2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Dieťa sa učí hodnotiť seba od útleho detstva …
Po prvé, rodičia, vychovávatelia, učitelia, potom, keď dieťa vyrastie, - vedúci a … vo všeobecnosti všetci, ktorí potrebujú a prinášajú zisk, v jednom alebo inom zmysle.
Hodnotenie je podľa mňa dosť manipulatívne. Vytvára a rozvíja konštruktívnu aj deštruktívnu konkurenciu.
Ale do určitej miery je to povaha externého hodnotenia a existuje aj osobný vzťah človeka k sebe samému, ako si sám seba váži a hodnotí …
Sebahodnota je fenomén vnútornej osobnosti, pozitívne prepojenie človeka s jeho osobnosťou, osobným zdrojom a potenciálom.
Vlastná hodnota, ako ju vidím, je veľmi silnou osobnou oporou a pomocou sebe v rôznych ťažkých životných situáciách, schopnosťou vážiť si seba a svoju individualitu. Je to niečo ako pozitívne a priateľské „ahoj“od „vnútorného dieťaťa“k dospelému a už psychicky vyzretému dospelému.
Aké faktory môžu ovplyvniť formovanie vlastnej hodnoty dieťaťa?
Dieťa sa spočiatku učí hodnotiť seba, hlavne prostredníctvom názorov ľudí, ktorí sú mu blízki a jeho okolia. Kde sa to hodnotí? Doma, v detských a vzdelávacích inštitúciách.
V škole sa to napríklad deje priamo prostredníctvom „známok“.
Je zrejmé, že každá kultúra a systém vzdelávania má svoje vlastné kritériá na hodnotenie úspechu študentov.
Na základe svojich životných pozorovaní, profesionálnych, osobných a rodičovských skúseností sa chcem zamyslieť nad otázkou - akú úlohu zohrávajú „hodnotenia“v osobnom prístupe dieťaťa k sebe samému?
Ako je to prepojené vo všeobecnosti? A ako tento jav ovplyvňuje budúci život dospelého.
A vzťah je podľa mňa najpriamejší a najpriamejší. Ak je dieťa naučené dôverovať a úctivo zaobchádzať s názormi dospelých autoritatívnych ľudí (učiteľov), potom všetko, čo mu hovorí, je pre neho vo všeobecnosti pravdivé. A takmer konečná pravda …
Preto mnohí rodičia, ktorí sú v psychologickom spojení so svojimi deťmi, reagujú veľmi ostro na hodnotenie svojich detí externými osobami, najmä učiteľmi a vychovávateľmi …
A neberú do úvahy skutočnosť, že sa hodnotí určitý kus znalostí a zručností, a nie všetky intelektuálne schopnosti a schopnosti dieťaťa. A v žiadnom prípade - nie osobnosť samotného dieťaťa.
Existuje však pocit, že „dobré“a „zlé“sú akýmsi klišé, ktoré sa na dieťa kladie. Teraz je dobrý alebo zlý, podľa toho, aké označenie dostal od vychovávateľa / učiteľa …
Stáva sa, že rodičia prídu po rodičovských stretnutiach „vypracovaní na doraz“… Bez toho, aby zistili podrobnosti o dieťati, zbožne verili v názor učiteľov, začali „naplno“vychovávať a morálne „nakopávať“svojich smolné deti: karhajú, bijú, trestajú, volajú, ponižujú …
A zároveň sami veľmi akútne prežívajú svoj stav „zlého“rodiča, pretože boli aj týmto spôsobom hodnotení negatívne, podľa svojich predstáv. Preto sú priamo vinní za to, že dieťa nie je úspešné, pokiaľ ide o školské kritériá a ukazovatele …
Uplynie nejaký čas … a „neúspešní“študenti začnú strácať motiváciu študovať, prestáva ich štúdium zaujímať a niekedy existuje všeobecný strach z „ročníkov“(neurotické tendencie).
Za negatívne hodnotenia budú rodičia skutočne karhaní a tvrdo trestaní, pričom ich pripravia o príjemné veci, činnosti a potešenia …
Najdôležitejšie je, že je narušené niečo cenné vo vzťahoch rodič-dieťa: dôvera, rešpekt, vzájomné porozumenie … Dieťa nemá dôveru v seba a svoju silu.
Prístup k učiteľom sa tiež následne nemení k lepšiemu …
Nejde v zásade ani o prijaté hodnotenie, ale o postoj, ktorý k nemu patrí zo strany rodičov, pedagogických zamestnancov a rovesníkov. A to v súhrne zanecháva odtlačok reakcie samotného študenta.
Aj keď prakticky každý učiteľ vie, že ak je dieťa „zapálené“zvnútra, usmernené a zaujímajúce sa o predmet, potom študent „presunie hory“… V tomto prípade je žiaduce - priame a nepriame vedenie, prítomnosť a dohľad učiteľa, samozrejme. Samozrejme, dôležité sú aj schopnosti dieťaťa …
Tak čo, vôbec nereagovať na školské známky?
Reagovať, samozrejme, ale s dostatočnou trpezlivosťou a porozumením, že hodnotenie v tomto zmysle je dosť subjektívny faktor a nemá nič spoločné s jedinečnou osobnosťou dieťaťa … A možno dokonca ani s jeho budúcimi potenciálnymi príležitosťami v živote.
Známky môžu a dokonca by sa mali s dieťaťom prediskutovať, ale s cieľom napraviť jeho postoj k učebnému predmetu. Rovnako ako výskum, akým smerom sa oplatí pohnúť v procese učenia všeobecne a osobitne v osobnom rozvoji vášho dieťaťa.
Akékoľvek „hodnotenia“vo všeobecnosti možno považovať za stimul pre osobný rast a úspechy … A reagujte na ne konštruktívnou kritikou.
Učiteľov je možné chápať aj po svojom, pretože to je ich práca, a sú to skutoční ľudia … Majú vlastných vedúcich, ktorí vyžadujú podávanie správ o účinnosti procesu učenia a pozitívnych výsledkoch, t.j. opäť - rôzne „hodnotenia“… Z ktorých niekedy vzniknú takpovediac hry s ukážkovým úspechom …
Kvalitatívny aspekt tejto indikatívnej otázky však často trpí psychologickým faktorom. Niekedy práve za snahou o úspešné ukazovatele nevidí a nevníma skutočné potreby študentov.
A v tejto dobe vo vzdelávacom tíme vládne v triede negatívne emocionálne pozadie, nezdravá súťaživosť (rivalita), uškŕňanie sa, neúcta a závistlivosť voči úspešnejším žiakom …
Na druhej strane si deti môžu vytvoriť zodpovedajúci negatívny postoj k vzdelávaciemu procesu a vzdelávacej inštitúcii ako celku. Sebavedomie dieťaťa klesá, objavujú sa neurotické problémy: zvýšená úzkosť, onychofágia (hryzenie nechtov), poruchy spánku, depresívne stavy, závislosť na počítači, rôzne druhy strachu a tiky …
Pre deti je okrem aj pozitívnych hodnotení dôležité mať v škole emocionálne príjemné prostredie. Tam sa učia komunikovať so svojim vlastným druhom, spolupracovať, brániť sa a vo všeobecnosti rozvíjať svoju emočnú inteligenciu a nielen získavať vzdelávacie znalosti. Čo v skutočnom živote vôbec nie je fakt, že sa všetko bude hodiť …
Škola je v podstate odrazovým mostíkom k hľadaniu seba samého ako dieťaťa a porozumeniu svojich osobných schopností v budúcnosti … Toto je predovšetkým rozvoj jeho schopností, zrod a odhalenie vnútorného tvorivého potenciálu.
Tu je podľa mňa vhodné pripomenúť individuálny prístup, ak je to možné, ku každému študentovi …
V škole sa študent „učí učiť sa“, získava znalosti a zručnosti, ktoré mu pomôžu v ďalšej životnej realizácii. A od učiteľov, celkovo a tiež, samozrejme, od rodičov, veľa závisí od tejto otázky.
Či už chce človek skúmať a poznávať tento svet ďalej, alebo dosiahnuť vo svojom osobnom rozvoji určitý psychologický vek, zastaví sa, pretože svojho času mu bola vštepená nechuť k učeniu a kognitívnym procesom …
Hodnotenie v škole pre všetkých študentov potenciálne nemôže byť, samozrejme, rovnaké.
Ak je to základná škola, potom už vôbec nemá cenu hodnotiť deti príliš striktne a negatívne, okrem chválenia ich usilovnosti a udržiavania záujmu o ne a chuti do učenia a najlepšie hravou formou.
Na strednej alebo strednej škole je hodnotenie nevyhnutné, ale iba s cieľom pomôcť a stimulovať študenta (ak ho to zaujíma) k hlbšiemu štúdiu vzdelávacieho materiálu a rozvoju jeho schopností a potenciálu.
Ale to sú už otázky bližšie k profesionálnemu sebaurčeniu školákov … Aj keď si myslím, že v vyšších ročníkoch a pokiaľ možno od stredných, by sa mal klásť väčší dôraz na odborné vedenie študentov.
Potom možno bude medzi študentmi väčšia túžba a túžba hlbšie študovať školské znalosti a využiť ich v neskoršom živote, nielen pri hodnotení, vonkajšom uznávaní a sebapotvrdzovaní.
Na záver by som chcel apelovať na rodičov: nekarhajte deti za známky a ťažkosti s učením, podporujte v nich aj ten najmenší záujem o učenie sa a spoznávanie sveta všeobecne! Navyše, bez ohľadu na ich vek …:)
Každé dieťa je predsa jedinečnou osobnosťou so svojimi individuálnymi a jedinečnými vlastnosťami, ktoré má svoj vlastný neoceniteľný osobný zdroj a potenciál.
A to do značnej miery závisí od jeho bezprostredného prostredia - či sa v budúcnosti dokáže sebarealizovať a efektívne využívať svoje osobné schopnosti.
Odporúča:
Ako Rodičia Ovplyvňujú Váš Osobný život? Časť 3. Riešenia
DÔLEŽITÉ: Pred vykonaním týchto cvičení nezabudnite zdôrazniť, že každá rodina je individuálna a každý príbeh je zvláštny. A musíte pochopiť dôvody negatívnej situácie s konkrétnou osobou a konkrétnu žiadosť o konzultáciu. Robiť si diagnózy nie je užitočné.
Smrť Dieťaťa. Ako Byť Rodinou Po Strate Dieťaťa
Smrť dieťaťa. Smrť dieťaťa je strata, ktorá vo vás nenechá nič nažive. Život je proces boja o existenciu. Váš vlastný, vaši blízki, vaši priatelia, vaše podnikanie, vaše nápady, vaše ilúzie, vaše nádeje, vaša domovina atď., Atď. Najstrašnejšia vec, ktorá sa nám v živote, v živote našej rodiny môže stať, je smrť našich detí.
Prax Obnovy štruktúry Osobného „ja“. Prijatie Vnútorného Dieťaťa
Metóda je účinná pri práci s oddelením závislých vzťahov a architektonickými a reštaurátorskými aktivitami štruktúry osobného „ja“. 1. Psychológ (a v prípade nezávislej praxe váš asistent) stojí za určitým obrubníkom (napríklad za operadlom kancelárskej stoličky).
Ako školské Roky Ovplyvňujú Sebavedomie? Vynikajúca úroveň
Nedávno som si vypočul prednášku o sebaúcte. Jeden z dôvodov nízkeho alebo vratkého sebavedomia bol považovaný za túžbu byť vynikajúcim študentom. Predtým som tieto koncepty nespájal. A pri bližšom skúmaní som bol veľmi prekvapený. Zdieľam s vami informácie o tejto téme.
Sebahodnotu živenú Ostatnými
Často sa stretávam s otázkami: „ako sa mať rád“, „ako získať sebavedomie“, „ako zvýšiť nízke sebavedomie“, „ako si začať vážiť samého seba“. Naša sebahodnota vytvára primerané sebavedomie, vnútornú dôveru, pocit sebalásky. Toto sú samozrejme rôzne koncepcie, ale sú do značnej miery prepojené a často majú rovnaký zdroj, ktorý ich ovplyvnil.
