Hneváš Sa Na Svoje Dieťa? Že Ty - Nikdy

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

V mnohých rodinách a v mnohých ľuďoch existuje také porozumenie, že sa hnevajú iba extrémne zlí ľudia. Čo sa dá hovoriť o iných ľuďoch! Ja sám som žil veľmi dlho - väčšinu svojho života s týmto presvedčením.

Bál som sa a nevedel som, ako si na sebe všimnúť hnev, a ešte viac to dať najavo ostatným. Bolo to pre mňa tabu. Som dobrý človek! A dobrý človek by sa nemal hnevať!

Až keď som začal študovať gestaltový prístup, začal som viac rozumieť emóciám. O tom, prečo a na čo ich potrebujeme a čo s nimi.

A potom došlo k pochopeniu, že takzvané negatívne emócie, ktorých sa mnohí navrhujú zbaviť, nie sú celkom pravdivé. Nie sú ani takí negatívni. Možno ich nazvať veľmi podmienečne. Pretože sú veľkým prínosom. Tiež ich potrebujeme, podobne ako takzvané pozitívne emócie.

V jednom zo svojich článkov som už písal o tom, aké emócie sú pre nás. V skratke sa budem opakovať. Sú pre nás ako signály o tom, akí sme v živote dobrí. Ak sú to emócie radosti, potešenia alebo uspokojenia atď., Potom sú uspokojené niektoré z našich dôležitých potrieb.

Ak zažívame emócie podráždenia, hnevu, smútku, smútku, rozhorčenia atď., Potom niektoré z našich dôležitých potrieb z nejakého dôvodu nie sú uspokojené.

A teraz sa vrátim k téme článku. Rozhodla som sa to napísať tak, aby to pomohlo všetkým matkám vychovávajúcim deti všetkých vekových skupín.

Mnoho ľudí je presvedčených, že sa hnevajú iba extrémne zlí a nie dobrí ľudia. A práve títo ľudia, ktorí si zakazujú byť nahnevaní, napriek tomuto zákazu stále prežívajú emócie nespokojnosti, podráždenia, hnevu atď. Všetky tieto emócie klasifikujem ako hnev. Všetky sú o hneve, len o rôznych stupňoch hnevu. Iba títo ľudia si zakazujú hnevať sa. Buď popierajú, že sa môžu hnevať, alebo hnev vyháňajú bez toho, aby si priznali, že sa môžu hnevať.

Ak si teda zakážete všimnúť si svoj hnev a nevyjadríte ho včas a nebudete regulovať, ako tento hnev vzniká, určite to prepukne v podobe výbuchu hnevu alebo zúrivosti. Buď bude tento hnev smerovaný na samotného človeka, a potom bude jeho zdravie zničené. Objavia sa rôzne príznaky alebo choroby.

K čomu vediem?..

Na to, že často si matky nevedia priznať, že ich správanie dieťaťa môže hnevať. A keď si všimnú svoj hnev, môžu ho začať poprieť s pocitom viny alebo hanby za to, že sú na svoje milované dieťa nahnevaní.

Čo keby si dovolili nahnevať sa?

Je úplne prirodzené, že v komunikácii s dieťaťom nemusí niečo ísť tak, ako chce matka. A dieťa môže plakať, ale matka nemusí hneď pochopiť, kvôli čomu plače. A na tento detský plač môže byť aj hnev. Áno, pri komunikácii s dieťaťom existuje veľa dôvodov na nespokojnosť, podráždenie a dokonca aj hnev. A preto, ak tieto emócie nie sú zaznamenané, nerozpoznané, nedovolené sebe, potom to matke ani dieťaťu nijako nepomáha.

Mama môže začať pociťovať krivdu alebo hanbu, čo je z hľadiska miery skúseností ešte nepríjemnejšie ako hnev. Alebo začnite ochorieť.

A ak si dovolíte všimnúť si tieto emócie a prejaviť ich, pomôže vám to v komunikácii s dieťaťom. A je to dobré aj pre mamu.

Teraz trochu o tom, ako tieto emócie prejaviť, aby ste neublížili sebe ani dieťaťu.

Po prvé, často stačí povedať, že napríklad: „Teraz som nahnevaný, že to robíte!“Hovorte s energiou, ktorá v tejto chvíli prichádza zvnútra (v rámci rozumu, dobre, aby ste nevystrašili susedov, inak môžu zavolať políciu)). Koniec koncov, emócie hnevu sú nabité veľkou energiou. Túto energiu potrebujeme na to, aby sme sa chránili a podnikli nejaké kroky na zlepšenie situácie pre nás. A preto by bolo dobré uvedomiť si túto energiu aspoň hlasom a intonáciou. Vysvetlím, že je dôležité povedať, že sa nehneváte na dieťa vo všeobecnosti, ale na niektoré jeho činy.

Ak to nestačí a máte pocit, že existuje viac energie hnevu, potom môžete búchať päsťou alebo nohou do niečoho, čo je prednostne mäkké. Možno napríklad na pohovke. Je žiaduce, aby noha a ruka neublížili.

Vaša ukážka a prejav nespokojnosti a hnevu dáva dieťaťu spätnú väzbu na jeho činy. Možno pochopí, že to, čo robí, nahnevá mamu. Mama je nahnevaná Pomôže mu to vytvoriť rámec pre to, čo sa dá a čo nemožno robiť vo vzťahu k iným. Pomôže to formovať v ňom pochopenie, že je dôležité vziať do úvahy nielen jeho túžby a záujmy, ale aj túžby a záujmy ostatných ľudí.

A to, čo hovoríte o hneve, keď sa hneváte na činy niektorých detí, vám pomáha zmierniť váš stav.

Okrem toho chcem dodať, že je lepšie začať dieťaťu prejavovať svoje emócie v tomto veku, keď už niečomu rozumie viac -menej. To je zhruba rok a pol. Ak to urobíte skôr, potom také emócie matky môžu dieťa vystrašiť. A to neprospeje ani dieťaťu, ani vzťahu matka-dieťa.

Veľa šťastia na ceste poznania seba samého, na ceste zlepšovania vzťahov s blízkymi a na výchove šťastných detí!