Strach A Láska K Schizoidnej Osobnosti

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Strach je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Celý náš život je nasýtený pokusmi odolávať strachu alebo sa zbaviť strachu. Stimuluje a usmerňuje niekoho do kanála tvorivosti a sebazdokonaľovania a privádza niekoho k silnému objatiu závislostí. Náš strach existuje bez ohľadu na našu kultúrnu príslušnosť alebo úroveň rozvoja a v konečnom dôsledku nás privádza k strachu zo života a strachu zo smrti. Strach je v podstate nevyhnutným spoločníkom života, iná cesta neexistuje.

Aký je výraz strachu v schizoidných osobnostiach a aké charakteristické vlastnosti majú jednotlivci obdarení schizoidnými akcentáciami?

Charakteristickou črtou schizoidných jedincov je strach zo sebadarovania a pobyt pod impulzmi zameranými na posilnenie ich nezávislosti. Z psychologického hľadiska je život týchto ľudí spojený so zvýšenou túžbou po sebazáchove a to je vyjadrené v túžbe zachovať si nezávislosť a dosiahnuť sebauspokojenie. V prípade schizoidnej osobnosti vedie strach zo straty nezávislosti k strachu z rozvíjania medziľudských väzieb, strachu z intímnych vzťahov. V skutočnosti sa schizoid chce vyhnúť skutočnému životu, nedarí sa mu to a hľadá nové a nové ochranné formy správania, ktoré mu pomáhajú izolovať sa od života. Na všeobecnejšie pochopenie podstaty schizoidnej osobnosti je vhodná veta: „Môžete ich poznať dlho, ale skutočne ich nepoznáte.“

V živote schizoid spadá do takzvaného sociálneho lievika, ktorý sa odvíja, pretože vďaka svojej vzdialenosti od ľudí vie o ľuďoch okolo seba stále menej a to stále viac prehlbuje priepasť v komunikačnom zážitku a zvyšuje Nedôvera v medziľudské kontakty. Nakoniec, jeho dojmy a predstavy o ostatných sú skôr projekciou jeho predstavivosti než reality.

Schizoidy sa vyznačujú špeciálnym prístupom k láske, ktorý je daný ich vzťahom s matkou v prvých rokoch ich života. Ako sa ich zvláštnosť prejavuje v láske a ako to súvisí so strachom?

Vzhľadom na to, že každá intimita v nich vyvoláva strach, sú nútení výrazne obmedziť blízke kontakty alebo ich odmietnuť. To vedie k tomu, že lásku a milostné vzťahy chápu ako hrozbu pre svoju nezávislosť a stratu vlastnej hodnoty. Schizoidná dilema spočíva v tom, že potreba milovať a byť milovaný je pre neho charakteristická ako každá iná osoba, ale jeho neschopnosť vybudovať si práve tieto milostné vzťahy a zostať v tesnej blízkosti ho núti vyriešiť túto dilemu vo forme rozdeľovania lásky a sex na dve nezávislé časti. Čo sa stane? Ukazuje sa túžba vlastniť, mať sex, pričom nie ste viazaní na milostné prostredie. Partner v tomto prípade pôsobí iba ako sexuálny objekt a vo všetkých ostatných ohľadoch nie je pre schizoida zaujímavý, preto pre nich nie je žiadny vzťah spojený s dôverou a intimitou. Z ich pohľadu je láska k partnerovi v nich vysvetlená až na poslednom mieste ich duchovnými vlastnosťami a v prvom rade - ich správaním a vzhľadom. Tento strach z blízkosti a lásky opúšťa schizoidy extrémne zriedka a ľahko vysvetľuje ich nepredvídateľné a zvláštne reakcie na ľudskú blízkosť.

Taktika schizoidu vo vzťahoch je založená na krátkodobých búrlivých a premenlivých vzťahoch, ktoré nedosiahnu manželstvo, čo a priori nemôže viesť k ničomu dobrému.

Odkiaľ pochádza tento strach, ktorý tak mení život schizoidne zvýraznených jedincov, a vlastne prečo sa nimi tak stávajú?

Začiatok schizoidného strachu je určený v popôrodnom období, ktoré trvá až niekoľko rokov života človeka. V tomto období spravidla z dôvodu emocionálneho chladu rodičov (matky) alebo z dôvodu jeho neprítomnosti u týchto ľudí vzniká nezničiteľný pocit neistoty a nestability prostredia, v ktorom vyrastajú. Neschopnosť byť v bezpečí a neschopnosť uspokojiť svoje potreby materského tepla, starostlivosti a pozornosti vyvolávajú nespokojnosť a strach a súčasne spôsobujú agresiu a nenávisť. Práve nespokojnosť (nedostatok starostlivosti a lásky) je predchodcom strachu. Nedostatok pocitu bezpečia a nedostatok tepla a pozornosti matky spôsobujú, že ľudia sú schizoidní. Tu môžete vyvodiť čisto schizoidný záver: „ako môžem dávať lásku druhému, ak som ho sám nedostal“.

Pocit úzkosti z ich bezpečia ich neopúšťa po celý život. Neustále sa cítia bezbranní a v nebezpečenstve. Či už hrozba skutočne existuje alebo nie, svoju existenciu vnímajú ako hrozbu.

Podľa ich názoru je láska aj hrozbou a spôsobuje strach.

Agresia vychádzajúca zo schizoidu v reakcii na pokus zamilovať sa do neho je celkom zaujímavá v tom, že nemá vo svojej podstate žiadny smer, je impulzívna, je hlboká vo svojej podstate a nie je nikde konkrétne zameraná, ale samotní schizoidi ich považujú iba za formu reakcie na nebezpečenstvo a na tvrdenia svojho okolia nemajú čo odpovedať, tk. nemajú s nimi nič spoločné. Agresia, ktorú schizoidi veľmi často prejavujú, je akýmsi ich vizitkom pri stretnutí, skrývajúcim svoju neistotu.

Keď zhrnieme úvahu o strachu a láske schizidskej osobnosti, môžeme si všimnúť pôvod pôvodu strachu. Zdrojom strachu je to, čo nedostal pri narodení, je to láska matky a pocit bezpečia v tomto živote. Neustále napätie z neistoty a nespokojnosti s materinským prijatím a láskou navyše vytvára hlboký strach, ktorý ich sprevádza celým životom. Strach z opustenia znemožňuje budovanie milostných vzťahov a núti ich neustále bojovať o svoju autonómiu. V láske hrá neustále dopredu. Nepripúšťajú si, že by ich najskôr vyhodili, dokonca ani nevstúpia do vzťahu.