O Chronickej únave

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Čo chronická únava, ktorá je dnes bežným príznakom? Jeho prejavy môžu byť nasledovné: rýchla únava, ospalosť, pocit únavy ráno atď. Často je zaznamenaná po krátkej fyzickej námahe a rôznych aktivitách a situáciách, ktoré vyžadujú koncentráciu.

Existuje mnoho dôvodov pre chronickú únavu. Môžu to byť fyziologické aj psychologické dôvody. V tomto článku sa pozrieme na psychoanalytické príčiny únavy.

Na jednej strane je možné hovoriť o únave kvôli ťažkostiam urobiť si prestávku v čase na odpočinok. Mnoho ľudí na tento proces zabúda, bez toho, aby si robili prestávky v práci alebo pri akejkoľvek inej činnosti, ktorá si vyžaduje aktívny duševný a fyzický výdaj. Rytmus života sa tak zrýchľuje, že človek nemôže prestať. Ale tu vyvstáva ďalšia otázka, že ak nemôžete prestať, nie len kvôli jednému zvyku, ale je to určitý príznak?

V psychoanalýze sa každý symptóm považuje za symptóm, ktorý niečomu slúži. Proces dynamickej aktivity bez prestávok často slúži na prehliadnutie určitého stavu mysle. Že sa psychickej záťaži, ktorú nemožno prijať, pochopiť a vyjadriť ju nejakým prijateľným spôsobom, začne vyhýbať pri dynamickej aktivite, ktorá potom vedie k silnej únave. Obnova potom trvá dlhšie, ako sa očakávalo. Potom môže človek hovoriť o stave chronickej únavy.

Môžeme povedať, že dynamická aktivita spája určitý duševný stres na fyzickej úrovni a vybíja ho v reakcii na správanie. Problémom zostáva, že sa to nedá úplne vyjadriť. Osoba je nútená uchýliť sa k tejto metóde znova a znova, pričom už nenecháva žiadnu energiu na pokojnejší druh činnosti alebo sa obmedzuje v automatike opakovania a už z tohto procesu nemá potešenie.

Psychoanalytik Gerard Schweck opisuje tento automatizmus ako kompulzívne opakovanie spojené s traumou. V nadväznosti na ekonomický pohľad na fungovanie psychiky poznamenáva, že táto snaha o opakovanie funguje v upokojujúcich technikách, keď sa márne pokúša znížiť mentálne vzrušenie a uchýli sa k inému druhu vzrušenia.

Psychoanalytik Pierre Marty považuje duševnú únavu z hľadiska mentálnej negativity. Definoval to ako pocit, ktorý sprevádza a vyjadruje nadmerné výdavky na energiu. Tieto náklady sú navrhnuté tak, aby zabraňovali pocitom a prejavom emócií. Nesúlad medzi silou pocitov a ich zdržanlivosťou vedie k tomu, že časť energie nevychádza a používa sa na vytvorenie brzdy, ktorá reguluje obmedzenie, čo vytvára podmienky pre únavu.

Psychoanalytik pre vzťahy s objektmi Harry Guntrip tiež poznamenáva neschopnosť zostať v pasívnom stave odpočinku, pričom depresiu spája so skutočnosťou, že je založená na schizoidných prejavoch, kde neschopnosť zostať v pasívnom stave odpočinku je spojená so strachom z rozpadu ega. Odmietnutie vlastnej slabosti je základom takého strachu, že slabosť, ktorá sa vytvorila vo forme raného, nepodporujúceho prostredia, vytvárajúceho rigidné ja.

Tento typ psychosomatického fungovania môže hovoriť o určitom type depresie, kde symptómy depresie môžu chýbať a namiesto nich sa objavuje apatia a únava. Pierre Marty poukazuje na to, že táto depresia je bezpredmetná. Nie je tu žiadny stratený predmet, ako v prípade klasickej depresie, a má narcistickú povahu.

Ak hovoríme o depresii z hľadiska štruktúry navrhnutej Jacquesom Lacanom, potom môžeme povedať, že existuje veľmi rigidný sebaideál, navrhnutý tak, aby zachoval to, čo od neho tento symbolický poriadok vyžaduje, tieto požiadavky, ktoré zrejme vyžadujú byť splnený. Aktivita tu nie je spojená ani tak so samotnou aktivitou, ako so schopnosťou udržať si pozíciu ideálu, ale tam, kde nie je absolútne akceptované absolútne všetko, čo s tým nezodpovedá. K chronickej únave teda vedie nielen fyzické vyčerpanie, ale aj odmietnutie subjektu zo strany ideálu, na ktorom bol určitý čas držaný a ktorého rigidná povaha neumožňuje zohľadniť ďalšie skutočnosti.

Ale tu je dôležité nielen akceptovať ako také, že existuje určitá nemožnosť byť neustále držaný v ideálnej pozícii, ale schopnosť vybudovať si ideálne ja, ktoré sa líši od ideálu I tým, že má charakter integrity, ktorá je nevyhnutná pre vnímanie, jej absencia vedie k vzniku obrovskej úzkosti. V prípade depresie, melanchólie, neschopnosti spoľahnúť sa na svoje ideálne ja a neschopnosti udržať si konštantnú polohu ideálneho ja môže viesť k vrhnutiu subjektu do polohy predmetu, kde sa obraz seba samého rozpadá a iba zostáva neúprosný dopyt, ktorý človek nesplní.

V procese psychoanalýzy, psychoanalytickej psychoterapie je možné porozumieť tomu, ako som bol postavený k svojmu vlastnému, vidieť jeho holistický obraz a nájsť niečo, čo pomáha odolávať zbytočným požiadavkám a podporovať vlastné túžby. Psychológ, psychoanalytický psychoterapeut, v tejto záležitosti pomáha pomocou rozhovoru, ktorý je zameraný na podporu, prijatie a skúmanie ťažkostí.