SNY A FILMY

Video: SNY A FILMY

Video: SNY A FILMY
Video: Сны (Full HD, комедия, реж. Карен Шахназаров, 1993 г.) 2024, Apríl
SNY A FILMY
SNY A FILMY
Anonim

Kino funguje mnohými spôsobmi podľa rovnakých princípov ako práca snov. Jazyk snov je plný obrázkov, ktoré majú skrytý význam.

Len určitá časť kina na diváka pôsobí formou rozprávania, pričom najväčší vplyv má vizuálny obraz a zvuk. Aj keď sú slová chápané vedome, obrázky a zvuky majú veľké množstvo obsahu, ktorý k nám hovorí iba jazykom nevedomia. Slová sú najvzdialenejším ľudským vynálezom od vecí, ako sú.

Na rozdiel od maliarstva, v ktorom pri kontemplácii existuje príležitosť podrobne preskúmať detaily a analyzovať ich vplyv, sú obrazy v kine, ako aj obrazy snov, predstavené stručne a nie sme schopní zastaviť kino a zamerajte sa na konkrétny obrázok. Rýchlosť, s akou rozvíjame obrázky, umožňuje vnímať väčšinu toho, čo vidíme, iba na nevedomej úrovni. Nie je možné zamerať sa na všetok vizuálny tok, ktorý sa objaví na obrazovke súčasne. Zvlášť, ak sledujeme obrázok talentovaného režiséra. Vždy musíme zanedbať nejakú časť toho, čo vidíme, aby sme sa zamerali na inú časť. Čo však nie sme schopní vidieť vedome, stále vidíme nevedome. Toto je proces, ktorý prebieha pre každého bez vedomého spracovania. Tak dochádza k nevedomému aspektu imaginatívnej práce kina.

Význam prenášaný prostredníctvom kina je teda často rovnako skrytý ako význam prenášaný vo sne. Preto niekedy ľudia hovoria: „Zdá sa, že v tomto filme nič také nie je, ale ja taký nie som celý deň po jeho zhliadnutí.“Kino aj sny vykonávajú svoju duševnú prácu a uchýlia sa k šifrovanému jazyku v bezvedomí.

Ďalším aspektom, ktorý spája prácu s filmom a spánkom, je regresia. Pri sledovaní filmov, najmä v tmavých divadlách, je prítomný určitý stupeň regresie. Všetko, čo môže divák vidieť a počuť, je riadené filmom. Divák do istej miery stráca pocit svojej skutočnej (fyzickej i duševnej) prítomnosti v sále. Väčšina ľudí si dovolí „odložiť nedôveru“alebo sa dostane do stavu podobného stavu snívania. Ego slabne a otvára sa ďalší prístup k nevedomiu. Môžeme povedať, že divák je zaneprázdnený prácou „filmového videnia“.

Zdá sa, že to mal na mysli Pedro Almodovar, keď tento rok na filmovom festivale v Cannes povedal:

„To neznamená, že nevítam nové technológie a príležitosti, ale pokiaľ budem nažive, budem bojovať za hypnotický vplyv veľkej obrazovky na diváka. Divák by sa mal skloniť pred veľkou obrazovkou. “

Okrem toho treba povedať, že úloha diváka predpokladá určitú mieru pasivity, divák prijíma to, čo sa mu ukazuje, a v takej pasívnej polohe sa skrýva ďalšie potešenie. Fiktívny stav nekonečných vrážd, katastrof, sexuálnych zločinov, ktorý je často súčasťou filmov, zvyšuje potešenie tým, že zaisťuje, aby sa kontemplácia nikdy nezmenila na akciu.

Rovnako ako vo sne, aj v kine je príležitosť zvládnuť univerzálne konflikty a traumatické komplexy. Ľudia vždy hľadali v umení možnosti riešenia problémov. V tomto zmysle je obrazovka vhodným kontajnerom na projekciu osobných nevedomých úzkostí a pohonov. Počas štúdia filmu dochádza k štúdiu seba samého. Najúspešnejšie filmy majú tendenciu vysporiadať sa s potlačenými túžbami a strachmi diváka, vo filmoch vidíme odrazy problémov s identitou, smútku, strachu z zničenia a narcistických obáv.

V terapeutickom procese je analýza snov alebo filmov zvyčajným procesom, ktorý sa zriedka pokazí, pričom dôvodom je rétorická slabosť. Snívanie a filmové videnie sú spojené s tak silnou silou nevedomia, že vedomie jednoducho nie je schopné vyjadriť slovami sen alebo filmový zážitok. V týchto prípadoch je najúčinnejšie použitie akýchkoľvek iných prostriedkov a modálnych vstupov na dešifrovanie správ v bezvedomí: kresby, modelovanie, tanec, práca s telom atď.

Odporúča: