RIZIKÁ SPOJENÉ S POUŽITÍM HUMORU V PSYCHOTERAPII

Video: RIZIKÁ SPOJENÉ S POUŽITÍM HUMORU V PSYCHOTERAPII

Video: RIZIKÁ SPOJENÉ S POUŽITÍM HUMORU V PSYCHOTERAPII
Video: Работа психотерапевта с тревожными ожиданиями . Юмор как тонкая агрессия 2024, Smieť
RIZIKÁ SPOJENÉ S POUŽITÍM HUMORU V PSYCHOTERAPII
RIZIKÁ SPOJENÉ S POUŽITÍM HUMORU V PSYCHOTERAPII
Anonim

Aj keď je humor v psychoterapii potenciálne užitočný, mnoho terapeutov tiež poukázalo na to, že s jeho používaním sú spojené riziká. Humor môže byť použitý na rôzne účely v každodenných sociálnych interakciách, vrátane negatívnych spôsobov použitia, ako je ponižovanie a zosmiešňovanie, nátlak na podriadenie sa sociálnym normám a vyhýbanie sa riešeniu problémov. Napriek tomu, že sa väčšina psychoterapeutov pokúša vyhnúť sa používaniu humoru týmito spôsobmi, existuje riziko, že klienti ich humor nepochopia a budú mylne vnímaní ako vtieravý alebo agresívny. Keďže humor je vo svojej podstate nejednoznačný, vždy existuje možnosť, ako sa mýliť. Psychoterapeuti by preto mali starostlivo sledovať, ako klienti prijímajú vtipné poznámky a ako ovplyvňujú ich pocity a vnímanie.

Terapeut využívajúci humor môže v klientovi vzbudiť dojem, že svoje problémy neberie veľmi vážne. Ak je terapeut nútený vysvetliť, že to, čo povedal, je len vtip, znamená to, že humor by bolo možné použiť nevhodne a netaktne a neschopnosť klienta vnímať to, čo bolo povedané ako humor, naznačuje, že terapeut nie je naladený na pocity klienta a potreby. Terapeuti niekedy nevhodne používajú humor ako obrannú odpoveď na svoje vlastné problémy alebo ako spôsob, ako ukázať svoj vtip. Humor, keď ho používajú klienti, môže pôsobiť aj ako nezdravý obranný mechanizmus, ako spôsob, ako sa vyhnúť riešeniu problémov, alebo ako prostriedok na znehodnotenie vlastných síl a pocitov prostredníctvom zosmiešňovania.

Klienti môžu navyše prejavovať neprispôsobivý a agresívny štýl humoru. Terapiou humorných interakcií s týmito klientmi môže terapeut nechtiac posilniť nezdravý štýl humoru.

Ďalším rizikom používania humoru je, že keď sa terapeut zaoberá určitými témami humorným spôsobom, klient môže mať pocit, že tieto témy sú tabu a nemalo by sa o nich vážne diskutovať. Okrem toho môžu klienti cítiť potrebu smiať sa s terapeutom, aby dokázali, že majú „zdravý zmysel pre humor“, aj keď táto povrchná veselosť maskuje základné pocity bolesti alebo odporu. Terapeutovo použitie humoru teda často bráni klientovi vyjadriť negatívne pocity alebo nesúhlas.

Terapeuti by mali nielen starostlivo monitorovať vplyv všetkej ich komunikácie v psychoterapii, ale mali by byť obzvlášť pozorní voči účinku humoru na klientov. To však neznamená, že by ste mali byť vždy vážni a bez humoru.

R. Pierce naznačil, že hoci je humor často užitočný, v psychoterapii je nevhodný:

  • keď slúži na poníženie klienta, vysmiatie sa mu alebo napodobnenie;
  • keď sa používa ako obranná reakcia na odvrátenie pozornosti od emocionálne stresujúceho problému na bezpečnejšie témy;
  • keď nesúvisí s cieľom psychoterapie, ale uspokojuje terapeutovu vlastnú túžbu po zábave a uberá mu drahocenný čas a energiu.

Psychoterapeuti by mali byť obzvlášť opatrní pri používaní humoru pri jednaní s klientmi, ktorí majú špecifické problémy súvisiace s humorom. Úplne iný typ ťažkostí spojených s humorom sa vyskytuje u klientov, ktorí nadmerne používajú humor ako spôsob bagatelizácie svojich problémov a vyhýbania sa ich riešeniu. Je to typ klienta, ktorý počas psychoterapie používa patologickú formu humoru, pričom svoje psychické problémy a samotný terapeutický proces považuje za „jeden veľký vtip“. Tieto spôsoby použitia humoru môžu byť sprevádzané inými formami vyhýbavého správania. Cieľom tu nie je odstrániť klientov zmysel pre humor, ale urobiť ho integrovanejším s realitou, a teda zdravším.

Odporúča: