Akvárium A Oceán. Skúsenosť „bezpodmienečnej Lásky“

Video: Akvárium A Oceán. Skúsenosť „bezpodmienečnej Lásky“

Video: Akvárium A Oceán. Skúsenosť „bezpodmienečnej Lásky“
Video: Shocking Surprise | Dog Giving Birth in my HOME | Unexpected Beautiful Memory| Vlog | Sushma Kiron 2024, Apríl
Akvárium A Oceán. Skúsenosť „bezpodmienečnej Lásky“
Akvárium A Oceán. Skúsenosť „bezpodmienečnej Lásky“
Anonim

Koncom septembra tohto roku sa konala piata výročná konferencia Ruskej spoločnosti pre prístup zameraný na človeka.

Predstavil som na ňom svoju majstrovskú triedu s názvom „Zrkadlo bezpodmienečnej lásky“.

Ako tému podujatia som si vybral jeden z kľúčových konceptov prístupu zameraného na človeka - „bezpodmienečné prijatie“.

Je to opak „podmieneného prijatia“, o ktorom som písal v článku „Sám sa nepoznám: Falošný život“.

Carl Rogers, slávny americký psychoterapeut, výskumník, zakladateľ prístupu zameraného na človeka, obrazne hovoril o „bezpodmienečnom prijatí“ako o „láske bez vlastníctva“, keď je človek v akejkoľvek zo svojich skúseností a prejavov bezpodmienečne vnímaný pozitívne, keď to robí nepotrebujete splniť očakávania a hodnotenia inej osoby, aby ste k sebe získali dobrý a pozitívny prístup.

Cvičenie „bezpodmienečného prijatia“seba aj ostatných nie je jednoduché.

Skutočný život je plný podmienok, obmedzení, hodnotení.

Každý z nás od raného detstva bol vychovávaný (tak či onak), hodnotený (dobrý / zlý) a vnímaný podľa toho, či spĺňame podmienky.

Iný „súradnicový systém“nepoznáme, rovnako ako akvarijné ryby nevedia, že niekde je obrovský oceán.

Ak však taký „oceán“nazývaný „bezpodmienečné prijatie“(alebo „bezpodmienečná láska“, ak chcete) stále existuje, ako ho potom kontaktovať, ako ho cítiť?

Táto otázka sa pre mňa stala výzvou, keď som prišiel s obsahom majstrovskej triedy.

Rozhodol som sa priblížiť tému zo strany zásluh a nedostatkov, ktoré v sebe človek vidí.

Ako napríklad môžem vedieť, čo je vo mne dobré a čo zlé?

Ako to definujem?

Pravdepodobne hlavne reakciami, zmenou prístupu k mne zo strany ľudí okolo mňa.

Áno, teraz som dospelý a už mám vlastnú životnú skúsenosť, ktorá mi hovorí, že hodnotenia a postoje ostatných často vôbec nesúvisia so mnou, ale skôr so sebou samým, s ich skúsenosťami a stavmi.

Ale keď som bol malé dieťa, nemal som tieto skúsenosti a porozumenie a prirodzene som sa vnímal iba prostredníctvom „zrkadla“dospelých okolo seba.

Ako sa ku mne správali, takto som sa videl a takto sa formovali základy mojej osobnosti.

Preto moje predstavy o mojich základných kvalitách, ktoré môžem hodnotiť ako výhody alebo nevýhody, nie sú veľmi spoľahlivým základom.

Je to, čo považujem za hodnotné v sebe, pre mňa skutočne dobré?

Je to, čo považujem za nevýhodu, pre mňa skutočne zlé?

Na hodine Mester som navrhol, aby sa účastníci rozdelili do dvojíc.

Prvé číslo hovorí o jednej z jeho výhod (dôležité je povedať všetko, čo považuje za potrebné) a o svojich nedostatkoch.

Úlohou druhého je pozorne počúvať oba príbehy a poďakovať prvému za jeho zásluhy i nedostatok.

Vďačnosť však nemusí byť formálna!

Môžete poďakovať iba vtedy, ak to ten druhý v sebe skutočne cítil.

Potom sa role zmenia.

Nemôžem s istotou povedať, čo sa presne stalo vo dvojiciach účastníkov, keď sa cvičenie konalo.

Neviem to.

Pamätám si všeobecnú diskusiu po cvičení.

Prekvapilo ma, že niekoľko ľudí, ktorí boli v rôznych dvojiciach, hovorilo o svojich skúsenostiach celkom podobne.

Nemôžem zaručiť presnosť, ale pre mňa to znelo asi takto: keď ste prijatí svojou dôstojnosťou aj svojou chybou, zdá sa, že sa niečo vo vás spája do niečoho úplného …

Jeden účastník to vyjadril takto: „Cítil som svoju vlastnú hodnotu!“.

Po udalosti ma napadla myšlienka: keď cítite, že ste pre druhého hodnotní, a to ako svojimi výhodami, tak aj svojimi nedostatkami, potom potreba známok (dobrých / zlých) jednoducho zmizne.

Ak ich ten druhý vo vzťahu k vám nepoužíva, sú pre vás nepotrebné.

Prečo je tam akvárium, ak je tam oceán?

Odporúča: