Odkiaľ Pochádzajú Obavy, Fóbie A Záchvaty Paniky?

2024 Autor: Harry Day | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 15:53

Psychológovia veria, že strach nie je nejaká škaredá vec, ktorá je do nás zabudovaná, ale je to užitočný adaptačný mechanizmus, ktorý nám pomáha prežiť. Ako to pomáha? Varuje nás pred nebezpečenstvom. To je, ak ho používame správne. A ak nevieme, ako ho použiť, potom rovnaký strach začne byť bolestivý a prináša nám problémy. Z toho vyplýva niekoľko dôležitých bodov:

1. Každý má vždy strach. Len my si ich buď všimneme alebo nie.
2. Niekedy si ľudia myslia, že sa ničoho neboja. Oni len povedia: „Ja sa ničoho nebojím.“Psychológovia … mierne povedané … polovica s nimi súhlasí: „Myslíte si, že sa ničoho nebojíte. Vyplýva to zo skutočnosti, že ste zvyknutí nevšímať si svoje obavy, a nie zo skutočnosti, že nie sú. “
3. Nie je možné "zbaviť sa" strachu. Potrebujeme ho, je dôležitou súčasťou našej psychiky. Má najdôležitejšiu úlohu: varovať pred nebezpečenstvom. Zdravý strach je zásadný.
4. Klienti často žiadajú „zbaviť sa strachu“. Pre psychológa znie takáto otázka niečo ako „prekáža mi ruka, odstráňme ju“. Odpoveď pre psychológa je preto celkom zrejmá, ale pre klienta celkom neočakávaná: „Nemusíte sa zbaviť, váš problém je práve v tom, že sa ho pokúšate zbaviť, ale môžete sa naučiť, ako na to. aby som to použil, poviem ti, ako na to."
5. Aby sme sa cítili dobre, nepotrebujeme sa zbaviť strachu. Našou úlohou je naučiť sa ho používať. Správajte sa k nemu ako k poradcovi, nie ako k nepriateľovi. A potom sa stane prenosným. Škoda, že sa to v škole neučí.

Psychológovia delia strach na racionálny (užitočný, aj keď nepríjemný) a iracionálny (zbytočný a bolestivý).

Racionálny strach má vždy konkrétne a absolútne skutočné nebezpečenstvo. Môže ísť o ohrozenie života, zdravia, sociálneho postavenia alebo finančného blahobytu. Kľúčové je, že hrozba je skutočná.

Napríklad, keď stojíme na balkóne, neprehneme sa cez zábradlie a nevisíme, pretože sa bojíme spadnúť a zlomiť sa. Skutočná hrozba pre niekoho, kto visí vonku

Racionálny strach je naším spojencom, ktorý signalizuje, ako ďaleko sa môžeme nakloniť cez zábradlie.

Pri iracionálnom strachu je hrozba vykonštruovaná alebo vôbec. Existuje však pocit strachu a tento pocit je celkom skutočný. Stáva sa, že takáto osoba sa nazýva simulátor. Dôvodom je, že ľudia nechápu, ako je možné cítiť strach, keď neexistuje skutočná hrozba. Preto opakujem: neexistuje žiadna hrozba, hrozba je nereálna, ale existuje strach, veľmi skutočný silný strach. Patria sem všetky fóbie, záchvaty paniky atď.

• Napríklad, keď sa človek bojí vyjsť na balkón, pretože sa bojí výšok,
• alebo počas záchvatu paniky sa človek bojí zomrieť bez dôvodu,
• a platí aj akákoľvek iná fóbia.

Iracionálny strach nám nijako nepomáha. Signalizuje to nebezpečenstvo, ktoré neexistuje. Tento strach je falošný poplach.

Pri iracionálnom strachu z hlavy človek spravidla pochopí, že nič nehrozí, ale strach z takého porozumenia nikam nevedie.

A potom vyvstáva otázka: odkiaľ teda pochádzajú iracionálne obavy?

Iracionálny strach je prevzatý z racionálneho. Ako sa to stane?

1. V prvej fáze človek cíti obvyklý racionálny strach, ale potláča ho napríklad takto:

   • Nebudem na to myslieť, radšej by som zjedol nejaké cukríky,
   • Musím byť silný a vyrovnať sa
   • muži sa neboja
   • Nebojím sa toho, nechcem na to myslieť.

a inými spôsobmi si vysvetľuje, že strach (ako keby) neexistuje.

1. Potlačený strach prechádza do bezvedomia. To znamená, že strach ako pocit zostáva, ale pochopenie toho, prečo je strach stratený, pretože človek sa usilovne snaží na tento strach zabudnúť.
2. Nevedomie hľadá existujúci strach a prichádza s falošným dôvodom, prečo sa báť. Iracionálny strach je pripravený.

Tu je možno potrebné uviesť príklady.

Príklad 1.

Žena, 34 rokov, strach z jedovatých pavúkov. Chápe, že jedovaté pavúky sa v našich končinách nenachádzajú. Strach z toho však nezmizne.

Žije s mamou. Mama má nad svojim životom úplnú kontrolu, od toho, čo si oblečie, až po vzťahy s mužmi.

Skutočné obavy sú zrejmé: sú to strach z matky a strach z nezávislosti. Inými slovami, chýba jej odvaha žiť vlastným spôsobom a neposlúchať matku.

Nevedomá logika je taká: Radšej by som sa bál jedovatých pavúkov, pretože ich nemáme a nie je také strašné sa ich báť, ako mať strach z mojej matky, impozantnej a všemocnej, ktorá je nablízku a dokáže trestať.

Tieto obavy sú symbolicky prepojené: „Moja matka okolo mňa utkala pavučinu ako pavúk a nikdy sa nedostanem von“.

Príklad 2.

Muž, 25 rokov, strach z výšok. Strach je taký silný, že sa bojí čo i len stáť na stoličke.

Počas konzultačného procesu sme zistili, že je pre neho ťažké prísť do kontaktu s ľuďmi, že sa bojí nesúhlasu, nízkych známok z toho, „čo si ľudia pomyslia“.

Skutočný strach je strach z chyby, hodnotenia. Inými slovami, strach z toho, že nebudem na úrovni.

Nevedomá logika: Radšej by som sa bál výšok, nie je to také strašidelné ako strach z odsúdenia.

Symbolické spojenie: bojím sa pádu = bojím sa pádu v očiach ostatných.

Príklad 3.

Chlapec, 5 rokov. Zrazu začali strachy z úplne iných tém, najmä nových vecí alebo ľudí a nočných môr.

Počas rozhovoru s rodičmi sme zistili, že moja stará mama zomrela pred niekoľkými týždňami. Dieťaťu sa o tom nehovorí, pretože „sa stará o psychiku“. Dieťa na pohrebe nebolo, aj keď svoju babičku poznal a komunikoval s ňou pomerne často. To znamená, že pre dieťa babička jednoducho zmizla. Rodičia nepodporujú rozhovory o nej.

Skutočný strach: stalo sa niečo hrozné, čo rodičia skrývajú, niečo, čo moju matku rozplače, ale o čom sa nedá ani hovoriť.

Nevedomá logika: Neviem, čo presne strašného sa stalo a čoho sa mám báť, takže len pre prípad, že sa budem báť všetkého, hlavne všetkého nového, ak je to zrazu nebezpečné.

To znamená, že iracionálny strach je povrchný symptóm a jeho príčina vždy spočíva o niečo hlbšie. Za každým iracionálnym strachom je nevyhnutne skutočný strach, racionálny strach a tomu zodpovedajúce skutočné nebezpečenstvo, ale tento človek si to už nepamätá.

Pri terapii ideme opačným smerom:

1. Terapeut pomáha človeku pochopiť, že jeho strach je iracionálny. Že hrozba, ktorú si pre seba vymyslel, je nereálna. Obvykle si to uvedomuje samotný klient.

2. Zistenie, čo je za iracionálnym skutočný strach. Aby ste to urobili, musíte si ho zapamätať, aby ste pochopili, čoho sa klient skutočne bojí. Túto fázu je ťažké zvládnuť bez psychológa:

   • po prvé, mentálna obrana bráni realizácii skutočného strachu,
   • za druhé, môže sa ukázať, že je to príbeh tak raného detstva, že sa o ňom nezachovala žiadna pamäť, a potom bude potrebná pomoc špeciálne vyškoleného človeka.
3. Chápeme, aké je nebezpečenstvo. So strachom sa radíme, prijímame signál, ktorý nám vysiela.
4. Pracujeme so skutočným strachom, čo znamená so skutočným nebezpečenstvom. Čo je možné urobiť, aby sa nebezpečenstvo zbavilo? Aké opatrenia by sa mali prijať? Ako sa chrániť? Čo je možné urobiť, aby bol strach znesiteľný?

V príklade 1.

2 strachy - 2 signály:

• nezávislý život (bez matky) je plný nebezpečenstiev,
• ak neposlúchneš svoju matku, budeš potrestaný.

Klient sa v terapii naučil byť nezávislý. V prvom rade som sa naučila počúvať seba a budovať si svoj život po svojom, aj keď je mama nešťastná. Uvedomila si, že v 34 rokoch je už nezávislá a už nie je možné ju potrestať. Hneď ako dokázala odolať tlaku svojej matky, strach z pavúkov zmizol (akoby) sám.

V príklade 2.

Nebezpečenstvo, pred ktorým strach varuje, je „buďte na vrchole, inak budú zle myslieť a zle sa k vám budú správať“.

Klient sa naučil prikladať prvoradú dôležitosť vlastnému sebahodnoteniu, znášať nespokojnosť ostatných a zároveň sa udržiavať v dobrej kondícii. Naučil sa pokojne priznať svoje chyby a nedostatky, bez toho, aby prešiel do seba-bičovania. Naučila som sa znášať rôzne prístupy ľudí. Keď sa mohol cítiť dobre a hodne bez ohľadu na konkrétne úspechy, strach z výšok prešiel (akoby) sám.

Príklad 3.

Dieťaťu povedali o smrti jeho babičky a o smrti všeobecne. Čo je to smrť, kedy sa stane a čo znamená. Vysvetlili, čo robia s telom po smrti. Vzali ma na cintorín - nočné mory prešli v ten istý deň. Dieťa dva alebo tri týždne kládlo veľa otázok na túto tému. Rodičia trpezlivo vysvetľovali. Samozrejme, nie sú to najpríjemnejšie rozhovory s päťročným dieťaťom, ale rodičov silne povzbudilo, že symptómy okamžite zmizli.

Všetky tieto príbehy majú rovnaké vzorce:

1. Útek, rozptýlenie a zabudnutie na strach sa zintenzívňujú.
2. Ak sa vám podarilo uniknúť pred strachom, potom gratulujeme, oklamali sme samých seba a prichádza v novom šate, vo forme iracionálneho strachu. A potom nás stále núti stretnúť sa s ním.
3. Strach zmizne, ak podniknete opatrenia týkajúce sa nebezpečenstva. To znamená porozumieť tomu, pred akým nebezpečenstvom nás strach varuje, a ako sa s týmto nebezpečenstvom vyrovnať.

V dôsledku toho máme dva spôsoby: vyhnúť sa strachu a brať ho ako spojenci, konzultovať ho. Na to slúži. Prvá cesta nikam nevedie. Vďaka druhému je strach znesiteľný a robí nás vyspelejšími a silnejšími.

Brať strach ako spojenca, konzultovať ho, pre mňa znamená položiť si niekoľko otázok a nájsť na ne odpoveď:

• Na čo ma môj strach varuje, aké nebezpečenstvo?
• Čo môžem urobiť s týmto nebezpečenstvom? Aké opatrenia by sa mali prijať? Ako sa môžem chrániť?

Problém je v tom, že ak existuje strach, osoba na tieto otázky ešte nemá odpoveď. A nájsť ich nie je ľahká úloha, ale kreatívna a zaujímavá))