Keď Som Sa Narodil, Moji Rodičia Boli Mladší Ako Ja Teraz

Obsah:

Video: Keď Som Sa Narodil, Moji Rodičia Boli Mladší Ako Ja Teraz

Video: Keď Som Sa Narodil, Moji Rodičia Boli Mladší Ako Ja Teraz
Video: Ščamba - Tak, tak, tak + A ja taka dzivočka (oficiálny videoklip, 2019) 2024, Marec
Keď Som Sa Narodil, Moji Rodičia Boli Mladší Ako Ja Teraz
Keď Som Sa Narodil, Moji Rodičia Boli Mladší Ako Ja Teraz
Anonim

Psychológovia sa často stretávajú so situáciou, keď sa už dostatočne zrelí ľudia vo veku 35 - 40 rokov sťažujú, že im rodičia nemohli poskytnúť šťastné detstvo. A po ceste sa ukazuje, že ich rodičia mali v tom čase 19-20 rokov a sami boli v podstate deti. A ich detstvo mohlo byť oveľa drsnejšie ako život človeka sediaceho pred psychológom.

V posledných desaťročiach došlo k veľmi silnej infantilizácii spoločnosti, ktorá nám umožňuje zachovať v duši zášť voči svojim rodičom až 40-50 rokov a viac. A naši súčasníci sú neustále presvedčení, že všetky svoje zlyhania a utrpenia v živote dokážeme vysvetliť tým, že sme v detstve niečo nedostali.

Kto je komu dlžný a čo?

Vo väčšine psychologických oblastí, v procese práce psychológa, venuje značnú časť svojho času diskusii a spracovaniu tém týkajúcich sa detstva jeho klienta. Ponorenie do všetkých týchto detských krívd, strachov a skúseností má zmysel, keď sa to stane osobe, ktorá prevzala zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk. Problém je však v tom, že hlavným dôvodom, prečo sa ľudia obracajú na psychológov, je práve to, že nedokážu úspešne zvládnuť svoj život.

Nedávno som sa stal nevedomým svedkom rozhovoru dvoch priateľov, jeden z nich oznámil druhému: „Začal som chodiť k psychológovi a teraz sa môj vzťah s rodičmi zhoršil.“Ukázalo sa, že toto dievča vyhodilo všetky tie skúsenosti z detstva, ktoré jej psychológ, ktorý s ňou spolupracoval, pomohol spomenúť si na svoju matku a otca. Namiesto výčitiek a ospravedlnenia od svojich rodičov však dostala protiagresiu a protinároky. Vynára sa otázka: mýlila sa táto matka a tento otec vo svojich reakciách na obvinenia svojej dcéry?

  • Ešte v polovici dvadsiateho storočia vo verejnom povedomí dominoval postoj, ktorý deti v živote dlžia svojim rodičom.
  • V našej dobe je presvedčenie, že nám naši rodičia niečo dlžia, stále silnejšie, ale my sme to od nich z rôznych dôvodov nedostali.

Rozvoj psychológie a popularizácia rôznych psychoterapeutických praktík zohrali významnú úlohu pri formovaní takéhoto prístupu k rodičom. V tejto chvíli to musíme brať ako samozrejmosť.

Popularizácia psychológie viedla k tomu, že ľudia veľmi často chodia za psychológom s akýmsi zoznamom dlhov, ktoré by chceli uplatniť od svojich rodičov. Ak prinesiete metaforu, v ktorej je vysídlený detský život, odpor a potlačená agresia porovnávané s ložiskami nerastných surovín, potom také vŕtanie psychologických studní v jej minulosti možno nazvať predátorským vývojom jej zdrojov. Vytryskujú z nás fontány emócií a energií, ktoré nie sme schopní spracovať a využiť v prospech seba.

Nie je to také zlé, keď spomienky na zabudnuté sťažnosti a urážky, na bezmocnosť a nespravodlivosť vedú k očisteniu sĺz. Nie je však nič užitočné v tom, že zakaždým, keď si človek spomenie na svoje detstvo, začne plakať. Keď sa človek zbaví starých a už neúčinných psychologických obran, môže cítiť príliv energie a síl do svojej duše, ktoré boli predtým vynaložené na údržbu a údržbu týchto obranných mechanizmov. Ale nebude nič dobré, ak bude túto oslobodenú energiu smerovať vo forme agresie alebo spravodlivého hnevu na svojich „previnilcov“, ktorými boli jeho rodičia v detstve dosť často.

Vo všeobecnosti môže odpoveď na otázku v tejto časti znieť asi takto:

Nikto nie je nikomu nič dlžný.

Minimálne je predkladanie starých známok rodičom väčšinou zbytočné. To však neznamená, že musíte opustiť expedície do svojej minulosti a neskúmať zabudnuté územia alebo opustené slumy svojho detstva.

Čo nebolo dané a čo nám naši rodičia dokázali sprostredkovať

Zoznamy toho, čo nám naši rodičia nedali, môžu byť veľmi dlhé, ale najčastejšie sa v nich nachádzajú tieto body: nedostalo sa nám lásky a pozornosti, rešpektu a uznania, podpory a viery v seba, pocitu bezpečia a bezpečia, schopnosť baviť sa a užívať si život. Často sa hovorí, že sme od rodičov nedostali náležité vzdelanie a neposkytli nám konkrétne schopnosti.

Všetky tieto psychologické tvrdenia voči rodičom však často nie sú veľmi užitočné a len zriedka sú vymáhateľné. Oveľa dôležitejšie je porozumieť tomu, čo nám dokázali, dokázali alebo dokázali sprostredkovať. Ihneď poznamenávame, že rodičia nám sprostredkúvajú niečo dôležité a užitočné, aj niečo negatívne a škodlivé, a navyše nám sprostredkujú svoje nesplnené plány, impulzy a nádeje.

Je pre nás ťažké predstaviť si svojich rodičov ako mladých a nie veľmi skúsených ľudí, ktorí majú zrazu v náručí malé dieťa. Ako toto malé dieťa si pamätáme, že sme mali do činenia so silnými a mocnými ľuďmi, ktorí k nám z nejakého dôvodu neboli vždy féroví a láskaví.

Dieťa intuitívne cíti základný stav svojich rodičov: všeobecné emocionálne pozadie, ktoré v tej dobe panovalo v ich duši, základné ľudské úsilie, ktoré sa v tom období pokúšalo realizovať, ako aj logiku ich vzájomného vzťahu. Môžeme povedať, že dieťa cíti, aká hudba znie v duši jeho rodičov: pochody víťazstva, smútočné piesne, bezmocný protest alebo melódie plné energie a pohonu.

A dieťa samozrejme cíti postoj k sebe. Čas rodičovského nadšenia a chvál, ako aj kliatieb a tvrdých predpovedí príde o niečo neskôr, keď sa dieťa naučí hovoriť a porozumieť podstate proroctiev, ktoré mu boli vyslovené. V prvých dňoch a mesiacoch života dieťa vníma celkovú emočnú a energetickú náladu rodičov, čo mu vedome alebo nevedome vysielajú.

Ak teda chcete pochopiť, čo presne leží na základe vášho sebavedomia, potom musíte nielen obnoviť tie udalosti, ktoré ste si v detstve zapamätali alebo na ktoré ste zabudli - musíte pochopiť, ako sa vtedy cítili vaši rodičia. Aký boli v tom období stave, aké tekutiny z nich súčasne vychádzali.

Môžeme povedať, že rodinný alebo životný scenár, ktorý sa nakoniec formuje v našej psychike do veku 6 - 8 rokov a v niektorých prípadoch do 12 rokov, má naše prvé dojmy zo života s jeho emocionálnym pozadím. A môžeme povedať, že slová a význam tohto scenára sú spievané k hudbe, ktorú sme počuli v prvých mesiacoch života. A toto je hudba, ktorá vtedy znela v dušiach našich rodičov.

Akú pomoc potrebovali vaši rodičia, keď ste sa narodili?

Pomerne efektívna psychologická technika je ponuka osobe, ktorá si spomína na svoje detstvo a na seba v detstve, aby si predstavil, že keď už je taký, aký je teraz, obráti sa na to malé dieťa, ako kedysi, s ponukou pomoci.

Predstavte si, že by ste teraz mohli tomuto malému tvorovi pomôcť.

Čo by ste pre neho teraz urobili? Čo potom potreboval?

Vo všeobecnosti má zmysel uplatňovať podobnú techniku vo vzťahu k spomienkam ich rodičov. Stojí za to pokúsiť sa obnoviť ich životnú situáciu v okamihu, keď vás porodili, ako aj počas vášho detstva. Oni vám nemohli alebo nechceli niečo dať, niečo dôležité sme od nich nedostali. Predstavte si však, že teraz môžete urobiť niečo, čo im pomôže - potom.

  • Co by si pre nich urobil
  • Čo potom potrebovali?
  • Ako by potom zmenil ich osud a stav ich duše?
  • Ako by sa vás tieto zmeny dotkli?

Psychická úprava osudu vašich rodičov a ich životov v období, keď ste boli dieťa, môže byť užitočnejšia ako prehodnocovanie nahromadených sťažností a doplnenie zoznamu sťažností, ktoré sú voči nim podané.

Odporúča: