Byť Tým, Kým Si

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

„Urobiť má byť.“Lao Tzu

Aký je môj osud? Ktorý by som mal byť lepší? Čo je pre mňa najlepšie urobiť? A nakoniec koruna otázok existenciálnej povahy - „Kto som?“

Všetky tieto otázky veľmi často počúvajú psychológovia na recepcii od svojich klientov. Otázky zamerané na pochopenie samého seba ako subjektu v tomto svete a na pochopenie hraníc slobody vlastného výberu a schopnosti slobodne si zvoliť vlastnú cestu.

Paradoxom tejto existenciálnej krízy je, že človek v zásade nevedome pozná odpovede na všetky vyššie uvedené otázky. Problémy s odpoveďou na otázku „Kto som“sú často spôsobené nasledujúcimi dôvodmi:

1. Strach. Bojte sa jasne vyjadriť sebe a druhým to, kým v danej chvíli ste. Aké vlastnosti máte. Strach zo sebavyjadrenia, strach z toho, že pôsobíme čudne, nás nútia vytesniť našu skutočnú podstatu a zároveň ju nahradiť. Takzvaná „fasáda“alebo „maska“, naše spoločensky prijateľné ja. Ja, s ktorým je pohodlné a bezpečné žiť v tomto svete. A toto nie som ja.

2. Mal by. Mnoho ľudí, ktorí hľadajú pomoc u psychoterapeutov, má silnú tendenciu niekomu niečo dlžiť. V zásade to všetko zapadá do jedného pravidla života: „Musím byť dobrý, inak nebudem milovaný a rešpektovaný.“Skúsenosti však ukazujú, že byť dobrý je v rozpore s tým, keď vás niekto miluje a rešpektuje. Získanie lásky sa stáva hlavným cieľom v živote týchto ľudí a potom sa úplne stratí ich skutočná podstata, ich pravé ja. Súčasne s povinnosťou sa rodí veľké napätie a veľký pocit hanby. A tu si človek poháňaný hanbou a veľkým stresom uvedomuje, že byť dobrý je utopia, ktorú nemožno dosiahnuť.

3. Splnenie očakávaní ostatných. Byť ako ostatní chcú, byť prispôsobiví, zapadnúť do spoločnosti a byť ako všetci ostatní. Na dosiahnutie týchto cieľov boli vytvorené komplexné vzdelávacie inštitúcie a množstvo zákonov, ktoré prísne monitorujú dodržiavanie podmienok zhody. Sme nepochybne sociálne bytosti a práve v spoločnosti sa môžeme realizovať ako jednotlivci. A spôsob, akým sa to bude realizovať, spôsob, akým si zachováme svoju individualitu v dave podobnom druhému, bude určovať našu schopnosť byť sami sebou. Pochopenie našich skutočných potrieb a flexibility pri implementácii našich plánov nám dáva príležitosť vymaniť sa z okov plnenia očakávaní ostatných.

Potešenie druhých je úzko prepojené s konformitou s ostatnými. Radovať sa z toho, čo musím, a nerobiť to, čo chcem. Ak naopak zmeníme toto tvrdenie, potom dostaneme cestu k našej slobode prejavu - „nepotešiť ostatných v ich túžbach, ale robiť to, čo chcem robiť bez„ by som mal “a„ musím “.

4. Zodpovednosť. Prevzatie zodpovednosti za to, čo robíme, je vlastnosťou dospelého a sebestačného človeka. Spolu so zodpovednosťou za svoje činy prichádza aj zodpovednosť za váš výber. A to je to, čo nám dodáva dôveru v seba, to je to, čo nám robí radosť rozhodnúť sa, čo a kedy chceme. Takže opäť: zodpovednosť - schopnosť vyberať si - sebavedomie - radosť a šťastie z vášho výberu.

5. Sebarealizácia. Podľa Abrahama Maslowa seberealizovaný človek má kontakt so svojou životnou skúsenosťou, dokáže porozumieť a prijať svoje pocity a emócie a rád porozumie tomu, čo sa mu teraz deje, či už je to strach alebo bázeň. Otvorenosť voči svojim pocitom a schopnosť rozpoznať ich ako súčasť seba samých nám dáva hmatateľnú výhodu na ceste k poznaniu našej skutočnej podstaty. Naše životné skúsenosti sa líšia. Vie byť desivý a otravný a určite na nás pôsobí. Tým, že ho poznáme takého, aký je, a prijmeme ho ako súčasť seba samého, urobíme z neho svoj majetok a prevedieme ho do svojho majetku. Sebarealizácia seba, svojich pocitov, svojich skúseností.

6. Prijatie druhých. Prijímajte ostatných takých, akí sú, bez kritiky a bez toho, aby ste sa ich pokúšali prerobiť. Táto veľká múdrosť ľudstva nám dáva neopísateľnú výhodu v porozumení sebe, druhým a svetu, ktorý je okolo nás. A to nás vedie po ceste sebapoznávania, pretože neberie nám to silu a sústredenie sa na veci, ktoré nám bránia v sebarealizácii, t.j. v poznaní svojho pravého ja.

7. Naše vlastné ja Každý z nás má svoje vlastné charakteristiky. Môže to byť doslova čokoľvek a môže to byť vyjadrené, ako chcete. Naša osobnosť nás robí. Mali by sme sa bližšie pozrieť na seba, zdôrazniť svoje jemnosti vnímania tohto sveta, toho, ako niečo robíme, a rozvíjať tieto vlastnosti, robiť ich nimi a nami nimi. To z nás urobí svetlých jednotlivcov. Toto bude náš vstup do sveta nášho ja.

Teraz zhrniem všetky vyššie uvedené postuláty do jedného celku.

Na ceste k sebe, na ceste k sebapoznaniu sa teda môžeme riadiť svojim inštinktom a nedodržiavať povinnosť. Dá sa to vyjadriť tým, že intuitívne cítime, čo je pre nás dobré teraz a kde je teraz naše zameranie pozornosti. Túto oblasť môžeme vyživovať pohybom do nej, ako voda, vychádzajúca ku koreňom rastliny, ju vyživuje. Keď sa pohybujeme, môžeme sa postaviť svojim pocitom a emóciám. Je to hodnota, od ktorej by sa nemalo upúšťať. Naše prejavy nás oživujú a hovoria nám, kto sme tu a teraz. Strach, hnev, agresia, láska, empatia nám pomáhajú pochopiť, kam ideme a čo teraz potrebujeme. Keď vezmeme naše zmyslové skúsenosti, dokážeme presne identifikovať oblasť nášho záujmu, presne v tejto chvíli chápeme, čo chceme a čo nechceme. V tejto chvíli preberáme zodpovednosť za svoj ďalší výber na seba a ideme ďalej. Nie je to možno sebavedomá chôdza víťaza, ale prvé neisté kroky objaviteľa. Ale za každým prvým krokom je celoživotná cesta a my máme silu ju prejsť.

Malo by byť zrejmé, že hľadanie zmyslu a hľadanie seba samého je celoživotná cesta, toto je naša cesta, to je to, čo môžeme a chceme robiť. Hľadaj a nájdi. Zakaždým sa radovať z nových objavov a urobiť ďalší nový krok vpred. Pochopením vnútorných skúseností a ich vzťahu k vonkajšiemu, porozumením sebe a druhým ideme k tomu, čo chceme vedieť. Krok za krokom.

Cestu zvládne pešia.