OBÁVAJTE SA Ako Múdry Darček

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Existujú pocity, ktoré sú známe úplne všetkým ľuďom. Strach je jedným z týchto pocitov. Ide s nami celý život ruka v ruke.

Strach začína strachom zo zlého netvora z detskej rozprávky, číha v tme so svojou nepredvídateľnosťou, predbieha sa s trpkým plačom v strachu, že zostane sám, bez matky.

Rastieme, meníme sa a mení sa aj strach, ktorý sa mení na strach zo zlyhania na skúške, z toho, že vás kolegovia neprijmú, odmietnu, zosmiešnia, nemilovajú, opustia, zradia, opustia.

Čím viac v živote chceme a čím hodnotnejší sme, tým viac obáv môže rásť - takto sa prejavuje strach z neúspechu, strach z chudoby, osamelosti, strach z neprijatia v našej spoločnosti, strach z objavuje sa devalvácia, nesplnenie očakávaní blízkych alebo šéfa.

PRÍČINY STRACH

Prečo vzniká? Pravdepodobne preto, že nám život nedáva stopercentné záruky a každú chvíľu sa môže stať niečo nepríjemné alebo hrozivé. Pretože sme smrteľní v každom okamihu, a nie od 80 rokov, pretože nevieme, koľko sa nám dáva, čo nás zajtra čaká.

Kráčame týmto krehkým svetom a strach nás sprevádza, slúži nám ako varovný signál. Snaží sa nás vyzdvihnúť tam, kde môžeme zlyhať, ale môže sa stať aj prekážkou na ceste, zastaviť sa a zabrániť nám v tom, aby sme boli slobodní, žili niečo dôležité, ovládali niečo nové. Nové veci často spôsobujú napätie, neistotu až strach, pretože nevieme, čo nás čaká a ako sa s tým vyrovnáme, či máme dostatok síl, schopností, odvahy, či môžeme.

Martin Heidegger, nemecký filozof 20. storočia, povedal, že strach je základnou podmienkou bytia. Strach zjavuje také vlastnosti sveta, akými sú krehkosť, nestálosť a podmienenosť.

ZDRAVÝ A NADMERNÝ STRAC

Podľa toho, čo s nami strach robí, ho môžeme rozdeliť na strach zdravý a bolestivý. V čom je rozdiel?

Zdravý, to znamená, realistický strach, priamo súvisí s hrozivou situáciou a zodpovedá jej svojim typom a veľkosťou. Pri jazde autom vysokou rýchlosťou je úplne prirodzené báť sa nehody, kolízie, báť sa straty kontroly. Ak pôjdete uprostred noci opustenou ulicou, strach z lupičov bude zdravý. Alebo ak ste sa na skúšku nepripravili, potom bude strach z jej neúspechu pre danú situáciu úplne vhodný.

Zdravý strach varuje pred nebezpečenstvom, pomáha lepšie vnímať niektoré veci, ktoré sú pre náš život dôležité. Napríklad znalosti o nebezpečenstvách fajčenia nie sú pre fajčiarov veľmi účinné, ale ak je niekomu povedané, že mu hrozí rakovina pľúc alebo srdcový infarkt, a človek pociťuje strach, potom s väčšou pravdepodobnosťou s fajčením prestane.

Bolestivý strach je strach, ktorý človeku bráni v tom, čo vo všeobecnosti zvládne. Bolestivý strach obmedzuje, robí človeka pasívnym, paralyzuje, skresľuje vnímanie reality.

Ak sa napríklad človek bojí skúšky, hoci sa dostatočne pripravil a vie, ale strach ho ochromí do takej miery, že mu to môže zabrániť ísť na skúšku, je to už patologický, teda bolestivý strach.. Patologický strach je strach zo straty vedomia, cesty metrom, lietajúcich lietadiel a podobne. Všetky tieto obavy neumožňujú človeku žiť, „nútia ho“vyhýbať sa určitým situáciám a vykonávať ochranné rituály. Život je nabitý, niektoré plány sa kvôli obavám nerealizujú, a to až do takej miery, že človek môže prestať úplne vychádzať z domu.

Keď je strach zafixovaný, vzniká znova a znova v iných situáciách, vedie k zafixovaným obranným reakciám, hovorí sa o ňom ako o chorobe. V tomto prípade je strach často iracionálny, človek je imúnny voči argumentom (napríklad lietadlá sú najbezpečnejšou formou dopravy), vysvetlenia málo pomáhajú,prečo ten strach vznikol (kedysi dusná atmosféra v metre spôsobila mdloby, po ktorých bol v metre strach z mdloby).

Môžeme teda povedať, že zdravý strach nás chráni a bolestivé limity strachu, blokovania, nám môžu brániť v sebarealizácii, uvedomení si niečoho dôležitého a cenného v živote.

ČO SÚ STRACH

Z čoho môže vzniknúť strach? Každý z nás má svoje vlastné zraniteľnosti, ktoré sú aktualizované strachom.

Slávny rakúsky psychoterapeut Alfried Langle zoskupil obavy do 4 skupín podľa svojho konceptu štyroch základných motivácií, ktoré poháňajú človeka:

1. Strach zo straty „plechovky“, čo vedie k pocitu bezmocnosti. Bezmoc je v rozpore s podstatou človeka, a preto je také ťažké ju zažiť.

K tomu patrí aj pocit straty kontroly, za ktorým je to isté „nebyť schopný“. Strach z vnútornej krehkosti, že tento ťažký život nevydržíte. Ďalší strach je z krehkosti tohto sveta, ktorému verím, ale každú chvíľu sa môže stať niečo zlé. A keď sa to stane, existuje strach z zopakovania situácie, ktorá sa stala.

V samotných hĺbkach je pocit straty podpory, zeme, ktorá drží, pocit, že padám do Ničoho.

2. Ďalšia kategória strachu - toto sú obavy súvisiace s hrozbou straty hodnoty: zdravie, vzťahy, koníčky, strach z izolácie a samoty.

3. Existujú strach zo seba: strach zo samoty, strach byť sám sebou, strach zo straty rešpektu, z toho, že v sebe objavíte niečo nevzhľadné, strach z toho, že nežijete vlastný život, neuvedomíte si seba, nebudete sa môcť spoľahnúť na seba, nebudete sa chrániť, nebudete žiť podľa toho, očakávania ostatných.

4. Štvrtá kategória strach je spojený s významom, budúcnosťou a kontextom: strach z nového a neznámeho, z neistoty, pochybnosti, či táto nová budúcnosť má budúcnosť, či má zmysel. Strach, že nebudete mať čas prežiť niečo dôležité, zažiť, si uvedomiť, že cenné, že považujete za zmysel života.

Strach zo smrt

Jeden z najsilnejších strachov, ktorý je vlastný iba človeku, je strach zo smrti, strach z ničoho, čo so smrťou prichádza. I. I. Mechnikov vo svojej práci „Biológia a medicína“poznamenal, že strach zo smrti je jednou z hlavných čŕt, ktoré odlišujú ľudí od zvierat.

Za mnohými ďalšími strachmi je rovnaký strach zo smrti. Ľudia často nemôžu o svojej smrti ani hovoriť, táto téma je pre nich zakázaná, strašná, nemožná. Ale keďže smrť je tiež súčasťou života, súčasťou tohto poriadku, štruktúry, ktorá je svetu vlastná a ktorá je pre človeka oporou (všetci vieme, že v živote je narodenie, rast, dozrievanie a smrť), táto téma by mala zbavte sa strachu, musíte o tom hovoriť a mať predstavu o smrti.

Existenciálna filozofia vidí zmysel strachu v tom, že človeka privádza k otázke: ako môžem žiť s tým, že jedného dňa zomriem, a že sa to môže stať aj dnes?

Ak by som mal dnes zomrieť, čo by som to bol? Čo je pre mňa umieranie? Čo je pre mňa smrť? Sú to otázky, ktoré vám umožňujú dotknúť sa témy smrti, pozrieť sa na ňu, počuť sa, čo je vo vnútri reakciou na tieto otázky, aké pocity vznikajú, čoho sa v tomto najviac bojím?

Spravidla vzniká ľútosť, že smrť zničí to, čo sme vytvorili, že nedovolí pokračovať v tom, čo sa začalo, čo sa ešte neurobilo, čo ešte budete robiť. Otázka smrti nás stavia tvárou v tvár: žijem naplno, uvedomujem si, čo považujem za dôležité? Neživý, prázdny život umocňuje strach zo smrti. Ak je život naplnený hodnotným, dôležitým, zmysluplným, potom smrť nie je taká hrozná, je súčasťou životného poriadku, ktorý tiež poskytuje podporu.

HODNOTA STRACH

Keď urobíme záver, môžeme povedať, že strach má zmysel, ukazuje nás na dôležité oblasti života, nedovoľuje nám minúť niečo dôležité pre nás, zdá sa nám, že nám to hovorí: „Pozri sa na svoj život, kde ti niečo chýba? Kde je zmysel vášho vývoja? Čo by ste v sebe mali posilniť? Aké názory a postoje treba zrevidovať? “

Kde je strach, tam je rast a rozvoj. V našich životoch je strach, takže sme starší, silnejší a pokojnejší. V skutočnosti je za strachom vždy cenný pocit: „Chcem žiť!“

Keďže pocit strachu vždy prežívame ako nejaký druh slabosti, stratu zeme pod nohami, zničenie štruktúry, ktorá nás podporuje, potom je práca so strachom založená na hľadaní opory, stability. Čo nám chýba v živote, v sebe, aby sme sa cítili pevnejšie? Aké podmienky treba splniť, aby sme boli v existujúcej realite stabilnejší?

Čím menej človek dokáže, tým viac strachov má, tým viac sa vo svete cíti neistý. Deti majú väčšinou veľa strachov, pretože majú stále veľmi malé schopnosti, nevedia dosť o svete, jeho štruktúre, zákonoch. Dospelý je schopný nájsť veci, ktoré ho robia silnejším, pomôcť vyplniť existujúci nedostatok podpory.

Čo sa dá pre to urobiť?

1. Nájdite maximálny počet opôr vo svete a v sebe. Čo ma drží vonku, na čo sa v sebe spolieham?

2. Nájdite priestory, kde sa cítim bezpečne. Kde sa cítim ako svet chápaný, chránený?

Vďaka tomu je možné častejšie emocionálne cítiť opory, ktoré v sebe nesú moju bytosť, priestory, v ktorých môžem byť, a cítiť pocit bezpečia. Čím viac týchto pocitov človek v sebe nesie, tým sebavedomejšie prechádza životom a ťažšie je preňho uchopiť strach.

Základným prvkom zvládania strachu je práca s napätím. Strach je vždy spojený s napätím, alternatívou k nemu je stav pokoja a relaxácie. Je potrebné pokúsiť sa prísť na uvoľnenie svalového tonusu a pocitu vnútorného pokoja rôznymi metódami (masáž, kúpele, cvičenie, pokojná aktivita).

Práca s dychom má veľký význam. Keď vznikne strach, je nevyhnutne sprevádzaný zlyhaním dýchania: zmrazíme a zastavíme dýchanie alebo sa dýchanie stane veľmi plytkým. Preto v procese práce so strachom musíte venovať pozornosť skutočnosti, že dýchanie je rovnomerné, brušné a nie hrudné.

VIDIŤ STRACH V TVÁR

Existujú špecifické metódy na zvládanie strachu. Jeden z nich je založený na paradoxnom chcení toho, čo spôsobuje strach. Túto metódu vyvinul Viktor Frankl, ktorý ju uplatnil pri riešení strachu z čakania.

S výraznou dávkou humoru človek túži po tom, čoho sa bojí. Podľa zásady „hrozný koniec je lepší ako nekonečný horor“si človek so strachom červenať sa na verejnosti praje: „Nuž, ak sa musím červenať, urobím to maximum. Budem sa červenať tak, že budem žiariť ako červená lampa, líčka mi budú žiariť rumencom, začervenám sa každých 10 minút, všetkým ukážem, ako sa má červenať! To si prajem, odteraz sa budem na verejnosti pravidelne červenať! “

Iné metódy práce so strachom, známe psychológom a psychoterapeutom, vedú človeka k tomu, aby zaujal pozíciu vo vzťahu k svojmu strachu, k rozhodnutiu odolávať aspoň raz tomu, čo situácia ohrozuje. To znamená, že hovoríme o tom, že sa pozrieme tvárou v tvár vášmu strachu, umožníme mu vstúpiť do vás a odoláme mu:

Krok 1: Čo by sa stalo, keby sa stalo to, čoho sa bojím? Čo by sa vlastne stalo?

Krok 2: Ako by to bolo pre mňa? Prečo by to bolo zlé?

Krok 3: Čo by som urobil?

Takáto konfrontácia so strachom umožňuje do určitej miery zažiť možnú realitu, ktorá je vnímaná ako strašná, a tá obsahuje zárodok uzdravenia zo strachu. Úľava prichádza úžasným spôsobom, pretože zároveň niečo drží svet, pokračuje nejaký druh života, dokonca veľmi smutný a ťažký, keď sa nedá nič robiť, ale jednoducho pri tom zostaneš, nechaj to tak. Takéto ponorenie sa do hĺbky strachu je ako ponorenie sa na dno priepasti, kde sa zem opäť objaví pod nohami.

A ak vyvstáva otázka: ak to nemôžem zniesť a zomrieť? Toto bol teda môj život

Integrácia smrti do života nás oslobodzuje od strachu a oslobodzuje nás, život sa stáva plnším a vo väčšej miere sa cíti dobre. Výsledkom je, že nastúpi vnútorný mier: Pripúšťam, že život môže byť taký, aký je, a nie taký, ako by som ho chcel vidieť. Toto je hlavná lekcia, ktorú sa učíme: život má právo byť tým, čím je. Mojou úlohou je stretnúť sa s tým v jeho skutočnom prejave a pokúsiť sa ho prežiť čo najlepšie zo seba, zo svojej podstaty, zostať sám sebou v ktoromkoľvek z jeho prejavov.