Zmysly: Cvičebné Cvičenia

Video: Zmysly: Cvičebné Cvičenia

Video: Zmysly: Cvičebné Cvičenia
Video: Cvičení se Simonou 2 - klouzavá podložka inSPORTline Fluxlide 2024, Apríl
Zmysly: Cvičebné Cvičenia
Zmysly: Cvičebné Cvičenia
Anonim

Každý človek má obrovskú škálu pocitov: od radosti po smútok. Tieto pocity nám umožňujú žiť naplno, vyjadrovať našu náladu, reagovať na prejavy sveta okolo nás a vysielať druhým „emocionálne signály“: chcete utešiť a objať plačúce dieťa a chcete sa pridať k vysmiatemu človeku s cieľom „nakaziť sa“pozitívnym. Zároveň si nemyslíme, že súčasne prežívame nie jeden, ale niekoľko pocitov naraz. Ale stane sa, že ich mozog začne blokovať - to je jeho model prežitia. Ako sa to stane: V prípade traumatického zážitku môže mozog, aby prežil, blokovať nielen spomienky na túto udalosť, ale aj pocity, ktoré sme v tej chvíli vnímali, a človek je „pokrytý“železnou zbrojou.. A tento model funguje na oboch stranách pocitov: pozitívnych aj negatívnych. Na jednej strane je to veľmi výhodná situácia: neexistuje žiadna úzkosť, žiadny stres, žiadny hnev. A na druhej strane - otázka: ak človek nie je schopný negatívnych emócií, nedáva im východisko do takej miery, že ich potom prestane úplne prežívať, ako si potom môže užívať život, dôverovať mu, obdivovať ho, byť prekvapený na niečom novom a zaujímavom? To je ten problém. Súhlaste, bez všetkých týchto prejavov život nemožno nazvať plným.

Všetci sme plní a nabití radosťou, množstvo tohto pocitu je ukazovateľom vašej energie, koľko môžete dať svetu, pretože ste plní, pretože jedno bez druhého nie je možné. Príkladom je vzťah medzi mužom a ženou: ľudia zvnútra prázdni, ako dvaja žobráci s natiahnutými rukami, chcú byť plní, ale na oplátku nemajú čo dať. A princíp „rodinnej“prasiatka („vzťahová prasiatko“) funguje správne iba vtedy, keď do nej obaja niečo vložia. Keď doň niekto vloží jedného, a druhý ho len vezme, také prasiatko bude vždy prázdne.

Čo by ste teda mali urobiť, ak sa stretnete s podobnou situáciou? Poďme na to.

  1. V prvom rade vám vo svojich kurzoch ponúkam pohľad na univerzálnu tabuľku pocitov, ktorej zoznam je pomerne rozsiahly. Pri jeho štúdiu klient zatvára oči a predstavuje si, čo cíti, ako sa tento pocit prejavuje: aké myšlienky vyvoláva, s akou farbou je spojený, v akej časti tela sa nachádza. Keď sa človek pomocou tejto techniky naučí cítiť ten alebo ten pocit, už je schopný študovať sám seba a pochopiť, že súčasne prežívame niekoľko pocitov naraz.
  2. Ďalším krokom je uznať tento pocit, neutiecť pred ním, nepokúšať sa ho hodnotiť ako „zlý“, „dobrý“, „neprípustný“. Neobviňujte sa ani sa nehnevajte. Prijmite ho ako milého hosťa.
  3. Prevezmite zodpovednosť za tento pocit. Ako to najlepšie prežiť? Čo pomôže? Pamätajte si, že váš partner nie je povinný s vami žiť, ale ak máte pomoc od neho, zvonku mu poďakujte.
  4. Naučiť sa vyjadrovať pocity s rešpektom. Napríklad sa cítite nepríjemne alebo rozrušene, keď počujete urážky adresované vám. Cítite, čo vo vás situácia spôsobuje, bez nárokov a obvinení.

Takýto „debriefing“vám pomôže nielen vysporiadať sa s vnútorným svetom, ale aj vyvinúť citlivosť. Budete schopní porozumieť pôvodu a príčinám určitých emócií, nebudete ich blokovať, ale budete ich akceptovať; pozrite sa do temných podvedomých zákutí, do ktorých sa vám nechce pozerať, kvôli ktorým trpíte, ale ktoré prispievajú k vašim blokom.

A pamätajte, že nemôžeme byť zodpovední za činy ostatných, ale sme zodpovední za svoje reakcie, t.j. za pocity, ktoré súčasne prežívame. Radosť a prekvapenie, ako aj utrpenie a reflexia sú preto výlučne voľbou samotnej osoby.

Keď prevezmeme úlohu sudcov a prokurátorov, prevezmeme na seba ďalšiu zodpovednosť, a to vnesením príbehov do nášho života, ktoré nám pomôžu porozumieť tým, ktorých odsudzujeme. Odstránením týchto rolí zo seba preto prestanete hromadiť „dlhy“, teda zbytočnú zodpovednosť.

Odporúča: