2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53
Disociácia je jedným z ochranných mechanizmov psychiky u ľudí, ktorí zažili traumu, keď človek vníma, čo sa s ním deje, akoby zvonku. Necíti sa byť účastníkom udalostí, je ako vonkajší pozorovateľ. Oddeľuje teda negatívne emócie a svoju osobnosť a bráni im v spojení, aby sa úplne neponoril do pocitu nepohodlia alebo bolesti. Zranená psychika „zvolí“takú stratégiu správania, aby stabilizovala svoj stav. Dieťa sa stane neviditeľným, ak sú podmienky jeho existencie horšie ako jeho zmiznutie. Časť osobnosti sa stáva neviditeľnou, zostáva navždy v okamihu neživej traumy - zamrzne. A zostáva na miestach, ktoré sa spájajú s traumou. Existencia dieťaťa sa často objavuje v emocionálnej - figuratívnej terapii prostredníctvom pozornosti klienta voči jeho telesným vnemom.
Neviditeľné deti môžu byť v skrini, na zemi, v stolici, v sude dechtu a na iných, najneočakávanejších a najnepríjemnejších miestach. Strach prejaviť sa u traumatizovaného dieťaťa je oveľa silnejší ako nepohodlie, ktoré zažije na takom pre dieťa nevhodnom mieste.
Neviditeľné deti spravidla „zrádzajú“svoju existenciu, keď je psychika klienta dostatočne silná. Keď začne prijímať seba a svoje túžby, vyrovnávať sa so svojimi emóciami, starať sa o seba. Metaforicky povedané, klient už vytvoril časť pre dospelých.
Neviditeľné deti nesmelo hlásia svoju existenciu prostredníctvom nepohodlia v tele. Bolesť núti svojho majiteľa „niečo s tým urobiť“. U jedného dievčaťa sa teda v pravom hypochondriu vyvinula silná bolesť. Vizualizovala si tam obraz šatníka. Skrinka sa ukázala byť upchatá ľadom. A len keď dievča dovolilo, aby ľad „ukázal všetky svoje city“, roztopil sa a vo vnútri sa našlo malé dievča, asi tri roky staré. Takmer pred tridsiatimi rokmi sa skryla v skrini, vyhýbala sa sexuálnym útokom a zostala tam. Dieťa sa rozhodlo, že je jednoduchšie zomrieť, ako zažiť bolesť a hrôzu, ktorými musí znova prejsť. Aby sa trojročné dieťa dostalo zo skrine, musela si Dospeláka postupne budovať dôveru. Najprv ponúkla dieťaťu jedlo. Tanier s jedlom bolo potrebné vložiť do skrine, pretože dievča kategoricky odmietlo pozrieť sa aj von. Potom sa dospelá osoba posadila ku skrini a začala s dieťaťom rozprávať tichým, pokojným hlasom a rozprávať jej rozprávky. Nasledujúci deň dospelý položil tanier s jedlom mimo skrinky, vedľa dverí. A naďalej hovorila s dieťaťom. Dospelý potom umiestnil jedlo do takej vzdialenosti od skrinky, že dieťa muselo urobiť prvý krok k jedlu. Spýtala sa dievčaťa, čo chce, a nakŕmila dieťa jedlom, ktoré požadovala.
Dospelý dievčaťu povedal: „V skrini môžeš zostať tak dlho, ako chceš. Počkám na teba. Nedovolím, aby ti niekto ublížil. Teraz mám na starosti tvoju bezpečnosť. Si milý. Ja som ty, len ty si malý a ja som dospelý. Vždy budem s tebou, postarám sa o teba. Dovoľujem vám mať svoje túžby a hovoriť o nich. Dovoľujem vám ukázať akékoľvek pocity. Prijímam ťa. Trvalo týždeň, kým malá uverila Dospelému, prijala jej údery a pevne sa usadila v srdci. Ďalšie dievča, Neviditeľný muž, našli vo výkaloch.
Klientka, mladá žena, týždeň trpela zápchou. Nepomohli ani klystíry ani preháňadlá. V podobe zápchy sa jej podarilo vidieť dievčatko, ktoré nemalo ešte ani rok. Dieťa zmrzlo vo výkaloch a snažilo sa nedať zo seba von. Jej matka bola znechutená výkalmi svojej dcéry a umývanie dieťaťa sa pre dievča stalo skutočným mučením. Matka intímne partie dieťaťa doslova roztrhla, pričom dieťa zasypala kliatbami. Keď dospelá časť klientky zosilnela natoľko, že dokázala prijať dievča s traumou, pripomenula si na seba zápchou. Situáciu ešte zhoršil traumatický zážitok z klientkinho tehotenstva a následného potratu v pätnástich rokoch. Jej „pätnásťročné dievča“si pomýlilo brucho opuchnuté od zápchy s tehotenstvom a snažilo sa zničiť dieťa vo výkaloch. Dospelá časť sa dokázala s oboma časťami dohodnúť. A s pätnástimi a málo. Situácia bola vyriešená. A dospelý pridal k svojej celistvosti dve časti, ktoré chýbali, zmrazené v rôznom veku. Vyžaduje si to veľa úsilia, trpezlivosti a lásky, aby z priepasti bolesti, toho, čo spôsobuje znechutenie, bolo dieťa, ktoré sme schopní prijať. Vnútorné dieťa čaká, kým si to všimneme, zavoláme a MILUJEME. Pomáha nám prijať sa takých, akí sme.
Odporúča:
Psychologička Svetlana Royz: Rodičia Si Musia Pamätať A Mať V Sebe Pocit, že Nie Dieťa Je Do školy, Ale škola Je Pre Dieťa
Svet sa mení a rodičia zo všetkých strán sú nabádaní, aby svoje malé deti učili nielen konvenčne čítať a počítať, ale aj kreativite, kritickému mysleniu … Súčasne samotní moderní rodičia stále častejšie pociťujú vyčerpanie a stres nedostatok času.
Nebuď Hrdina. A žite V Harmónii So Sebou
Hrdinstvo je spoločensky veľmi vítaná vec. Hrdinovia sú milovaní a ctení, sú obdivovaní, sú kanonizovaní. Chcú byť ako oni. Stať sa hrdinom je veľmi lákavá perspektíva. Bolo by pekné, keby nie posmrtne. Aj keď je táto možnosť zvečnenia sa v histórii veľmi, veľmi atraktívna.
Traumatizované Vnútorné Dieťa. Cesta K Uzdraveniu
Čo keď sa spojenie s Vnútorným dieťaťom stratí natoľko, že sa začne zdať, že už nežije? Môže Vnútorné dieťa skutočne zomrieť? Stav Vnútorného dieťaťa je vždy dôsledkom toho, ako prebiehalo detstvo človeka, ako sa k nemu rodičia správali, aké inštrukcie od neho v tej či onej podobe dostal, aké rozhodnutia na základe týchto pokynov nevedome urobil (napr.
Schopnosť žiť V Harmónii So Stba
🔹️Žiť v harmónii so sebou samým znamená vrátiť sa do rovnovážneho stavu po strese a situáciách, ktoré si vyžadujú vynaloženie vnútorných zdrojov. 🔹️Vráťte sa do vyrovnaného stavu v psychike aj v tele, čo znamená, že po skončení pôsobenia stresora alebo po vyriešení situácie neprežívajte dysfóriu a negatívne emócie, neprežívajte telesné nepohodlie zo zažitých emócií.
Ako Naučiť Dieťa Materskú školu. 5 Tipov, Ako Prispôsobiť Svoje Dieťa Záhrade
V tomto článku by som rád nastolil tému, ktorá je pre mnohých relevantná: "Ako pomôcť dieťaťu prispôsobiť sa v záhrade." Téma je skutočne dôležitá, pretože všetci dobrí rodičia sa usilujú o to, aby bolo dieťa socializované, aby ho bavila komunikácia a interakcia s inými deťmi a ľuďmi.
