad, smäd, ospalosť, chuť na sex, vyhýbanie sa bolesti atď. môžu to byť príklady pohonov.
Freud považoval za zbytočné ich starostlivo klasifikovať a rozdeliť na jednej strane na sexuálne pudy a pohony „ja“a na strane druhej na pohon života (Eros) a pohon smrti (niekedy sa mu hovorí Thanatos, aj keď sám Freud nikdy nepoužil).
Pohonmi „ja“znamenal Freud to, čo dnes viac zvykneme nazývať „túžba po sebazáchove“. Na rozdiel od intuitívnej jasnosti pojmu „sexualita“mu Freud dáva pomerne široký a konkrétny význam. V skutočnosti sexualita v psychoanalýze znamená akúkoľvek túžbu po telesnom potešení, ktorá sa u človeka vyskytuje od narodenia a je prítomná počas celého jeho života až do jeho smrti. Dieťa od detstva do úplného obdobia puberty je teda už sexuálnou bytosťou.
Detská (infantilná) sexualita sa však vzhľadom na zvláštnosti psychologických úloh zodpovedajúcich fáz vývoja dieťaťa a fyziologickej nezrelosti výrazne líši od sexuality dospelých. V rôznych fázach vývoja mu dominujú iné spôsoby uspokojujúcich pohonov. Sexuálna príťažlivosť je vždy zameraná na predmet, ktorý môže byť tiež súčasťou vlastného tela.
Prvými sexuálnymi predmetmi dieťaťa sú okrem vlastného tela jeho rodičia alebo ich náhradníci. Podľa toho, ako sa títo dospelí správajú k dieťaťu, môže mať pocit, že buď jeho inštinkty sú vo všeobecnosti spokojné, alebo nie sú spokojné, alebo prehnane spokojné.
V stave nespokojnosti dieťa prežíva úzkosť, s ktorou sa však môže naučiť vyrovnávať napríklad vďaka tomu, že sa v jeho psychike postupne objavuje obraz rodičov, ktorí sa tak či onak objavia a uspokoja jeho potreba. Každá fáza vývoja dieťaťa má svoj vlastný charakteristický model prekonávania úzkosti. Ak bola táto úzkosť nadmerná, alebo dokonca traumatická, dochádza k fixácii vo vhodnom štádiu, t.j. v budúcnosti bude také dieťa, a potom dospelý, používať model charakteristický pre túto fázu detstva na prekonanie svojej úzkosti.
Počiatočné sexuálne túžby sa v určitom okamihu stávajú neprijateľnými pre vedomie, ale keďže v duševnom živote nič neumiera, nezmiznú bez stopy, ale sú „potlačené“, to znamená, stať sa neprístupnými pre vedomie, v bezvedomí. Nevedomie, naopak, funguje podľa princípu slasti, ktorý sa snaží dosiahnuť úplne a bezprostredne, preto sa takéto nevedomé túžby neustále usilujú preniknúť do vedomia a nájsť svoje uspokojenie.
Vedomie však takémuto prieniku odoláva, pretože plní úlohu prispôsobenia túžob požiadavkám reality, ako aj nesúrodých vedomých a nevedomých túžob medzi sebou. A nevedomé túžby sa musia dostať von kruhovým objazdom a nájsť si náhradné, symbolické uspokojenie. A keďže takáto nevedomá túžba stále zostáva neuspokojená, vracia sa znova a znova vo forme symptómu, s ktorým sa klient obracia na psychoanalytika.
Úlohou psychoanalytika je „dešifrovať“nevedomú túžbu za symptómom a preniesť ju do vedomia klienta, ktorý ho tak bude schopný udržať pod vedomou kontrolou. Klasická psychoanalýza predpokladá, že pomocou symptómu sa nevedomá túžba, ktorá nemá prístup k reči, pokúša vyjadriť tak, ako by mala.
Akonáhle je vyjadrený, už nie je potrebné, aby sa vrátil k vedomiu vo forme symptómu. Navyše, počas uvedomovania si toho, čo bolo predtým potlačené do bezvedomia, je zničený patologický model, ktorý organizoval život klienta. Faktom je, že v ľudskej psychike dominuje princíp superdeminizmu, t.j. jednotlivé mentálne javy sú predurčené mnohými ďalšími javmi, ktoré sú vo veľmi blízkom vzťahu. A aj keď človek robí maximum, čo nie je, vedomé a racionálne podložené rozhodnutie, podiel nevedomých tendencií v ňom stále výrazne prevláda nad podielom vedomia. A podstata takejto nevedomej účasti je predurčená modelom, prostredníctvom ktorého sa nevedomé túžby takejto osoby realizujú v symbolickej forme a ako je pred nimi chránené jej vedomie. Takéto modely a formy ochrany sa nazývajú „mechanizmy mentálnej obrany“.
Najdôležitejším úspechom klasickej psychoanalýzy je objavenie klientovej intrapsychickej reality, ktorá sa nemusí zhodovať s jeho skutočnou realitou. Pokúšajúc sa preniknúť do vedomia, nevedomé tendencie môžu veľmi zdeformovať spomienky a predstavy človeka.
Napríklad v detstve môže klient dostať od otca jednu jedinú facku, ale mohlo by to pre neho byť také bolestivé, že by analytikovi sebavedomo povedal, že jeho otec je veľmi tvrdý a kruto ho potrestal. Do bezvedomia sa však môžu dostať nielen sexuálne túžby, ale aj agresívne túžby zamerané na seba alebo na ostatných.
Freud veril, že človek má pohon smrti, ktorý je základom agresie. Koniec koncov, stav úplnej absencie všetkých vnútorných napätí je možný až po smrti.
Odporúča:
ZÁKLADNÉ TECHNIKY MANIPULÁTORA
Manipulátor je človek, ktorý nemôže priamo povedať, čo chce od druhého, ale robí to okružnými cestami, skrytými metódami vplyvu, skrýva svoju skutočnú vnútornú pozíciu. Potom človek, na ktorého je manipulácia smerovaná, robí to, k čomu bol určený, inšpirovaný, pričom neberie do úvahy svoje vlastné záujmy.
Stručná História Vzniku Klasickej Psychoanalýzy Freuda
V dnešnej dobe mnohí veria, že psychoanalýza je filozofická škola, kulturologický smer, metóda na štúdium sociálnych a politických javov. V moderných článkoch novinárov, analytických recenziách, esejach o histórii umenia sa často často stretávame s konceptmi a prístupmi charakteristickými pre psychoanalýzu.
O ženskej Múdrosti Alebo O Tom, Ako Sa Niekedy Nahrádzajú Pojmy
O ženskej múdrosti alebo ako sa niekedy pojmy nahrádzajú Nedávno som na recepcii znova počul od klienta vetu: „Rozhodol som sa múdro správať ako žena.“V kancelárii psychológa tieto slová počuť pomerne často. A vo všeobecnosti je ženská múdrosť pomerne obľúbenou témou.
Od Skrátenia K Integrácii - Analýza Jednej Klasickej Otázky. Objatie Svojho Tieňa
Tieto postrehy sú založené na diskusii o nedávnom stretnutí dohľadu s cieľom preskúmať aktuálny pracovný prípad, ktorý som uviedol. V publikácii nie sú žiadne príklady, je uvedené iba porozumenie algoritmu. Drahí priatelia, predstavte si celkom typickú schému:
Starostlivosť O Seba A Zhovievavosť: Prečo Si Zamieňame Tieto Pojmy?
Populárna psychológia ako mantra opakuje heslo „Musíte sa o seba starať!“a z nejakého dôvodu vôbec nevysvetľuje, za prvé, ako sa naučiť, ako to urobiť, a za druhé, ako sa vo všeobecnosti môžete o seba postarať. Navyše, človek, ktorý nie je oboznámený s takýmto konceptom, môže mať pocit, že sa týmto spôsobom podporuje egoizmus a súhlas.
