Prečo Netolerujeme Blízkych?

Video: Prečo Netolerujeme Blízkych?

Video: Prečo Netolerujeme Blízkych?
Video: Кредитное плечо на Форекс - что это такое? 2024, Smieť
Prečo Netolerujeme Blízkych?
Prečo Netolerujeme Blízkych?
Anonim

Často premýšľam nad tým, prečo sme takí netolerantní voči najbližším ľuďom: rodičom, sestrám, bratom, manželom, manželkám, deťom.

Keď sme vo vzťahu, ospravedlňujeme správanie mužov / žien, ale netolerujeme rovnaké správanie zo strany príbuzných. Môžeme si dovoliť povedať rodičom slová, ktoré by bolo v rozpakoch povedať priateľovi alebo šéfovi. Navyše existujú situácie, v ktorých sa správame mimoriadne nepríjemne, výrazne urážame a ubližujeme najbolestivejším miestam.

Kto je však šéf v porovnaní s našou matkou? Prečo sa mu bojíme niečo povedať, vydesiť sa, vyjadriť svoj nesúhlas, ale nebojíme sa s mamou?

Prečo chyby priateľov, kolegov, len známych, vysvetľujeme, správame sa s porozumením a trpezlivosťou a absolútne nepriznávame, že chyby môžu robiť aj naši rodičia. Prečo reagujeme na pomoc druhým a žiadosť rodičov je nepríjemná.

Mnohí z nás sa usilujú o milosrdenstvo, súcit. Zároveň sa to vo vzťahoch s najdrahšími a najbližšími končí ďalším priestupkom. Je veľmi ľahké mať súcit s tými, ktorí pri interakcii s nami neurobili chyby. Pokiaľ ide o ostatných, všetko je v poriadku, ale s tými najdrahšími sa vám vybavia staré príbehy.

Existuje veľa takýchto príbehov s rodičmi. Nikto nie je naučený byť matkou a otcom. V mnohom sa mýlili, nemohli niekde zadržať svoje emócie, tlačili na svoju „túžbu“alebo „potrebu“atď. Keď sme malí, je pre nás ťažké odolať. Keď vyrastáme, pozeráme sa na to všetko ako „môžu za to rodičia“, „rodičia zničili detstvo“, „rodičia to nevzdali“a podobne. Napriek tomu všetkému som sa len zriedka stretol s niekým, kto by nemiloval svojich rodičov. Vzhľadom na náklonnosť a vrúcne, úprimné, dokonca by som povedal, bezpodmienečné city k rodine a priateľom (tu sú zahrnuté deti a manžel), prečo sme voči nim takí netolerantní?

Všetky tieto „prečo“som sa mnohokrát pýtala. Prišiel som na to, že sme takí úzkostliví voči svojim príbuzným, že relaxujeme. Myslíme si, že to pochopia. A oni zase očakávajú, že s nimi budeme zaobchádzať opatrne a chrániť ich pred vlastnými útokmi. S tým istým z ich strany okrem iného počítame aj my sami. Výsledkom je, že sme voči sebe absolútne bezbranní. Namiesto ochrany odstránime za deň všetku svoju negativitu a zahodíme ju na svojho milovaného. Pretože vieme, že to pochopí a prijme.

Neopustí nás, nepripraví nás o materiálne bohatstvo ani o osobnú komunikáciu. To je však jeho slabina pred nami. Používame to a ubližujeme mu. A ďalší deň, už vo svojej vlastnej situácii, robí to isté s nami. Pretože vie, že to pochopíme a prijmeme.

A napriek tomu v prípade rodičov vždy zaujmeme pozíciu dieťaťa-rodiča a vnímame ich malým detským pohľadom. Pre dieťa rodič nerobí chyby, preto sú naše požiadavky vysoké a je veľmi ťažké ich prijať nie také dokonalé, ako to vykresľuje naša predstavivosť. Je dôležité oddeliť predstavivosť od toho, čo robia vaši rodičia. Môžete teda pochopiť, ako prejavujú svoju lásku a starostlivosť, ako aj chvíle, v ktorých sa mýlia. Veľmi mi to pomáha a často si pripomínam, že moji rodičia sú obyčajní ľudia, ako som ja.

Ako odpoviete na svoje „prečo“? Pýtate sa ich sami?

Odporúča: